11.  kapitola

Duchom neprítomní ako mátohy sme sa s Potterom vrátili na našu ubytovňu. Ešte stále sme vstrebávali zmysel vypovedaných slov. Musím sa k Potterovi správať milo, musím s ním byť celý mesiac po škole, musím sa s ním naučiť vychádzať a ,akoby to nestačilo, ešte s ním musím aj tancovať na tom poondiatom Vianočnom plese, na ktorý som vôbec netúžila ísť! Nemohla som dýchať, krútila sa mi hlava a pokúšali sa o mňa mdloby. Vyšuchtala som sa po schodoch absolútne nevenujúc pozornosť tomu kam stúpam, a tak sa mi stalo, že som dvakrát zakopla o schod, ale na moje veľké šťastie som sa nestrepala. Očakávala som, že Potter okamžite vybuchne do smiechu, ale on zaryto mlčal. Otočila som sa, aby som sa naňho mohla pozrieť. Sedel na gauči úplne bledý a rovnako ako ja duchom neprítomný a zabratý vo svojich myšlienkach. Odišla som do svojej izby a zrútila sa na posteľ. V momente, ako sa mi hlava dotkla vankúša som zaspala hlbokým spánkom. Predsa len, na jeden deň toho bolo na mňa vážne priveľa!

      Ďalšie ráno bolo dosť kritické. Zobudila som sa príliš skoro, slnko ešte len vychádzalo, a hneď ma zasiahli skutočnosti včerajšieho dňa. S mrnčaním som sa pretočila na brucho a zaborila si tvár do vankúša. Tak veľmi som si želala, aby to bol iba zlý sen! Lenže, na nešťastie, nebol. Čo budem teraz robiť? Ako to všetko zvládnem bez toho, aby som sa zcvokla? Buchla som päsťou do vankúša. Tá zúfalo potrebná odpoveď neprichádzala. Do pekla s tým!

     Rozhodla som sa nejsť na raňajky. Pretože, po prvé: absolútne som nemala chuť na jedlo, za druhé: nechcela som čeliť všetkým tým pobaveným pohľadom a za tretie: nechcela som čeliť Potterovi. Neviem či už som schopná čeliť mu bez toho, aby som sa ho nepokúsila zdrať z kože. Najlepšie bude, ak sa mu budem vyhýbať tak dlho, ako bude možné. Je to síce v rozpore s mojou chrabromilskou povahou, ale momentálne je mi to srdečne jedno. Nemienim znova riskovať vylúčenie len kvôli tomu neznesiteľnému idiotovi!

     Z postele som sa vyšuchtala až tesne pred začiatkom vyučovania. Vyzliekla som si Potterov habit a pomocou jednoduchého kúzla som ho trochu zúžila, aby na mne tak veľmi neplantal. V jednej z kníh, ktoré som si včera odniesla z knižnice som našla užitočné kúzlo, pomocou ktorého som si trochu predĺžila minisukňu. Stále to nebolo ono, ale určite som sa teraz cítila menej odhalené. Ďalej som listovala v knihe, ale žiadne kúzlo, ktoré by rozšírilo moju tesnú košeľu, som nenašla. Za to som našla jedno, ktoré mi pomohlo zaceliť ten hlboký výstrih. Rýchlo som sa umyla, očesala, hodila na seba jeho habit a utekala von na dnešnú prvú hodinu, ktorou bola herbológia.

     Prešli tri dni a ja som sa stále držala svojej „filozofie“ – nechodila som na raňajky, z obedu aj z večere som vždy odchádzala prvá, bez toho, aby som sa čo i len dotkla jedla(proste som nedokázala jesť, keď na mňa všetci furt zízali!) a vyhýbala sa Potterovi. Našťastie sa zdalo, že aj on sa vyhýba mne, pretože sme sa behom dňa sotva stretli, čo je dosť zvláštne, keďže bývame v rovnakej ubytovni. Lenže dnes je štvrtok, čo znamená dvojhodinovku elixírov so slizolinčanmi. Ak sa náhodou do tej doby nestihne niekde zabiť, tak sa mu dnes určite nevyhnem.

     A mala som sakra pravdu! Narazila som naňho a Melanie, ktorá bola doňho zakliesnená na ceste na transfiguráciu. Melanie si pri pohľade na mňa odfrkla a uštedrila Potterovi dosť vášnivý bozk. Prevrátila som očami; toto vážne nebolo nutné. A bolo to aj dosť nechutné! Prečo sa na nich vlastne pozerám?! Práve som sa ich chystala obísť, keď sa od nej Potter odtrhol a s úškrnom pozrel na mňa.

„Vidíme sa na elixíroch, Eatonová.“

„Už sa neviem dočkať,“ povedala som, moje slová pretekajúce sarkazmom. Potterov úškrn sa rozšíril, ak to ešte vôbec bolo možné.

„Macko...!“ dožadovala sa jeho pozornosti odporne sladkým hlasom Melanie. Odvrátila som sa od nich a rýchlo klusala po chodbe preč, aby som sa na mieste nepovracala. Fuj, sú vážne nechutní!

     Transfigurácia sa pre mňa zmenila na hotové peklo odkedy mi McGonagallová vo svojej pracovni vynadala. Náš mesačný trest si začneme s Potterom odpykávať až od budúceho týždňa- našťastie bola taká veľkorysá, že nám dala pár dní čas, aby sme strávili fakt, že spolu musíme ísť na ples. Teraz sa však na mňa celý čas mračila a hovorila so mnou veľmi zostra. Po desiatich minútach som vzdala aj svoje úsilie odpovedať na jej otázky- absolútne ma nebrala na vedomie. Je možné, že sa ešte stále hnevá kvôli tej udalosti s Potterom? Ak áno, tak je to nespravodlivé! Veď to ja som bola obeť!!

     Po len tak- tak prežitej transfigurácii, dejinách mágie a čarovaní prišli na rad tie obávané elixíry. Keď som prišla do žalárov už tam bolo pár žiakov- mimo iných aj Potter so svojou barbie. Sedela doslova nalepená na Potterovi a žiarivo sa usmievala ako nejaká krava( ktorou, mimochodom, aj bola). Potter sa tváril dosť otrávene, ale to si Melanie zrejme nevšímala. Prečo s ňou vôbec chodí?, uvažovala som, keď som si sadala do prednej lavice, kde som sedávala s Rose a Dom. Čo na nej vidí? Nechápte ma zle, nežiarlim ani nič podobné, len sa snažím pochopiť chlapčenskú logiku. Pravda, Melanie je krásna. Má dlhé, hebké blond vlasy, azúrovo-modré oči, má skvelú postavu a dlhé nohy, ktoré jej závidí snáď každé dievča na Rokforte a má svoje...ehm...prednosti(určite chápete, čo tým myslím).

     Chápem, že s ňou chodí preto, že vyzerá ako bohyňa, ale ako ju môže zniesť?! Zdedila povahu po svojej matke, Pansy Parkinsonovej, čo z nej robilo úplný protiklad jej brata, Jacoba Notta. To som tuším ešte zabudla spomenúť, Melanie je Jacobova sestra. Aj keď nie je tajomstvom, že tí dvaja sa príliš nemusia. Zrejme to bude preto, že Jacob má povahu po otcovi a Melanie zase po mame. Ich mama, mimochodom, zdrhla s nejakým metlobalistom, keď mala Melanie tri roky. Nečudujem sa jej. Kto by vydržal s takou dcérou?! Je taká povýšenecká, odporná, arogantná, otravná- počkať, nie sú toto všetko vlastnosti aj Albusa Pottera?! Och, takže to už chápem. Tí dvaja sú pre seba ako stvorení! Potom prečo sa Potter tvári, že by chcel najradšej zdupkať...?

„Ahoj, Alyssa,“ pozdravil ma Marcus a sadol si ku mne.

„Och, ahoj, Marcus,“ odzdravila som s pohľadom ešte stále upretým na Pottera a Melanie. Marcus sa pozrel smerom, ktorým som sa dívala a nadvihol obočie.

„Len som uvažovala,“ obhajovala som sa, „čo tí dvaja na sebe vidia.“

„Chápem,“ pritakal Marcus. „Tiež som si veľakrát kládol otázku, čo na nej Al vidí.“ Prekvapene som sa pozrela na Marcusa.

„Žartuješ?!“ zvolala som. „Veď sa na ňu pozri, je nádherná! Má postavu ako nejaká modelka Victoria´s Secret!“

„Myslíš si, že krása je všetko?“ spýtal sa ma. „Načo jej je vonkajšia krása, keď má hroznú povahu?!“

„Čo by som dala za to byť taká krásna ako ona...“ povzdychla som si, ignorujúc jeho predchádzajúce slová.

„Alyssa, ty to nepotrebuješ. Si oveľa krajšia ako ona, či už zvnútra alebo zvonka,“ nonšalantne predniesol Marcus. Prekvapene som zažmurkala. Vážne mi práve povedal, že som krásna?! Nikdy mi to žiadny chalan nepovedal...

„Hm...ďakujem, Marcus,“ dostala som zo seba.

Marcus sa lišiacky usmial. „Môžeš sa mi poďakovať tak, že so mnou pôjdeš budúci víkend do Rokvillu.“

„Pozývaš ma na rande?“  Marcus na mňa žmurkol a ja som sa v momente zapýrila.

     Nestihla som odpovedať, pretože sa do triedy vovalil zvyšok triedy so Slughornom za pätami. S povzdychnutím som sa postavila a podišla k lavici, v ktorej sedel Potter a Melanie. Melanie zodvihla hlavu, ktorú mala zaborenú do Potterovho pleca a s pohŕdaním pozrela na mňa.

„Chceš niečo, humusáčka?“ osopila sa na mňa, pri čom zdôraznila to posledné slovo. Pre Merlina, myslela som, že sme z tohto už vyrástli! Naposledy mi tak niekto povedal v druhom ročníku, potom s tým prestali, pretože im doplo, že im veľmi jednoducho môžem odčarovať zadok. Navyše ani nie je pravda, že som humusáčka. Som len polovičná...

„Och, au, teraz si sa ma vážne dotkla,“ odvetila som sarkasticky. Melanie mi chcela niečo odvrknúť, ale Potter ju prerušil.

„Mel, prestaň s tým,“ zahriakol ju. „Nesprávaj sa detinsky.“  Trochu ma prekvapilo ako chladne znel jeho hlas.

„Ale, zlatúšik...“ bránila sa. Fuj, znova ma naplo. Ako môže niekto takto rozprávať?!

„Nezaslúži si, aby si ju tak volala,“ bránil ma. Vyvalila som oči. Potter sa ma práve naozaj zastal?! Svet sa asi zbláznil!

     Melanie sa trochu urazene postavila a odišla k svojmu partnerovi. Potter sa na mňa s miernym úsmevom otočil.

„Nepotrebujem, aby si ma bránil, Potter!“ odvrkla som. „O čo ti ide?!“

„O nič, len sa snažím plniť McGonagallovej prianie,“ odpovedal tým dobre známym odmeraným hlasom. „Ty by si sa mala tiež-“       odmlčal sa, aby sa ku mne nahol, a tak, aby som to počula iba ja, zašepkal: „...inak vieš, čo sa stane pri najbližšom metlobalovom zápase.“ Zaškaredila som sa naňho a pomaly si sadla na stoličku vedľa neho. Sadla som si tak ďaleko, ako to len šlo, no ja tak som počula, ako zašepkal mojím smerom: „Teraz by si sa mi mala poďakovať.“ Prehltla som uštipačnú poznámku, ktorá mi v momente prišla na jazyk. Mal pravdu, mala by som sa aspoň snažiť byť milšia, ak nie kvôli nemu, tak kvôli McGonagallovej- ešte jednu hodinu podobnú tej dnešnej a asi ma porazí.

Zhlboka som sa nadýchla. „Ďakujem, Potter, ale nebolo to vôbec nutné. Viem sa obrániť aj sama,“ povedala som najmilšie, ako som dokázala, keď išlo o Pottera.

     Potterovi sa na tvári usadil lenivý úškrn. „Kedykoľvek, Eatonová,“ zatiahol. Prevrátila som očami. Toto bola tá najnezmyselnejšia konverzácia, akú som kedy viedla, no na druhej strane, najnormálnejšia, akú som kedy s Potterom mala. Slughorn na tabuľu napísal dnešnú úlohu- nápoj živých mŕtvych. Potter priniesol prísady a spýtal sa ma: „Tak, čo budeme robiť?“

„Ja idem namiešať elixír a ty sa zatiaľ postaraj, aby si sa mi nemotal pod ruky,“ odvetila som. To je niečo, čo fakt neznášam! A potom, čo sa stalo na minulej hodine si nemôžem dovoliť ďalšie fiasko. Potter si vzdychol, nič však nepovedal a pratal sa mi z cesty.

     Po asi desiatich minútach, keď sa v celej triede vznášal teplý opar približne z tucta kotlíkov som začínala byť poriadne zúfala a aj naštvaná. Ten elixír bol vážne náročný, nikdy som nerobila nič zložitejšie a Potter mi vôbec nepomáhal! Môžem si za to z časti sama, ale to, že sa mi nemá pliesť pod ruky neznamená, že nemá robiť nič. Námahou(a aj tým neznesiteľným teplom) som sa začínala potiť. Vyzliekla som si habit a vlasy si zviazala do chvosta. Keď som si prevesovala habit cez stoličku, zagánila som na Pottera, ktorý si spokojne sedel na stoličke neďaleko. Chytila som do ruky nôž a začala ním, dosť zúrivo, krájať korene valeriány. Týmto ich pravdepodobne zničím, ale nevenovala som tomu veľkú pozornosť. Rozmýšľala som čím to je, že ma vždy tak naštve, aj keď vlastne nič nerobí. Možno má Potter pravdu a som vážne agresívna, ľahkovyprovokovateľná a zrelá akurát tak niekam do polepšovne. Pre Merlinove gate, ako môžem o niečom takom vôbec uvažovať?! Samozrejme, že sa mýli! To je len tým, že on...on je proste taký...taký neznesiteľný a...a ja ho tak hrozne neznášam a...

Niť mojich myšlienok bolo prerušená náhlym dotykom jeho rúk. Potter ku mne zozadu podišiel a chytil ma za ruky, bradou sa mi oprel o rameno.

„Eatonová, ak ich budeš takto brutálne krájať aj ďalej, úplne ich zničíš,“ povedal potichu. Jeho dych ma šteklil na odhalenom krku, čo mala za príčinu, že sa mi trochu zachvel žalúdok, ale nie odporom. Mykla som lakťom dozadu v snahe vraziť mu ním do brucha. Nanešťastie sa mu vyhol.

„Pokojne, len pokojne,“ chlácholil ma- jeho teplý dych sa stále obtieral o moju pokožku. „Nemáš na mňa útočiť, pamätáš?!“

„Ja neútočím!“ sykla som. „Len sa ti snažím naznačiť, aby si dal zo mňa tie svoje špinavé paprče preč!“

„Potom budeš pokračovať v ničení koreňov a my znova pohoríme,“ ozrejmil mi. „Teraz ma nechaj nech ti pomôžem.“ Začal pohybovať mojou rukou a pomaly krájal korene; svojím telom sa tesne ku mne pritisol. Cez jeho aj moju košeľu som cítila horúčosť jeho tela a obrysy jeho svalov. Jeho ruky sa jemne dotýkali tých mojich a jeho dych ma šteklil na krku. Jeho blízkosť robila s mojím telom divy. Chĺpky na krku sa mi stavali dupkom, nohy vypovedávali službu, celé telo sa mi chvelo a vnútro sa skrúcalo ako nejaký had. Bol to taký úžasný pocit, až som začala premýšľať, aké by to bolo, keby tam tie košele vôbec neboli. Strhla som sa. Pre Merlina, ako ma niečo také mohlo napadnúť?! Poondiate hormóny! Mala som vážne silné nutkanie mu tie prsty odseknúť za to, že ma prinútil na niečo také myslieť.

„Fajn, už to dokážem urobiť aj sama,“ vyprskla som.

„Už zostáva len kúsok. Uvoľni sa, Eatonová,“ zatiahol Potter, jeho hlas znel akosi čudne. Bol iný ako zvyčajne, ale neviem s určitosťou povedať v čom bol iný.

„Páči sa ti dotýkať sa ma, Potter?“ nadhodila som uštipačne. Potter však vôbec nevzal moju poznámku na vedomie a ďalej krájal korene. Vzdychla som si, ale nechala to tak. Nech už to mám za sebou!

     Zodvihla som hlavu od koreňov a uvedomila si, že ostatní žiaci na nás vrhajú kradmé pohľady. Až na Melanie, ktorá na nás uprene zízala a vraždila ma pohľadom. Odolala som pokušeniu protivne sa na ňu usmiať. Nuž, čo, rada provokujem ľudí! Zachytila som Marcusov pohľad a smutne sa usmiala. Po chvíľke mi ho opätoval.

     Až po nejakej chvíli som si uvedomila, že moje ruky sú úplne nehybné. Pozrela som sa na stôl, kde ležali dokonale nakrájané korene. Potterove ruky však ešte stále držali tie moje.

„Ehm...“ netrpezlivo som si odkašľala. V skutočnosti mi však ten dotyk vôbec nevadil. A to nebolo vôbec dobré! Potter ma pohladil svojimi rukami od zápästí po lakeť a potom znova skĺzol naspäť. Merlin, bolo to také...úžasné! Pustil ma a odstúpil odo mňa. Musela som sa zachytiť okraja pracovného stola, aby som sa v momente nezosypala. Potter sa postavil vedľa mňa a chvíľu vyzeral rovnako mimo ako ja. Potom sa však na mňa uškrnul, zobral nakrájané korene a vhodil ich do kotlíka s elixírom. Pre Merlina, Alyssa, pozbieraj sa!, snažila som sa dať dokopy. Kútikom oka som videla, ako nás všetci pozorujú. Ak predtým mali pochybnosti o jeho slovách teraz mu už určite veria. Ten prekliaty bastard!

     Dnešná hodina elixírov priniesla aspoň niečo dobré- dnes nám s Potterom nič nevybuchlo. Náš elixír bol jednoznačne najlepší a Slughorn nešetril chválou a dobrými známkami. S Rose, ktorá tiež dostala pochvalu od Slughorna, sme si vymenili srdečné úsmevy. Môj úsmev však rýchlo zamrzol, keď som pocítila, že mi niekto prehodil ruku okolo pliec. Neveriacky som zazrela na Pottera. Rýchlo som zo seba jeho ruku striasla a vzdialila sa od neho.

„Nedotýkaj sa ma!“ zavrčala som. „Nemôžeš jednoducho prestať?! Nestačí ti škoda, ktorú si už napáchal?!“ Nahádzala som veci do tašky a v momente ako nás Slughorn prepustil som vypochodovala zo žalárov a nechala ohromeného Pottera za sebou.

     Som taká sprostá, hneď mi to malo dôjsť!, nadávala som si v mysli za svoju hlúposť. Tomu bastardovi vôbec nešlo o dobrú známku z elixírov, chcel ma len znemožniť pred ostatnými a donútiť ich tak myslieť si, že mal pravdu vtom, že som doňho buchnutá! A ja sprostá som mu to zožrala aj s navijakom! Zahral na mňa naozaj pekné divadielko. Vážne som si myslela, že sa so mnou snaží vyjsť, aby potešil McGonagallovú. Lenže všetko to bolo klamstvo. Podviedol ma, všivák jeden! Nech je navždy prekliaty!!

     Nešla som na obed. Namiesto do Veľkej siene som išla do triedy obrany proti čiernej mágii na druhom poschodí. Načo tam mám ísť?! Aby sa na mne znova mohla celá škola zabávať? Takú radosť im nedoprajem. Prekliaty Potter! Keď prejdú tieto dva hororové mesiace odčarujem ho z povrchu zemského! Och, áno, pokojný a ničím nerušený život bez Albusa Pottera, to by sa mi páčilo! Pri tej predstave som sa až uškrnula.

Nie, nepáčilo. Nebyť jeho, umrela by si nudou, podpichol ma môj vnútorný hlas.

To nie je pravda! Mám predsa Rose a dievčatá, hádala som sa.

Nehádaj sa so mnou! Dobre vieš, že mám pravdu. Možno ho neznášaš, ale on je tvojím jediným zdrojom zábavy na Rokforte.

Čuš, proste čuš!, zahriakla som ho. Nepotrebujem Pottera! Uf! Hádam sa sama so sebou. Zrejme naozaj nie som celkom normálna. Ale keď ja ten vnútorný hlas tak neznášam!

     Potisla som dvere do triedy a dnu ma čakalo nemilé prekvapenie v podobe vášnivo sa bozkávajúceho párika. Chcela som sa nenápadne vytratiť, kým si ma všimnú, ale potom som si uvedomila, že ich poznám. To bol predsa Fred!  Fred a...moja malá sestra.