5.       kapitola

Marcus skĺzol z metly, ale našťastie James nejakým kúzlom spomalil jeho pád, takže sa pri páde na zem nedoráňal ešte viac. Rýchlo som letela na zem k nemu. Ostatní urobili to isté.

„Marcus?“ oslovila som ho. „Marcus, povedz niečo!“ Nevyšlo z neho nič iba zastonanie.

„Kat, rýchlo bež po mamu!“ rozkázala som jej. Naša mama pracuje ako liečiteľka u Svätého Munga. Ona určite bude vedieť, čo s ním.

„Povedz, že jej ho tam prinesieme,“ povedal James.

„Nie, k nám ho nemôžeme preniesť. Stará mama je mukelka,“ rýchlo som zatrhla. „Povedz jej nech príde k Potterovcom.“ Kat prikývla a rozbehla sa smerom von z lesa.

     Ako náhle bola preč obrátila som svoju plnú pozornosť na Marcusa. Oči mal zavreté a nehýbal sa. Zatriasla som ním, aby sa prebral, ale nereagoval. Zdvihla som ruku a z celej sily mu strelila facku. Počula som, ako Rose vedľa mňa prekvapene zhíkla.

„Musíme ho udržať pri vedomí,“ vysvetlila som a dala mu facku aj na druhé líce. Zabralo to. Marcus namáhavo otvoril oči a slabým hlasom sa spýtal: „Čo sa stalo?“

„Trafila ťa do hlavy dorážačka a spadol si z metly,“ oboznámila som ho. „Prepáč mi to.“ Marcus sa na mňa na dlhú chvíľu zahľadel, a potom sa pokúsil o úsmev.

„To je v poriadku,“ uistil ma, ale ja som len pokrútila hlavou. Ak bude mať kvôli mne otras mozgu neodpustím si to.

„James, musíme ho dostať k vám domov,“ pripomenula som. James prikývol. Vyčaroval nosidlá, na ktoré potom spolu s Potterom a Scorpiusom uložili protestujúceho Marcusa.

     K domu Potterovcov sme sa snažili dostať, čo najrýchlejšie. Kráčala som vedľa Marcusa a snažila sa ho udržať pri vedomí. Nebolo to ľahké. Každú chvíľu sa mu začali zatvárať oči a ja som ho musela podrgať, aby nezaspal a nútil ma stále o niečom rozprávať. Celý čas ma pri tom držal za ruku. 

„Čo sa mu stalo?“ spýtala sa rýchlo mama, keď sme vniesli Marcusa do obývačky a uložili ho na gauč.

„Zasiahla ho do hlavy dorážačka,“ vysvetlil jej James. Mama prikývla a začala Marcusa ošetrovať.

„Počkajte radšej vo svojich izbách,“ navrhla pani Potterová. „Potom sa s vami porozprávam.“

     Vyšuchtali sme sa teda po schodoch na poschodie. Ako náhle sme boli mimo dosluchu mojej mami a pani Potterovej, Potter povedal: „To sa ti teda fakt podarilo, Eatonová!“

Nenechaj sa vyprovokovať, nenechaj sa vyprovokovať, dookola som si opakovala a snažila sa ďalej kráčať za Rose a Dom do ich izby.

„Nie len, že si nám pokazila hru, ale ešte si mi aj skoro prizabila kamaráta!“ pokračoval Potter naštvane.

„Al, prestaň s tým!“ zahriakol ho James.

„Neprestanem James! Je to jej vina, všetko pokazila!“

Zaškrípala som zubami a otočila sa na Pottera. „Len pre tvoju informáciu, Potter, tá dorážačka bola určená tebe!“ vypľula som. Vtrhla som do izby za dievčatami a naštvane za sebou zaplesla dvere.

     Najradšej by som si do niečoho kopla. Namiesto toho som si len namrzene vzdychla a žuchla na vankúše, ktoré zostali rozložené na zemi. Chcelo sa mi plakať, ale keď som si schovala tvár do dlaní, nič sa nestalo. Slzy proste nie a nie prísť.

     Niečie ruky ma objali okolo pliec.

„Nepočúvaj Albusa, nemôžeš za to,“ snažila sa ma upokojiť Rose.

„Nie je to tvoja vina,“ chlácholila ma aj Dom. „Pri metlobale sa také veci stávajú.“ Zdvihla som tvár z dlaní.

„Ak bude mať nejaké trvalé následky, neprestanem si to vyčítať!“ Vyrušilo nás zaklopanie na dvere. Dnu vstúpila pani Potterová.

„Alyssa-“ začala, ale ja som jej skočila do reči.

„Pani Potterová, ja som nechcela! Tá dorážačka ho trafila náhodou! Verte mi, že to bola nehoda.“ Pani Potterová sa zatvárila úplne šokovane.

„Alyssa ja ťa predsa neobviňujem,“ povedala napokon.

„A nie preto ste tu?“

„Nie,“ pokrútila hlavou. „Som tu preto, že s tebou chce hovoriť Marcus.“

„Och!“ hlesla som. „Takže je v poriadku?“

Pani Potterová sa usmiala. „Áno, je v poriadku. Tvoja mama povedala, že to nie je nič vážne. Do večera bude fit.“ Uľavilo sa mi. Bude v poriadku.    

     Pani Potterová ma odviedla späť do obývačky, kde na gauči sedel Marcus a moja mama doňho po lyžičkách pchala nejaký elixír. Podľa toho, ako sa zaksichtil, keď ho prehltol, som usúdila, že nechutí veľmi dobre. Pani Potterová mi chlácholivo položila ruku na plece.

„Netráp sa, ja viem, že si to nechcela.“ Usmiala som sa.

 Keď ona aj s mamou odišli, sadla som si na gauč vedľa Marcusa.

„Čo tvoja hlava?“ spýtala som sa nesmelo. Netušila som prečo chce so mnou hovoriť. Pravdepodobne mi chce vynadať, teraz, keď nás nikto nepočúva.

„Už nebolí. Tvoja mama mi dala niečo proti bolesti,“ odvetil. Zhlboka som sa nadýchla a skôr než stihol čokoľvek povedať, som vyhŕkla: „Mrzí ma to, vážne som nechcela. Tá dorážačka nebola určená tebe. Bola to nehoda.“ 

Marcus sa na mňa prekvapene pozrel. „Komu bola určená?“

„Myslím, že na to dokážeš prísť aj sám.“

„Ach, áno, jasné,“ svitlo mu. „Bola určená Alovi, však?“

Prikývla som. „Ten bastard má také šťastie!“ Na moje prekvapenie sa Marcus rozosmial.

„Ty ho fakt riadne neznášaš!“ zvolal a ďalej sa smial. Nepovažovala som za nutné odpovedať. Mlčala som a čakala, kým sa utíši.

„Prečo?“ opýtal sa po chvíli.

„Pretože je to protivný, arogantný, namyslený, do seba zahľadený idiot! A v jednom kuse ma provokuje! Je proste neznesiteľný, nechápem, ako to s ním môžeš vydržať!“

Marcus bol odrazu vážny. „Nie je taký. Keby si ho spoznala, zistila by si, že v skutočnosti je iný. Je to super chalan.“

     Na nejakú chvíľu zavládlo ticho.

„Marcus, prečo si so mnou chcel hovoriť?“

„Chcel som ti len povedať, že je to v poriadku, nemusíš si to vyčítať. Pri športe sa také veci stávajú bežne. Napríklad pri takom futbale-“

„Ty poznáš futbal?“ prekvapene som mu skočila do reči. Doposiaľ som sa nestretla s čarodejníkom, ktorý by vedel, čo je to futbal.

„Jasné! Milujem anglickú ligu.“

„Vážne?! Aj ja!“ nadšene som zvolala. „Odkiaľ to vlastne poznáš?“

„Mama pochádza z muklovskej rodiny. Vždy, keď som u starých rodičov so starým otcom pozeráme všetky zápasy.“

„Ja robím presne to isté s mojím otcom!“

„Fakt?“ neveriacky sa spýtal. „Nepoznám veľa čarodejníc, ktoré poznajú futbal nie to ho ešte aj pozerajú.“

„Otec ma ho dokonca naučil aj hrať,“ priznala som.

Marcus vyvalil oči. „Alyssa Eatonová, ty si vážne neobyčajné dievča!“

Čo vám poviem, moje líca nadobudli odtieň červenej papriky.

     S Marcusom sme sa pustili do zapáleného rozhovoru. Ten chalan je vážne skvelý! Čím ďalej, tým viac sa mi začína páčiť! Po pol hodine sa do obývačky nahrnuli aj ostatní, aby sa pozreli, ako na tom Marcus je. Keďže som nemala chuť dívať sa na ten Potterov arogantný ksicht, odišla som do kuchyne. Po pár minútach však bolo moje súkromie narušené Potterovým príchodom. Oprel sa o linku a hľadel na mňa.

„Daj mi pokoj!“ oborila som sa naňho. Potter však nevyzeral, že by sa chystal odísť. Vzdychla som si, ale neodišla som. Prečo by som aj mala? Bola som tam predsa prvá! Naliala som si do pohára tekvicový džús a ignorovala ho.

„Na Marcusa si urobila vážne dojem,“ prerušil po chvíli ticho Potter. Otočila som hlavu jeho smerom.

„Bojíš sa, že ti ukradnem kamaráta, Potter?“ nadhodila som nezaujato. Nechápem, kam tým smeruje.

„Skôr sa bojím, že mu tá tvoja dorážačka spôsobila vážne mozgové ťažkosti.“ 

     Odlepil sa od linky a pristúpil k stolu, pri ktorom som stála, aby si tiež nalial džús.

„Myslím, že žiarliš,“ povedala som a cúvla od neho. Byť pri ňom blízko znamená nakaziť sa extra veľkým egom.

„Že žiarlim? Prečo by som, pre Merlina, mal žiarliť?“

„Pretože teraz Marcus trávi viac času so mnou, ako s tebou,“ vysvetlila som mu. „Musí ťa to riadne škreť. Jacob trávi čas s Roxanne, Marcus so mnou a Scorpius zase s Rose, i keď tajne. Ak to takto pôjde ďalej nezostanú ti žiadni kamaráti. Aj keď, Merlin vie, že vďaka tvojej neznesiteľnej povahe by s tebou aj tak dlho nevydržali.“

Potter stískal pohár tak silno, až som sa začínala báť, že praskne.

„To nie je pravda!“ precedil cez stisnuté zuby.

„Popieraj to, ako dlho chceš, ale mal by si sa radšej pripraviť na to, že zostaneš úplne sám.“

     Pohár v Potterových rukách praskol, vrhol sa na mňa a ja som bolestivo narazila do drezu. Keď mi Potter silno stisol zápästie, pustila som pohár a jeho črepy sa rozleteli po celej kuchyni. Potter bol celý zúrivý a svojím telom ma silno tlačil o linku.

„Čo, naštvalo ťa, že ti niekto konečne povedal pravdu?!“ vyprskla som a snažila sa ho od seba odtisnúť. Nedarilo sa mi to, ten idiot je oveľa silnejší ako ja. Neznamenalo to však, že som sa nevzpierala. Práve naopak. Snažila som sa mu dupnúť na nohu, ale svojimi nohami tisol tie moje k linke.

     Vyrušili nás tlmené hlasy, ktoré sa blížili ku kuchyni.

„Tu by sme mali mať súkromie,“ spoznala som Rosein hlas.

„Prečo nemôžeme ísť tam kam včera večer?“ spýtal sa druhý, chlapčenský hlas. Netrvalo mi dlho, kým som si uvedomila, že je to Scorpius. S Potterom sme si vymenili zvedavé pohľady. Na chvíľu sme zabudli na náš spor, zistiť, čo tí dvaja spolu majú, bolo dôležitejšie.

„Schováme sa do komory,“ navrhol Potter a pustil ma.

     Rýchlo sme vliezli do dverí neďaleko chladničky, za ktorými sa, ako som zistila, ukrývala zatuchnutá komora na metly. Bola veľmi malá a úzka, takže sa mi Potter ocitol bližšie než by sa mi páčilo. Zavreli sme dvere a obaja sme napäto počúvali.

„Chýbala si mi,“ počuli sme povedať Scorpiusa- Potter vedľa mňa stuhol. „Odkedy som prišiel som sa ťa túžil dotýkať, tak ako včera, ale nikde som ťa nezastihol samú.“

„Tu v dome je to nebezpečné, Scorp,“ povedala Rose výhražne. Tento raz som stuhla ja- odkedy ho Rose volá Scorp?!

„Ja viem, ale... šaliem z toho! Chcem ťa mať neustále pri sebe.“

„Neboj sa, budeš mať príležitosť. Dnes večer, v dome cez záhradu,“ povedala Rose hlasom, ktorý vôbec neznel ako jej. Znel tak koketne a zvodne.

„Neviem sa dočkať,“ zatiahol Scorpius. Ozval sa nejaký mľaskavý zvuk, a potom...

„Prepáč, že som ti dnes povedal mrkva.“

„To je v poriadku, Scorp,“ ubezpečila ho Rose so smiechom. „Vlastne mi to prišlo celkom rozkošné.“ Ďalší mľaskavý zvuk a potom už len ticho. Bola som v šoku. Rose, moja Rose má aféru so Scorpiusom Malfoyom!