Takže je tu kapitola, na ktorú ste tak dychtivo čakali ;) Som zvedavá, čo poviete :D Snáď sa bude páčiť :)

     Neuvedomila som si, že som si ten náš prvý bozk držala v živej pamäti. Keď ma Potter pobozkal všetko sa mi to vybavilo akoby to bolo včera. Spomenula som si na studenú podlahu kuchyne, ktorá ma chladila na chrbte, na naliehavosť jeho pier a na to, že chutil ako čokoládový koláč. Teraz to bolo celkom iné. Ležala som na mäkkom koberci a nie na kachličkách a jeho pery sa pohybovali s dokonalou precíznosťou a ľahkosťou a nie chaoticky a nenásytne ako predtým. Tento raz bol aj oveľa jemnejší. Bolo to akoby ma perami skôr len pohládzal ako naozaj bozkával. 

     Zamotala som si prsty do jeho retiazky a stiahlo ho bližšie k sebe. Potichu mi zastonal do úst a konečne ma poriadne a vášnivo pobozkal. Usmiala som sa nad svojím víťazstvom a bozk mu s rovnakou dávkou vášne opätovala. Zacítila som jeho ruku na svojom odhalenom stehne, čo ma trochu znervóznilo, ale nezastavila som ho. Nič také hrozné vlastne nerobil- iba ju tam držal a posúval ju pár centimetrov hore a potom zase späť. Svojimi rukami som sa tiež vydala spoznávať jeho telo. Prešla som mu rukami po širokých pleciach, dolu po vydutých bicepsoch na rukách, po chrbte a nakoniec po hrudi a vypracovanom bruchu. Och, Merlin, bolo to ešte lepšie ako som si predstavovala! Teda, nie že by som mala nejaké predstavy o polonahom Potterovi... len ten jeden krát na elixíroch, keď sme spolu krájali korene.

     Potterova ruka sa odlepila od môjho stehna, kde zanechala pekne pálivú stopu na pokožke. Pohladil ma po boku a putoval stále vyššie a vyššie. Objala som ho okolo krku a pritisla sa k nemu ešte tesnejšie. Začal sa pohrávať s gombíkmi na košeli , no keď sa ich opatrne snažil rozpnúť, uhryzla som ho do spodnej pery. Vyrazil zo seba ston a ja som veru mala čo robiť, aby som sa nerozosmiala. Začula som ako niekto blízko pri mne zalapal po dychu. Až vtedy mi docvaklo, že celý čas, čo sme sa bozkávali sme mali obecenstvo.

     Vytreštila som oči a odsotila Pottera tak silno a nečakane, že sa skoro prekotil. Bleskovo som sa posadila a nervózne sa poobzerala po ostatných. Všetci do jedného vyzerali užasnuto. Vyvaľovali na nás oči, akoby sme boli z inej planéty; Roxy mala dokonca aj otvorené ústa od údivu.

„Um, kto je teraz na rade?“ snažila som sa odľahčiť situáciu. Nikto mi neodpovedal. Stále na mňa užasnuto civeli.

„Myslím, že ty, Eatonová,“ napovedal mi Potter. Pozrela som sa jeho smerom. Vyzeral tak ako som sa ja cítila- pekne mimo. Snažila som sa tváriť normálne, ale v skutočnosti ešte vo mne doznievali endorfíny z toho bozku. Pri pohľade na Potterove pery, opuchnutého od toľkého bozkávanie, som mala chuť sa naňho znova vrhnúť. Wow, Merlin, mala by som sa upokojiť!  

    Zhlboka som dýchala, kým som zakrútila fľašou. Dúfala som, že sa nezastaví na mne a Potterovi, pretože som sa bála, že ak povie skutok, donútim ho dokončiť to, čo sme práve začali. A pre dobro nás všetkých sa modlím, aby sa to nestalo. Našťastie, fľaša sa zastavila na mne a Rose. Uf, riadne som si vydýchla.

„Pravda alebo skutok?“

„Čo...um...ja-“ habkala Rose ešte stále mierne vykoľajená. „Tak skutok.“ Skvelé! Dostala som totiž úžasný nápad.

Diabolsky som sa usmiala. „Dávam ti päť minút v raji so Scorpiusom Malfoyom.“ Rose skoro oči vypadli z jamôk a Scorpiusovi skoro zabehlo ďatelinové pivo, ktoré nám James priniesol krátko pred začiatkom tejto stupídnej hry.

„Môžete ísť do Potterovej izby,“ uškrnula som sa na nich. Rose vyzerala, že nie je schopná slova a Scorpius sa aj najďalej dusil pivom. Kútikom oka som zachytila ako sa Potter uškŕňa popod fúzy.

„No tak pohnite ľudia, nemáme na to celú noc!“ posúril ich Potter. Rose sa ako omráčená zdvihla na nohy a kráčala smerom k jeho izbe.

„Hej, počkaj, zabudla si si tu Scorpiusa! S kým sa tam budeš potom muchlovať?!“ zavolala som za ňou. Scorpius po mne strelil rýchlym pohľadom a oči mu zažiarili. Zrejme ho naštartovala zmienka o muchlovaní, pretože bol v momente na nohách a ponáhľal sa za ňou. Keď som počula ako sa za nimi zavreli dvere otočila som sa na ostatných.

„Ideme počúvať?“ navrhla som vzrušene.

„To sa stav!“ zareagoval Potter rovnako nedočkavo.

     Vstali sme zo zeme a ja som si zaviazala habit okolo bokov ako náhradu za sukňu. So smiechom sme sa náhlili po schodoch k jeho izbe. Pred dverami sme stíchli a pritisli na ne uši. Toto bude zaujímavé! Nepočuli sme nič nezvyčajné- žiadne slová, žiadne mľaskavé zvuky ani vŕzganie postele. Len praskanie podlahy akoby sa niekto prechádzal z jedného konca miestnosti na druhý.

„Kde sú Roxy a James?“ spýtala som sa, keď mi došlo, že tam s nami nie sú.

Potter mrdol plecami. „Zrejme sú ešte stále mimo z toho nášho bozku.“ Pri zmienke toho bozku sa mi do líc nahrnula červeň.

„Prečo sa, pre Merlina, červenáš?!“ sykol Potter. „Bol to len bozk, skvelý bozk. Za to sa nemusíš hanbiť.“ Snažil sa ma upokojiť, ale jeho slová mali skôr opačný účinok- zrumenela som ešte viac.

„Tak skvelý?“ nadhodila som šeptom s pohľadom upretým do zeme. „Ten prvý sa ti taký asi nezdal, keď si o tom klamal.“

„Myslel som, že nechceš, aby  niekto vedel, že si sa bozkávala so svojou nemesis.“

„Nechcem, ale... ,“ nevedela som poriadne, čo chcem povedať. „A nie si moja nemesis. Nefandi si toľko, Potter!“ Potichu sa zasmial.

„Konečne si upustila od toho večného nepriateľstva,“ poznamenal. „A navyše, neklamal som. O tom bozku.“  Vrhla som naňho nechápavý pohľad.

„Ako to, že nie?“

„Technicky vzato si ma nikdy nepobozkala. Ja som pobozkal teba, ty s mi to len opätovala. Ale ja som bol ten, kto začal, nie ty.“

    Z izby sme začuli akési zvuky, tak sme rýchlo sklapli a sústredili sa.

„Rose, prosím ťa, už si sadni! Znervózňuješ ma,“ ozval sa konečne Scorpius.

„Prepáč, Scorp, ja len... videl si to?! Až príliš podozrivo vyzerali, že vedia, čo robia. A nepriatelia sa takto nebozkávajú!!“

„Pre Merlina, Rose, má to byť našich päť minút v raji a ty tu básniš o Alovom a Alyssinom bozku! Už sme spolu osamote neboli celé týždne, kedy najbližšie sa ti naskytne takáto príležitosť?!“ zvolal zúfalo. Počula som ako si Rose vzdychla a následne ako zavŕzgala posteľ, keď si na ňu sadla.

„Prepáč mi to. Máš pravdu, takúto príležitosť nemáme každý deň,“ zasmiala sa. Nasledovala séria mľaskavých zvukov.  

„Wow, vyzerá to, že sú naozaj zamilovaní,“ zhodnotil Potter. „Nikdy som nepočul Scorpiusa znieť tak zúfalo.“ Zamilovaní. Ako to, že som si skôr neuvedomila, že je moja najlepšia kamarátka bezhlavo zamilovaná? A prečo mi to stále nepovedala?! Jedna vec je začať si neuvážený flirt s niekým, o kom hovoríte, že ho neznášate a druhá zase sa doňho zamilovať. Ako si môže Rose myslieť, že to nepochopím? Každý predsa rozumie láske. Len preto, že ja sama som nikdy nebola zamilovaná neznamená, že nerozumiem aké to je keď sú ostatní. Záleží mi na Rose a vedomie, že sa mi nezverila s niečím takým závažným ma proste zraňuje.

     Potter sa mi zľahka dotkol ramena. „Hej, si v poriadku?“ Prehltla som hrču, ktorá mi z ničoho nič navrela v hrdle a prikývla som. Potter ďalej nevyzvedal za čo som mu bola vďačná. Vtedy mi došlo, že by som mu mala byť vďačná ešte za čosi.

„Potter?“ oslovila som ho. „Mrzí ma to dnešné ráno. Madam Pomfreyová mi povedala, čo si pre mňa urobil.“ Pozrela som mu do očí, ktoré ma skúmavo pozorovali.

„To by predsa urobil každý,“ odvetil.

Zamietavo som pokrútila hlavou. „Nie, nie každý by sa dobrovoľne staral o svoju nemesis.“ Potter prevrátil očami.

„Už zase! Vážne, Eatonová, čo je to s tebou?!“

„ Chcem len povedať,“ pokračovala som, „že ti za to ďakujem. Za všetko, aj za to, čo sa stalo v kuchyni.“

„Nemáš za čo, Eatonová.“ Ale mám, pomyslela som si. Nahlas som to však nepovedala, pretože sme začuli blížiace sa kroky a rýchlo sme leteli schodmi späť za Roxanne a Jamesom. 

    Po návrate Rose a Scorpiusa, ktorí boli oveľa strapatejší a, v Scorpiusovom prípade, aj oveľa šťastnejší, Potter konečne rozhodol, že na dnešný večer hlúpych skutkov už stačilo. Všetci sme si vydýchli, až na Roxanne. Vyzerala sklesnuto a naozaj smutne.

„Prečo tak skoro, veď noc je ešte mladá,“ namietala. „Ešte som nikoho neposlala, aby urobil McGonagallovej striptíz! Určite by to ocenila.“

„Ak ti na srdci tak veľmi leží jej dobro, môžeš poprosiť Jacoba,“ poradila som jej. Roxanne zvraštila nos.

„Pre Merlina, to nie, chudáčik môj drahý Jacob.“

„Chudáčik jej Jacob?! A čo potom my, úbohý jej bratranci a sesternice?!“ zamrmlal si Potter popod nos. Vybuchla som do smiechu, ale rýchlo som si pricapila ruku na ústa. Neskoro, všetci sa na nás podozrievavo pozreli.

     Vyprevadili sme ich až ku schodisku, kde sme sa rozlúčili a potom sa všetci vybrali svojím smerom. Keď nám zmizli z dohľadu s Potterom sme sa čo najrýchlejšie vracali do našej ubytovne. Pani Norrisová môže číhať na každom rohu. Vrátili sme sa dnu, kde nás čakala kopa bordelu. Predtým som si neuvedomila, že sme narobili toľko neporiadku. Po celom koberci sa váľali prázdne fľaše od ďatelinového piva, papieriky od čokoládových žabiek a iných sladkostí, ktorými nás zasponzoroval James. A potom sa všade váľali ružové chumáče látky. Scorpius totiž po svojom speváckom čísle v hneve svoju baletnú sukňu roztrhal.

     Potter začal zbierať prázdne fľaše. Kľakla som si k nemu na zem, že mu pomôžem, ale odbil ma.

„Nechaj to na pokoji, Eatonová, ja to upracem.“

„Nevadí mi pomáhať ti,“ namietla som.

„Ale mne to vadí,“ odpovedal. „Padaj do postele, už je neskoro.“

„Tak teda dobre, mama,“ zatiahla som uštipačne a postavila sa. Vzala som si habit a prešla okolo neho ku schodom.

„Dobrú noc, Potter,“ zaželala som mu, už ani neviem prečo.

„Aj tebe, Eatonová,“ odvetil. Otočil sa na mňa a urobil niečo, čo by som nečakala ani v tých najšialenejších snoch- objal ma! Normálne ma objal, akoby sme boli neviem akí kamaráti.

„Hm, Potter, čo to robíš?“

„Objímam ťa,“ zamrmlal.

„Je to divné!“ zasmiala som sa.

„Ani nehovor,“ súhlasil Potter a pustil ma. Vážne to bolo divné, ale akosi som bola sklamaná, že ma už pustil. Uf, vážne by som sa mala vyspať! Od tej únavy už začínam mať zvrátené myšlienky.

     Vyšla som po schodoch k svojej izbe. Pred dverami som sa ešte otočila na Pottera a zistila som, že ma pozoruje.

„Čo?“ spýtala som sa.

Potter sa na mňa lišiacky uškrnul. „Nech sa ti o mne sníva, Eatonová!“ Tak to bolo vážne divné želanie... 

     Druhý deň ráno som našla našu spoločenskú miestnosť v dokonalej čistote a poriadku. Tým ma Potter milo prekvapil. Pomaly som si začala uvedomovať, že ten chalan je úplne iný, ako som si myslela. S úsmevom som sa vybrala na raňajky dúfajúc, že ho tam uvidím.

     Bola som len pár metrov od Veľkej siene, keď ma niekto stiahol doprava, do tesnej komory na metly. Splašene som si vytrhla ruku zo zovretia toho neznámeho a otočila sa naňho, pripravená sa brániť. Trochu som sa upokojila, keď som si uvedomila, že je to iba Potter. Ale fakt len trochu.

„Preskočilo ti?!“ oborila som sa naňho. „Chceš mi spôsobiť infarkt?!“ Potter nič nepovedal; vytrvalo zízal do zeme. Vyzeral nejako zvláštne, až som sa preľakla, že sa mu niečo stalo. Do pekla, čo to je so mnou?! Odkedy sa toľko zaujímam o Pottera?

„Potter, si v poriadku?“ prihovorila som sa mu nežne. Konečne sa na mňa pozrel. Nedokázala som presne identifikovať jeho pohľad. Vyzeralo to akoby zvádzal nejaký vnútorný boj a všetky tie zmiešané pocity sa odrážali aj na jeho tvári.

    Položil mi ruky na pás a nahol sa ku mne. Doteraz stál dosť blízko, ale toto bola skôr taká bozkávacia blízkosť, chápete? Jeho dych ma šteklil na tvári a z takej blízkosti som videla obrysy jeho svalov pod bielou košeľou, aj retiazky, čo mal okolo krku. Bol tak blízko, že som dokonca cítila aj tlkot jeho srdca. Zrýchlený tlkot jeho srdca.  

„Čo- čo to robíš?“ spýtala som sa omámene. Jeho omračujúca blízkosť na mňa pomaly začínala účinkovať.

„Nič, čo by si sama nechcela,“ odvetil a sklonil hlavu. Naše pery boli od seba vzdialené len pár centimetrov. Aj to však stačilo na to, aby sa mi zrýchlil pulz.

„Prečo to robíš?“ šepla som. Jeho pery sa pohybovali zároveň s mojimi.

„Pretože, si ma zbavila Melanie, takže sa nemám s kým bozkávať. A dosť mi to chýba,“ povedal mi- sotva som vnímala jeho slová. „Navyše sa mi zdá, že sa ti páči bozkávať ma.“

     Za iných okolností by som sa s ním začala o tom hádať, ale dnes som proste nemala náladu. Visela som očami na jeho perách a jediné na čo som dokázala myslieť bol ten slastný pocit jeho pier na mojich. Potter ďalej niečo rozprával, zjavne, aby ma provokoval, až som to už nevydržala. Zdrapila som ho za košeľu a pritiahla bližšie k sebe, ak to vôbec ešte bolo možné. Navalil sa na mňa celou váhou svojho tela, no ja som to ignorovala.

„Prestaň už kecať a pobozkaj ma!“ zavrčala som. Našťastie sa nenechal dlho prosiť a s radosťou mi vyhovel. Ruky mu skĺzli z mojich bokov a pevne ma chytil za stehná. Zdvihol ma zo zeme a ja som mu pohotovo omotala nohy okolo bokov. Keď som sa k nemu primkla celým svojím telom, počula som, ako zastonal. Odtrhol sa od mojich pier a na moment sa na mňa zahľadel, akoby chcel niečo povedať. Nakoniec to nechal tak a vrhol sa na môj obnažený krk. Slastne som zavzdychala...

     S prudkým nádychom som sa posadila na posteli. Vďaka Merlinovi, bol to iba sen! Uľavilo sa mi. Ľahla som si späť do postele a snažila sa utíšiť srdce, ktoré ešte stále tĺklo ako o život. Neviem či to bolo tým desivým snom alebo tým, že to pôsobilo tak reálne. Mala som pocit, akoby sa ma Potter vážne dotýkal a akoby stál len niekoľko milimetrov odo mňa... Tá predstava mi tep zrýchlila ešte viac. Merlin, nakoniec sa mi ten Potter ešte aj začne páčiť!