Ráno som bola hore už o piatej a všetkým začali vyzváňať digitálne hodiny. Pomaly sa všetci zobúdzali a niekto rozsvietil, celú miestnosť zaplavilo svetlo. Všetci žmurkali nad náhlym svetlom a začali sa obliekať. Urobila som to tiež. Chvíľu mi trvalo, kým som sa prebudila.

Poobzerala som sa okolo seba a moje oči si všimli Newta ako si obliekal tričko. Mal napnuté svaly a vyšportované telo. Vždy som na ňom milovala jeho postavu. Presne o šiestej, všetci sme boli nastúpení pred stenou, kde sa mal zjaviť plochotrans. Všimla som si, že stena, ktorá bola pred nami, už nebola biela, ale začala mať trblietavý povrch tmavosivej farby.

,,Poďme!" zavelil Minho, ktorý stál kúsok odo mňa. Prehodil si cez plece batoh, ktorý sme si všetci pripravili. V druhej ruke zvieral vrecko s vodou. ,,Nezdržiavajte, na prechod máme iba päť minút. Pôjdem prvý." Ukázal na Thomasa a mňa. ,,Thomas, ty choď posledný a dozri, aby tu nik nezostal, a ty, choď až po mne. Jasná správa?"

Obaja sme prikývli. Sledovala som, ako Minho prikročil k sivej stene a zastal pred ňou. Plochotrans vyzeral nestabilne. Po povrchu tancovali rozličné odtiene tmy. Celé zariadenie pulzovalo a rozmazávalo sa, akoby malo každú chvíľu zmiznúť.

Minho sa k nám obrátil. Vyzeral odhodlane. ,,Uvidíme sa na druhej strane, chlapci."

Vkročil do plochotransu a tmavá stena ho celého prehltla.

Pozrela som sa na Thomasa. ,,Drž mi palce a vidíme sa na druhej strane, Tommy," povedala som a slabo sa usmiala. S úsmevom na perách mi prikývol a vykročila som. Keď som prechádzala cez plochotrans, cítila som chlad na koži, ale po chvíli to prestalo, keď som sa ocitla na druhej strane. Ale, samozrejme, ma neosvetľovalo žiadne svetlo. Videla som samú tmu. Myslela som, že som sa stratila, ale keď som narazila do niečoho, skôr do niekoho, kto vydal bolestivý ston, tak som zamrmlala k Minhovi: ,,Prepáč, nič nevidím a neviem, kde som."

,,Ani ja. Ale počkáme na ostatných, a potom musíme nájsť východ," ozval sa.

Za ten čas, ako som stála vedľa neho, nahmatala som za sebou stenu, ktorá bola slizká, ale za to pevná. Akoby sme boli v nejakých tuneloch.

,,Haló!" zakričal Thomas. Bol posledný, to znamenalo, že sme tu boli všetci. Aj cez tu tmu, mohla počuť ich dych a bitie srdca. Práve, keď nás počítal Minho, tak niekto zakňučal od bolesti.

,,Au!" niekto sa ozval.

,,Všetci buďte ticho a nehýbte sa!" rozkázal Minho. Mlčala som a naďalej načúvala. ,,Thomas, to si ty? Si tu s nami?"

,,Áno." ozval sa. ,,Vošiel som posledný. Ste tu všetci?"

,,Práve sme sa zoraďovali, keď si sa sem vrútil ako divý býk," odvetil Minho. ,,Začnime odznova. Jeden!"

,,Dva!" zvolal Thomas.

Flekári sa rozpočítavali, až kým Aris ako posledný nezakričal: ,,Dvadsaťjeden!"

,,Jasná správa," vyhlásil Minho. ,,Neviem, kde sme, ale nikto nám nechýba. Nevidím ani čľup."

,,Škoda, že nemáme baterku," ozval sa Thomas.

,,Má pravdu," ozvala som sa. Niekto kto stál vedľa mňa, mohla som cítiť ako od ľaku nadskočil. Musela som sa zasmiať. Bola som ako tichá špiónka. Bola som vždy a všade.

,,Preboha! To mi nikdy nerob!" zvolal známy hlas. Asi to bol Kastról alebo Winston? Či Newt?

,,Prepáč," ospravedlnila som sa s úsmevom na perách.

,,V pohode," ozval sa dotyčný. Vtedy som spozornela. Bol to Newt. A stál práve vedľa mňa.

,,Dobre, počúvajte ma. Stojíme v akejsi chodbe - po oboch stranách cítim stenu, a ak sa nemýlim, väčšina z vás je napravo odo mňa. Vchod je tam, kde stojíš ty, Thomas. Musíme dávať pozor, aby sme sa nechtiac nevrátili cez plochotransový prechod, preto poďte za mojím hlasom. Nemáme veľmi na výber, iba pokračovať tadiaľto. Uvidíme, čo nájdeme."

Pohla som sa k nemu, a keď som bola vedľa, cítila som jeho postavu.

,,Och, pozor, Diana. Nie, že ma zvalíš na zem," zasmial sa. Pokrútila som hlavou a pretočila očami. Našťastie tu bola tma, tak ma nevidel. Škoda, že som nemohla zaostriť zrak. Bol tu chladný vzduch a páchol starou kožou a prachom. Keď sme pokračovali po chodbe ďalej a ďalej, započula som niečo, nejaký šepot. Len som nevedela čo hovorí, ale keďže Minho o pár minút na to zastavil, tak som tušila, že to počul. Ale nemohla som zabrániť narážke do jeho chrbta, ale akoby mu nevadilo, že doňho narážam. Ani nemukol.

,,Počuli ste to?" zakričal na každého, kto bol vzadu aj vpredu. Všetci odpovedali áno a začali klásť otázky. No nikto nevedel odpovedať. Ten šepot bol taký nepočuteľný, že Minho musel každého utíšiť, aby sme počuli, čo hovorí. Vyzeralo to, akoby slová hovoril starý a chorý muža. Ešte raz sa ozval šepot a slová boli akoby z reproduktorov. No nikto ich nevedel rozlúštiť.

,,Rozumel tomu niekto?" zvolal Newt vedľa mňa. Ani som nevedela, ako sa sem zjavil. Rozbúchalo sa mi srdce.

,,Iba zopár slov," odvetil asi Winston. ,,Uprostred to znelo ako vráťte sa."

,,Hej," súhlasil iný chlapec.

,,Všetci sa upokojte a poriadne natrčte uši," požiadal nás Minho. Preto som sa započúvala, a vtedy sa ozval zreteľný šepot a hovoril:

,,Posledná šanca. Vráťte sa a nerozkrájajú vás."

Podľa reakcií za mnou to tentoraz zachytili všetci Flekári.

,,Nerozkrájajú nás?"

,,Čo to má znamenať?"

,,Povedal, že sa môžeme vrátiť!"

,,Nemôžeme veriť každému hlasu, ktorý šepká v tme."

,,Poďme ďalej!" zakričal Thomas na Minha. ,,Už to dlhšie nevydržím. Pohnime sa!"

,,Počkaj chvíľu," ozval sa Kastról. ,,Hlas povedal, že je to posledná šanca. Mali by sme sa nad tým aspoň zamyslieť."

Vtedy som sa ozvala. Už ma štvalo, že nemohli rozmýšľať rýchlejšie, aby sme sa čo najrýchlejšie odtiaľto dostali.

,,Prestaňte! Je to určite nejaký trik k tomu, aby sme sa zľakli a vrátili sa späť, aby nás zabili. Takže si pohnite a ideme ďalej! A žiadne reči nechcem počuť."

Všetci mlčali, až kým sa neozval Newt. ,,Má pravdu. Mali sme pokračovať, aby sme sa odtiaľto dostali. Už mi z toho šibe. Ideme!"

A tak sme sa pohli ďalej, ale vtedy nás zastavil zase ten šepot, ale už nebol taký milý, ale naplnený detinskou nenávisťou.

,,Je po vás. Všetkých vás rozkrájajú. Rozsekajú na kúsočky."

Postavili sa mi na krku všetky chĺpky a po chrbte mi prebehol mráz. Dostala som strach, preto som zvolala:

,,Bežte! Bežte!"

Vtedy nikto neváhal a každý sa rozbehol. Predo mnou bol Minho, počula som ako dýcha a dopadávajú na vlhkú zem jeho topánky. Počula som za sebou ďalšie kroky Flekárov, ktorí bežali. Vtedy som započula vzadu výkrik a všetci zastali. Počula som aj Thomasa, ktorý sa snažil pomôcť niekomu. Až kým som nepočula dusenie, a potom ostalo ticho. Aj Thomas mlčal.

,,Thomas!" zakričal Minho. ,,Thomas! Čo sa stalo?"

,,Ja... neviem. Kto to bol? Kto to kričal?"

,,Myslím, že Frankie," roztrasene odpovedal Winston. ,,Kráčal vedľa mňa a žartoval, keď ho odrazu čosi strhlo na zem. Hej, určite to bol on."

,,Čo sa stalo?" zopakoval Minho.

Čakala som na jeho odpoveď, tak, ako ostatní. Keď som počula ako odpovedal, tak ma šokovalo a vystrašilo. Čokoľvek, čo to mohlo byť, tak to padá z plafónu. Vysvetlili sme si, že to bolo niečo tvrdé a padalo to na obeť. Preto od strachu sme sa rozbehli a bežali ako o život. Počas cesty zasiahlo dvoch alebo troch chlapcov, keď sme sa dostali k schodom. Počula som, ako Minho zreval, a potom, ako do mňa každý narážal. Určite to bol Newt, a potom za ním ďalší. Nasledovali stony, ako do seba Flekári narážali, kým konečne zastali.

,,Žiješ?" opýtal sa Newt.

,,Do čoho si... narazil?" Thomas lapal dych.

Minho podráždene odsekol: ,,Poondený koniec schodiska. Vyšli sme na strechu, ale nie je tu..." odmlčal sa a počula som ako rukami šmátra po strope a stenách. ,,Počkať! Asi som našiel..."

Zvyšok vety odseklo výrazné cvaknutie a svet okolo mňa vzplanul. S výkrikom som si zakryla oči, bola som k svetlu najbližšie, tak ma začali bolieť oči. Počula som ako Minho zatvoril dvere a otvorila som oči. Pred očami mi tancovali farbené škvrny. Páni! To bola sila!

,,Dokelu!" uľavil si Minho. ,,Asi sme našli cestu von, ale zdá sa, že vedie rovno na slnko. To bola žiara! A tá horúčava..."

Cítila som ju po celom tele, keď ma oviala. Takže toto je Zhorenisko, o ktorom hovorilo C.H.A.O.S.?

,,Dvere iba pootvorme, nech si oči zvyknú," navrhol Newt a vykročil k Minhovi. ,,Tu máš košeľu - strč ju do škáry. Všetci zatvorte oči!"

Tak sme aj spravili. Oranžová žiara sa vrátila na cestu. Netrvalo dlho, keď bola menej znesiteľnejšia. O pár minút som si na jas privykla.