7.     kapitola

Mali sme dosť. Totálne otrasení sme s Potterom vyšli z izby a následne aj z domu. Stále som nemohla uveriť, že s tým Rose súhlasila. Len preto, že sa ona načisto zbláznila, neznamená, že sa musím aj ja!

     Vrátili sme sa späť do domu, kde vládla oveľa príjemnejšia atmosféra, ako v dome oproti. Blúdila som v myšlienkach, takže som si nedala pozor a potkla sa o taburetku, ktorá, ktovie prečo, ležala uprostred cesty. Prepadla som cez ňu a s buchotom sa rozpleštila na zemi.

„Do pekla!“ zanadávala som. Sadla som si a začala si šúchať udreté koleno. Potter vybuchol do smiechu, len sa tak prehýbal. Podkopla som mu nohy a on žuchol na zadok vedľa mňa.

„Chceš zobudiť celý dom?!“ zasyčala som.

„Alyssa, Al, čo to tu stvárate?“ spýtala sa rozospatým hlasom Dom, ktorá práve vyšla z kuchyne s pohárom vody v ruke.

„Ja...hm...bola som námesačná,“ rýchlo som si vymyslela. „Potter si išiel po vodu a zbadal ma akurát, keď som zakopla o túto taburetku. Začal sa na mne dobre zabávať.“ Dom na nás zostala prekvapene pozerať. Vrhla som varovný pohľad na Pottera.

„Áno, presne tak to bolo,“ prisvedčil a zdvihol sa zo zeme.

     Vstala som a podišla k stále ohromenej Dom.

„Poď, Dom, ideme spať,“ vyzvala som ju, ale ona nepohla ani brvou. Pripadala mi ako námesačná. Vzala som jej poloplný pohár z rúk a strčila ho Potterovi.

„Na! Ja ju odvediem do izby.“ Chytila som ju za lakeť a vyviedla ju po schodoch. Neprotestovala, ale ani nespolupracovala. V momente, ako som ju uložila do postele, zatvorila oči a zaspala. Naše nočné dobrodružstvo s Potterom možno nakoniec zostane neodhalené. Ľahla som si do spacáka a takmer okamžite som upadla do bezsenného spánku.

     Prešli dva dni a Rose sa silou mocou snažila dať ma dokopy s Potterom. Každý deň doslova žobrala, aby som zostala na obed aj na večeru, a potom ma nútila sedieť medzi ňou a Potterom, ktorý ma neustále drgal lakťom. Až už som to raz pri obede viac nevydržala a vyštekla naňho: „Môžeš ma láskavo prestať drgať?!“

„Keby si nezaberala toľko miesta...“

„Tak sa posuň, nemusíš byť na mne taký nalepený!“ odvrkla som.

„Ale no tak, nemôžete proste zakopať vojnovú sekeru?“ nadhodila Rose zmierlivo.

„Nie, Rose, nemôžeme! Nech už sa pokúšaš o čokoľvek, prestaň s tým, pretože my dvaja sa hádať neprestaneme! Zmier sa s tým konečne!“ nakričala som na ňu, vstala od stola a za prekvapených pohľadov všetkých naokolo, som odišla k sebe domov.

     Ako náhle som sa zvalila na posteľ u seba v izbe, dobehli ma výčitky svedomia. Nemala som na Rose kričať, ale... koledovala si o to! Nechápala som, čo ju to odrazu posadlo. To, že sa ona a Scorpius prestali hádať, neznamená, že sa prestaneme aj my s Potterom! Koniec koncov, my dvaja sme vždy mali horší vzťah než oni dvaja. Rose jednoducho nemôže čakať, že zabudneme na všetky  tie veci, čo sme jeden druhému povedali a urobili. Také jednoduché to nie je!

     Ozvalo sa jemné zaťukanie na dvere a dnu vstúpila moja mama. Ešte mala oblečený svoj biely pracovný odev a hnedé vlasy mala zviazané do prísneho drdola.

„Alyssa, zlatko, stalo sa niečo?“ zaujímala sa.

„Pohádala som sa s Rose,“ vzdychla som. „Nakričala som na ňu pri obede.“ Mama sa chápavo usmiala a prisadla si ku mne na posteľ.

„Za všetkým hľadaj Pottera, však?“ Prikývla som. Mama vždy vedela, že väčšina našich hádok bola kvôli nemu.

„Čo to bolo tento raz?“ vyzvedala. Položila mi ruku na hlavu a zľahka ma začala hladkať po vlasoch. Už si ani nepamätám, kedy naposledy niečo také spravila.

„Sedeli sme pri obede a Potter do mňa neustále drgal. Oborila som sa naňho a Rose sa ma spýtala či naňho proste nemôžem byť milšia,“ objasnila som jej. „V posledných dňoch sa nás akoby snažila dať dokopy.“

     Mama zostala na chvíľu ticho. Asi uvažovala, akú odpoveď mi má dať.

„Vážne by si naňho nemohla byť milšia?“ opýtala sa napokon. Prudko som sa posadila a vyčítavo hľadela na mamu. Ešte nech aj ona začína!

„Nemysli si, viem, že ťa štve, ale keby ste sa k sebe začali správať milšie, pre všetkých by to bolo ľahšie. A obzvlášť pre Rose.“

„Prečo práve pre ňu?“

„Pretože ty si jej najlepšia kamarátka a spolubývajúca, trávite spolu veľa voľného času a aj v škole ste neustále spolu. Lenže, na druhej strane, Albus je jej bratranec, jej rodina a ona ho má rada, rovnako ako teba. Snaž sa pochopiť, že ona si z vás nemôže vybrať iba jedného,“ povedala a objala ma okolo pliec. Porazenecky som si vzdychla. Mala pravdu.

„Keby sa v jednom kuse nesprával ako idiot, bola by som milšia,“ povedala som potichu.

Mama sa zasmiala. „Je to chlapec, tí sa vždy správajú ako idioti.“ Nahla sa ku mne a pobozkala ma na čelo.

„On z toho vyrastie,“ povedala a postavila sa na odchod. Predtým než odišla som sa jej však ešte spýtala.

„Čo by si robila, keby si zistila, že tvoja kamarátka sa s niekým tajne stretáva, ale nepovedala ti to, pretože si myslí, že to nepochopíš?“

„Snažila by som sa to, v prvom rade, pochopiť,“ odvetila a vyšla z izby.

     Asi o päť minút neskôr som sa vrátila k Potterovcom. Vyšla som na poschodie do dievčenskej izby, kde som našla Rose a Dom pozerať Titanic. Hlboký nádych a...

„Rose, mrzí ma to! Nemala som na teba tak kričať.“

„To je v poriadku, Alyssa. Popravde, zaslúžila som si to,“ odpovedala Rose. „Viem, že od teba nemôžem chcieť, aby si len tak zabudla na to všetko, čo ti Al urobil a povedal. Prepáč mi to.“

Týmto ma úplne zaskočila. „Ja...no...nič sa nestalo.“ Rose sa na mňa usmiala a ja som jej úsmev opätovala.

     Dosadla som na posteľ medzi ne a pozerala s nimi Titanic, aj keď ho nemám rada. Je taký úmorne dlhý!

„Och, skoro som zabudla!“ zvolala po čase Rose. „Krátko po tom, čo si odišla ti sem prišiel list z Rokfortu.“ Rose vytiahla z vačku džínsov hnedastú obálku s logom školy a podávala mi ju. Okrem zoznamu kníh sa tam nachádzalo ešte niečo, niečo, čo som vôbec nečakala- lesklý, strieborný odznak. Šokovaná som sa začítala do listu, v ktorom sa písalo, že sa zo mňa stala hlavná prefektka. To však nebolo to najhoršie. Ďalej sa tam písalo, že ako hlavná prefektka už nebudem bývať v chrabromilskej veži, ale v ubytovni hlavných prefektov na štvrtom poschodí. Spolu s hlavným prefektom.

     Zaklapla som ústa, ktoré som od prekvapenia otvorila. Toto musí byť nejaký žart! Aj keď vôbec nie je vtipný...

„Čo sa tam píše?“ zvedavo sa opýtala Dom a vytrhla mi list z rúk. Nahlas prečítala jeho obsah.

„Prečo už nemôžeš bývať v chrabromilskej veži?“ spýtali sa unisono, keď Dom dočítala. „To nie je fér!“

„A musíš tam bývať s hlavným prefektom?“ neveriacky nadhodila Rose. Lenže to vyvoláva otázku- kto je hlavný prefekt?

     Zdvihla som sa z postele a vyšla z izby. Mierila som do Jamesovej izby, v ktorej som vedela, že nájdem všetkých chalanov. Vtrhla som dnu a ignorujúc všetky tie nechápavé pohľady som sa spýtala: „Ktorý z vás je hlavný prefekt?“ Na moment zavládlo ticho, potom...

„Ja,“ ozval sa hlas, o ktorom som dúfala, že sa neozve- arogantný Potterov hlas.

Tak nová kapitola na svete :) Čo na ňu hovoríte, pekný zvrat okolností, nie? :) Viem, že hlavní prefekti sú vlastne až v siedmom ročníku, ale pre príbeh je to dôležité. Snáď mi to prepáčite :) Budem vďačná za každý koment aj vote.