-Dobre sa mi s vami jedlo. Ste dobrí spoločníci, no aj vy sa musíte ísť vyspať aby ste načerpali sily,- usmial sa láskyplne,- Moji strážcovia vás zavedú do vaších komnát a budem rád ak príjmete pozvanie na raňajky. Hneď potom vám mojí sluhovia dajú jedlo zabalené pre vás. Nové oblečenie vás čakavá v izbách.-

-Ďakujeme za všetko vaša výsosť,- poklonili sme sa a odišli za strážcami.

Chlapci dostali vlastnú izbu a my dve s Thef taktiež.

V rohu izby sme našli dve vane, oddelené hrubým závesom, ktoré boli napustené horúcou vodou. Neváhali sme. Obidve sme naraz vošli do úkrytu závesov.
Vyzliekli sme sa a pustili sa do umývania.

-Je to príjemné opäť cítiť teplo vody,- počula som od vedľa.

-Áno. Kiežby sme už mali všetko za sebou,- smutne som prehodila.
-To,že ideme po Emily je len začiatok. Však? Je to len ticho pred búrkou že?,-

Pomaly som prikývla, čo ons nevidela. Chvíľu bolo ticho no napokon som ho prerušila.
-Zrejme to nebude koniec. Kaizen chce silou mocou získať tróny všetkých štyroch kráľovstiev vrátane ďalších dedín a miest ktoré majú vlastných vládcov. Keď bude mať moc nad naším svetom, neovládne sa a odváži sa aj na ten odkiaľ som prišla. Musím ju zastaviť hoc by ma to malo stať život.-

Bez slova sme sa potom umyli. Voňavé mydlo nám vsiaklo do pokožky a príjemne sme voňali za ružami. Keď sme si obliekali nočné košele nemohla som si odpustiť uštipačnú poznámku.

-Takže ty a Erik?- prižmúrila som oko a nahodila úsmev.

Chvíľu bola za závesmi ticho no napokon ich odtiahla a prikývla s neistým úsmevom.
Ľahka si do postele.

-Som rada, že je šťastný. Hodíte sa k sebe a prajem vám to!- usmiala som sa na ňu a ľahla si vedľa nej.

-A čo ty nemáš priateľa?-otočila sa bokom ku mne a hlavu si podoprela ľavou rukou.

-Nie nemám.-
-Nepáči sa ti ten čiernovlasý?-
-Will?- neisto som povedala,- S Willom sme len kamaráti,- objasnila som jej.
-Áno Will,-zasmiala sa,- Už mám unavený mozog, čo nepracuje. Máš teda vo výhľade niekoho iného!?-

-Nie, nemám!- vybuchla som.
-Takže máš. Hovor! Kto to je!-naliehala.
-Thef prestaň!- snažila som sa ju umlčať.
-Notááák! Samanthaaaaa.....- bola neodbytná.
Fňukáa hodnú chvíľu.
-Tak fajn stačí! Poviem ti to!- pokrútila som očami.

Napäto striehla ušami.
-Niesom doňho zaľúbená...,- vysvetľovala som opatrne,- Len ma k nemu istá sila priťahuje aj keď sa mi nehorázne hnusí.-

Zamračila sa .

-Noták! Vyklop to!!-napäto vyčkávala.
-Je to Eddie...brat Kaizen,- pri vyslovení som prižmúrila oči a čakala hromženie.

No nič sa nedialo. Pootvorila som oči a Thef sa len spokojne usmievala.

-Čo ti je? Ty ma nejdeš zaškrtiť za to, že sa mi páči brat Kaizen? Nejhoršej čarodejnice na svete? Ktorú chcú momentálne všetci zabiť ?- vypleštila som oči.

-Nie. Ja som to vedela,- spokojne sa vyškierala.

-Ale to je jedno. Strážkyne majú zakázané milovať . Inak sa na prírodu uvalí zlo,- snažila som sa zmeniť tému.

-To je hlúposť! Láske nemôže nikto rozkazovať,- rozčulovala sa.

-Takto to je a nikto to nezmení. A všetko je to vlastne jedno. Určite sa mu nepáči žiadna ľudská bytosť. Môže mať ktorú chce,- pokrčil som plecami,- Vypneš prosím ťa sviecu? Musíme vstávať skoro ráno.-

Otočila som sa jej chrbtom.
-Dobrú.-
-Dobrú noc.-
Počula som ako berie do rúk svietnik a sfúkava sviečky.

-Jediný problém vo všetkom hľadáš ty. A ani si neuvedomuješ ako blízko chodíš cieľa,- celá som stuhla. Eddieho hlas mi šepkal do ucha,-Samantha ja nepotrebujem iné dievča. Ale nedovolím aby sa ti kvôli mne niečo stalo. Preto sa od Kaizen a odomňa drž ďalej. Mali by ste všetci utiecť odtiaľto kým je čas.-

Napätie sa uvoľnilo.
Strhla som sa. Oheň! V ruke sa mi od strachu a zmiešaných pocitov objavil veľký plameň.

-Choď do pekla a už sa z neho nevracaj! Nepotrebujem ťa! To ty za mnou stále chodíš! Daj mi pokoj! Len ma rozptyluješ, nekonám potom uvažlivo!- chodila som po izbe a vrieskala.

-Samantha ovláda ma! Pomôž mi!- zvrieskol z jednej strany izby.

-Kkde si?- hodila som tam plameň.

-Tu!- ozvalo sa z druhej strany izby.

Opäť som do kúta hodila plameň.
Hlasy sa mi ozývali v hlave .
Tu som! Samantha! Zachráň ma! Milujem ťa!
Od úzkosti som si chytila vlasy a myslela som, že si ich vytrhnem.

Áááá!!!! Kričala som. Všetky emócie sa do mňa vložili. Všetok hluk narastal. Izba celá horela.

Stači! Zvrieskla som.

Pevne som si ruky vytrhla z vlasov a šmarila päste o zem.
Prebehol mnou neskutočný nával energie a adrenalínu.

Zosypala som sa na zem.

-Stačí,stačí,stačí,- opakovala som po tichu v zúfalosti.

-Samantha!-trhala mnou Thef.

3 dni do úplného zatmenia

Vstala som náhle a prudko sa nadýchla.

-Mala si nočnú moru,- pohladila ma na líci Thef,- poď ideme na raňajky.-

Rýchlo som sa obliekla. Thef už šla dole a tak ma nechala samú v izbe. Zbalila som si všetky veci do batohu. Narazila som na svoj náhrdelník z krištálu. Rozhodla som sa dať si ho na krk.

Všetko som si v rýchlosti zbalila s šla som do jedálne.

-Dobré ráno želám,- otvárajúc dvere som popriala všetkým.

-Sadni si k nám Annie,- ukázal na voľnú stoličku Kráľ, po jeho ľavici.

Prisadla som si teda k nemu. Nemôžem odporovať kráľovi, ktorý nás prichýlil.

-Pripravil som vám najrýchlejšie kone, no bohužial je o jedného menej. Naša kobyla nadránom porodila. Usmeje sa na nás šťastie,- usmial sa.

-Ďakujeme aj tak za všetko. Ste veľmi láskavý,- usmiala som sa.

Pozrel na mňa uprene.
Zamračil sa a tak som radšej odvrátila zrak.

Po hodine sme vyšli k bránam kde nás on sám odprevadil.

Sluhovia nám ešte pomáhali s vecami a sedlaním koní.

-Čo to tam je?- zamračil sa kráľ do obzoru.

Blížil sa k nám veľký čierny mrak.

-Žeby búrka?- nechápala Thef.
-To nieje búrka...-konštatoval Will.
-To je Kaizen!-zvrieskol Jack.
-Uuž sa to začalo,-povedala som otupene sama pre seba.

-Kaizen!? Ako sa opovažuje prísť ma moje územie,- hromžil kráľ.
-Stráže obrannú formáciu. Choďte strážiť aj mesto. Chráňte môj ľud!- prikázal im.
-Ale pane! Čo vy!?- protestoval vojak ktorého sme poznali.
-To je rozkaz!- zvrieskol.

Postupne sa začal zdvíhať vietor a hrozne začalo fučať.

-Nieje tu sama. Má so sebou draka,- skonštatoval kráľ,- poďte sa slryť dovnútra ja to musím vytvoriť ochranné pole pre môj ľud.-

-Nie! Pomôžeme Vám!-protestoval Will a vytasil meč.

Ruky napol k oblohe a začal vysielať energiu. Kaizen sa pomaly ale iste blížila.

Všetci sme tupo pozerali , čo robí.

-Pane! Klamali sme Vám! Nevoláme sa tak ako sme hovorili. Ale úmysli máme čisté!- nemohla som ďalej tajiť.

Musela som niečo urobiť.

-Ja to viem od začiatku,- obrátil hlavu smerom na mňa,- Máš oči po matke Aranel.-

Vypleštila som naňho oči.

-Volám sa Samantha!- protestovala som.
-Ja viem. V elfštine má Aranel preklad Samantha. Vedel som to od začiatku dieťa. Videl som to na tvojích očiach hoc máš iné vlasy a uši,- tiekli mu slzy.

Bola som zarazená nevedela som čo spraviť.

-Choďte! Bežte odtiaľto!- kričal po nás môj otec.

-Musíme odtiaľto vypadnúť,- tlačil ma ku koňom Will.

Vzpierala som sa.
-Musím tu ostať! Musím!- namietala som.
Upokojovali ma.

-Samantha!-chytil ma za ramena Erik,- ostanem tu. Pomôžem tvojmu otcovi. Zaženieme ju.-

-Veď ta ihneď zabije!- protestoval Jack.
-Musíte ísť! A hoc nemám schopnosti...-
Nestihol dopovedať
-A možno sa to dá napraviť. Vytvorím ti schopnosti na baterku.- strhla som si svoj krištálový náhrdelník a zovrela ho päsťami.

Sústredila sa a dala doňho čo najviac svojích schopností ako to šlo.

V tom tlaku ako ma opustilo toľko energie som odpadla.

Podľa mojích výpočtov ešte do 10kapitol a prvá časť je za nami...každopádne aby som vás potešila už mám spravený jednoduchý cover na ďalšiu časť a teda pokračovanie ...jejíí
Opäť oznamujem, že som rada za akékoľvek hodnotenie v akejkoľvek podobe⭐️