Ako som spomínala, tu je ešte krátky epilóg na záver :) Pokračovanie tohto príbehu neplánujem, ale nemôžem to definitívne vylúčiť, uvidíme ako to bude vyzerať s nápadmi a zápletkou ;) Nech sa vám teda páči a večná vďaka za komenty, reads a votes, ste proste úžasní! :D 

To, že sme spolu začali chodiť, neznamená, že sme sa už viac nehádali. Kdeže! V siedmom ročníku sme sa vážne šťavnato pohádali, zničili sme pri tom celú našu spoločenskú miestnosť. Keď už tam nezostalo nič, čo by som po ňom mohla hodiť, otočila som sa, že odídem- už som sa naňho nechcela viac pozerať. Albus, áno, už sme sa oslovovali krstnými menami, ma však zadržal, zvalil na zem a začal ma bozkávať tak náruživo, že som ihneď zabudla, prečo sme sa hádali. Dodnes si to nepamätám.

     Pravdou však je, že takéto hádky len okorenili náš vzťah. Je to ako húsenková dráha, ale nemôžem sa sťažovať. Aspoň sa spolu nenudíme. No čo, sme psychopati! A ešte k tomu bláznivo zamilovaní...

KONIEC