Dni sa začali skracovať, a klietka už sa dole nespustila. Skoro všetci Flekári sa domnievali, že to bola moja a Teresina vina. Ale Teresa si nepamätala, odkiaľ sa tu dostala a dosť dlho mi trvalo, kým som jej vysvetlila, že sme sem prišli súčasne. Pochopila to a bola som za to rada. Samozrejme, som sa začala zbližovať s ostatnými Flekármi, ako napríklad s Chuckom, Thomasom alebo aj Minhom.

Newt sa nechcel so mnou rozprávať, preto som to neriešila, aj keď ma to bolelo. Ale dobre som vedela, že ma nepozná. Nemôže ma poznať, keď CHAOS mu vymazal pamäť. Nechali mu len meno. Ale ja som si ho dobre pamätala. Bol plný života. Až kým testov nebolo tak veľa, že nemal náladu, bol pochmúrny a skoro až agresívny. Skoro ani nespal. Trápila som sa kvôli nemu, ale nič som nemohla robiť.

Ani ja som to nemala na začiatku ľahké. Testy boli čoraz bolestivejšie. Ani som si neuvedomila, že drvím vo svojej ruke kvet, ktorý za nič nemôže. Upozornil ma na to Chuck, ktorý si sadol vedľa mňa a prehovoril:

,,Čo ti urobil ten pekný kvietok, keď ho tak drvíš?" opýtal sa s úsmevom.

Slabo som sa usmiala.

,,Ale nič... Len som sa zamyslela nad tým, čo sa stalo, keď som sem prišla. Koľko spomienok mi víri v hlave, až si myslím, že mi exploduje."

Chuck sa na mňa pozrel. ,,Tak nerozmýšľaj nad tým, čo sa stalo predtým. Ale čo sa stane teraz..." odvetil a ukázal rukami okolo seba. Zachichotala som sa a objala ho okolo ramien.

,,Som rada, že som sa ťa spoznala, Chuck. Ver mi, že dlho tu nebudeme žiť. Ani nevieme, prečo klietka nešla dolu," povedala som a kývla hlavou na neďalekú klietku.

Spomenula som si na Gallyho, ktorý na mňa vyštartoval. Skoro by mi vrazil, keby neboli okolo nás ďalší chalani. Aj keď som bola dievča, ale som si všimla tu agresivitu v ňom a chuť niekoho zabiť. Niečo nebolo v poriadku, ale ešte som nevedela čo. Gallyho som odvtedy nevidela. Poslednýkrát som ho videla vbehnúť do labyrintu, a potom nič. Neukázal sa.

,,Čo myslíš? Čo sa stalo s Gallym? Prečo sa nevracia?" spýtala som nečakane. Chvíľu Chuck mlčal, potom prehovoril:

,,Netuším, Diana. Sú to dva týždne, čo tu nie je a nikto to nerieši. Tak to tiež nerieš, prosím ťa," odvetil.

Pozrela som sa naňho. Bolo na ňom vidieť, že ho netrápi, či Gally žije, alebo je mŕtvy. Na jeho tvári som videla len nečitateľný výraz. Mykla som plecom.

,,Tak fajn. Pôjdeme na večeru?"

Vstala som a Chuck tiež vstal a prikývol. Už bolo skoro šesť hodín večer a brány by sa mali zatvoriť. Došli sme do jedálne a niektorí Flekári už sedeli na svojich miestach a jedli večeru. Podišla som k okienku a Kastról mi podal tácku a tanier s pizzou. Oblizla som peru a žmurkla naňho.

,,Určite to bude chutné."

,,Bude mi cťou, keď to ochutnáš a povieš mi svoj názor," Usmial sa a podával ďalšiu tácku s tanierom Chuckovi.

Spoločne sme si sadli v rohu miestnosti a jedli. Po pár minútach prišli ostatní a medzi nimi aj Teresa a Thomas, Minho, Newt a Alby. Samozrejme, všetci, okrem Newta a Albyho, si sadli k nám.

,,Tak čo, Diana? Aký bol deň?" opýtal sa Minho. Bolo z neho cítiť, že prišiel zo sprchy.

,,V pohode a čo vy? Našli ste niečo v labyrinte?" opýtala som sa ho narovinu.

Pozrel sa na Thomasa, ale Thomas bol zaneprázdnený pizzou, obrátil sa teda ku mne a priklonil sa.

,,Našli sme východ z labyrintu..." povedal potichu a obzrel sa za seba. Všimla som si, že Newt sedí vedľa Albyho a o niečom sa rozprávajú. Prekvapene som zažmurkala. Áno, bolo to pre mňa prekvapenie. Veď v živote som nepočula, že labyrint ma východisko. Dosť dlho som žila medzi skúškami a v laboratóriu, a nepočula som, ani nevidela, východ.

Žeby CHAOS chcel, aby sme sa dostali do pasce? Ale veď všetci, čo tu žijú, ani nevedia, že CHAOS potom skončí tento test a bude nasledovať ďalší.

,,Ľudia, ešte som nepočula o východe z labyrintu. Je to absurdné," povedala som a krútila hlavou. Teresa sa zapojila.

,,Diana, už dosť dlho hľadajú východ, a keď ho našli, je na čase odísť odtiaľto. Raz a navždy. Nepamätám si nič o svojej minulosti, ale moje staré ja by so mnou súhlasilo. Žiadne plačlivce ma nevystrašia," povedala.

Mykla som plecami. ,,Tak fajn. Ako chcete. Ale určite to nedopadne dobre. Keď ste našli východ a zabili plačlivca, tak za to zaplatíte dosť veľkú daň."

Vstala som a odkráčala von z jedálne. Potrebovala som veľa vzduchu, a preto som si sadla oproti zatvorenej bráne a pozorovala ju. Snažila som sa na niečo prísť, ale nič mi nenapadlo. Určite ma pozorujú, lebo vidím tú jaštericu s červenými očami, ktorá je skrytá v brečtane. Preto som si ľahla na trávu a pozerala hore na nebo.

Dúfala som, že je to nebo, keď nie, tak len plátno, ktoré prehráva len počasie, ktoré je skutočne. Všimla som si padajúcu hviezdu. Zaželala som si, aby všetko, čo bolo pred CHAOS-om, aby prišlo späť. Ale keď som otvorila oči, nestalo sa to. Usmiala som sa a otočila dozadu.

Všetci vychádzali von z jedálne a kráčali, aby si pospali. Ja som nebola unavená, tak som vstala a odkráčala do domčeka, kde ja a Teresa máme spoločnú izbu a postele. Začali sme spolu vychádzať. Konečne som nebola medzi chalanmi sama.