Zobudila som sa na to, že mi tŕpli ruky a nohy, ktoré, ako som zistila po otvorení očí, boli zviazané. Myklo mnou. Uvidela som pred sebou drevenú izbu.

Bola som niekde na chalupe? Nie, to nedávalo zmysel. Pred očami mi zablysli spomienky – pád, tma, chlad. Snažila som sa narovnať, no lano okolo mojich členkov a zápästí sa neoblomne zarezávalo do pokožky. Prudko som otočila hlavu a prebehla pohľadom izbu. Bola to jednoduchá, malá kuchynka so stolom uprostred. Niečo ma na nej znepokojovalo – žiadne okná, len pološero, ktoré vydávala stará, blikajúca lampa na stene. Tlmené svetlo dodávalo miestnosti strašidelný nádych, ako scéna z nočnej mory.

Zápasila som s pásmi, ktoré mi zvierali končatiny, a pokúsila sa zašepkať kúzlo. Vtom som si uvedomila, že mám v ústach napchatú handru. Pachuť bola odporná – stará a prepotená, akoby s ňou niekto roky utieral podlahu.

Naplo ma.

„Hej! Pozrite. Prebrala sa," ozval sa hrubší hlas z rohu izby. Prižmúrila som oči, snažiac sa zaostriť na jeho majiteľa. Po chvíli som uvidela troch mladých chlapcov. Stáli všetci spolu, ale ich držanie tela a pohľady naznačovali nervozitu.

Prvý, ktorého som si lepšie obzrela, mal ostré črty a krátke čierne vlasy. Jeho oči sa v šere sfarbovali do nepreniknuteľnej zmesi zeleno-sivého odtieňa. V pohľade mal niečo chladné, takmer vypočítavé.

Vedľa neho stál blondiak s jemne vlnitými vlasmi, ktoré mu padali do čela. Jeho modré oči mohli v inom čase a na inom mieste vyzerať priateľskými, no teraz v nich bolo vidno neistotu. V tvári mal nádych pochybností, akoby sa pýtal, čo tu vlastne robí.

Tretí chlapec vystúpil z tieňov. Ryšavé vlasy mu divoko trčali na všetky strany a pehy na tvári mu dodávali mladistvý vzhľad, ktorý sa nehodil k jeho prísnym očiam. Bol z nich najvyšší a jeho postava naznačovala, že by sa vedel ubrániť aj bez pomoci.

Keď som naznačila mimikou, že sa asi povraciam, čiernovlasý chlapec priskočil a vytiahol mi handru z úst.

„Konečne," pomyslela som si, keď som sa nadychovala zhlboka, no výsledkom bol len prudký kašeľ.

„Kde to som?" zašeptala som, pričom som prižmúrila oči od prudkej bolesti hlavy.

„V jednom z úkrytov Kráľovskej gardy," odpovedal čiernovlasý hlasom, ktorý znel takmer znudene.

„Tak teda inak... kto ste a prečo som zviazaná?" Zápästia ma začínali páliť. Bol to dôsledok lana, alebo skôr energie, ktorá sa vo mne hromadila? Pomaly, ale isto som si spomínala na udalosti. Na to, ako som stratila vedomie. Na to, že som sa premenila na bytosť, ktorá bola rovnako mocná, ako nebezpečná. Sama pre seba zbraňou a hrozbou.

„Volám sa Will," predstavil sa čiernovlasý a ukázal na blondiaka, „Toto je Jack a tamto je Luke."

„Našli sme ťa ležať v bezvedomí na území našej kráľovnej Lilith a tak musíš ísť s nami," snažil sa objasniť Jack.

„Nič som neurobila," snažila som sa nejako vymotať. Celé telo mi brnelo od prívalov energie.

„Kráľovná prikázala priniesť všetky podozrivé osoby v okolí, ktoré sa nachádzajú na hraniciach kráľovstva. Povolený vstup majú iba osoby, ktoré skontrolujú vojaci pri oficiálnych bránach na hraniciach," rozhorčoval sa Luke.

Serena mi len máločo vysvetľovala dejiny tejto zeme. Vysvetlila mi len základy. A ja sa za to na ňu momentálne dosť hnevám. Bola však z inej oblasti tejto krajiny, kde sa toľko o vonkajšom svete neučili. Vadila jej tá uzavretosť a tak sa rozhodla odísť. Odišla z rádu sesterstva, tým pádom sa už nikdy nemohla ani vrátiť a stratila domov len kvôli tomu, aby ma našla.

„Pozrite sa, určite netúžite po problémoch a takisto ich nechcem ja, preto ma radšej pustite a zabudneme na toto všetko," môj hlas zvážnel.

„My svoje príkazy plníme. Berieme ťa pred kráľovnú, ktorá následne rozhodne, čo s tebou bude," odpovie drzo Jack.

Bóže ako cítim v sebe tú energiu. Byť strážkyňou je úžasný pocit!!!
Oheň! Veľkou rýchlosťou mi lano na zápästí zhorelo a tak som sa len prizerala ako sa tí traja vymleto tvárili.

„Čarodejnica! Okamžite plán B!" prikázal im Will.

„Som Strážkyňa Živlov!" zvrieskla som a vzápätí som sa uhýbala lietiacej stoličke.

Jack a Luke sa nemotorne naťahovali po sieťku. Will ku mne kráčal neistým krokom. V momente vytasil meč a zahnal sa ním po mne.
Uškrnula som sa. Po lukostreľbe to bola druhá vec, ktorú som milovala. Bojovanie s mečom.
Chopila som sa šance a na stole vedľa Willa uvidela voľný meč.
Opäť na mňa urobil výpad, no ja som sa naklonila doprava a uskočila smerom k meču.
Bez váhania som ho schmatla a bol to veľmi dobrý krok, pretože som v momente odrazila jeho útok. 

Jack a Luke sa na nás prizerali, akoby sledovali frašku v divadle. Na ich tvárach sa zračilo pobavenie zmiešané s nejasnou neistotou, či by sa mali vôbec pohnúť. Ich výraz ma len viac podráždil.

„Čo pozeráte? Chyťte ju," okríkol ich Will hlasom ostrým ako čepeľ jeho meča. Jeho autorita ich prebrala z ich pobavenia, no ich kroky boli pomalé, takmer váhavé. Napriek tomu sa ku mne začali približovať.

Povytiahla som kútik úst do úsmevu. „Zem," zašepkala som takmer melodicky. Netrvalo ani sekundu a podlaha sa pod ich nohami začala hýbať. Korene a konáre vystrelili zo zeme ako hady, rýchlo sa omotali okolo ich nôh, pása a rúk. Jack zaklial a pokúsil sa vytrhnúť, ale konáre ho stisli silnejšie. Luke sa metal ako ryba na suchu, no jeho snaha bola márna. Zvuky praskajúceho dreva a ich tlmené výkriky naplnili miestnosť.

„Nevyjdeš odtiaľto!" Willov hlas znel pevne, no jeho oči prezrádzali obozretnosť. Napriek tomu, že som mala nad Jackom a Lukeom kontrolu, on bol pripravený čeliť mi sám.

Pohľadom som prešla po miestnosti. Bez okien a jediných dverí za Willom mi bolo jasné, že to nebude jednoduché. „Čiastočne máš pravdu," priznala som mu, „ale s tým sa dokážem popasovať." V mojom hlase zaznela výzva, ktorá ho očividne podráždila.

Will na moju poznámku odpovedal útokom. Jeho meč sa zaleskol, keď sa prudko zahnal. Ustúpila som dozadu, no moje päty narazili na niečo tvrdé a stratila som rovnováhu. Padla som na chrbát, meč mi vykĺzol z ruky a zarachotil na podlahe. Will nezaváhal ani na okamih. V jedinom skoku sa ocitol nado mnou, jeho čepeľ mi mierila priamo na tvár.

Hlava mi búšila od nárazu a srdce mi bilo ako splašené. No nezachvátila ma panika. Samantha, toto je šach mat... Ale nie pre mňa.

„Vážne? Tak s kým mám tu česť?" usmial sa ironicky, no v jeho hlase bolo cítiť opatrnosť.

„Varujem ťa, zahrávaš sa so zlým dievčaťom," odpovedala som mu s úsmevom, ktorý som si musela silou vôle udržať. Videla som, ako na okamih zaváhal. Moja sebavedomosť ho vykoľajila. Ten drobný moment bol všetkým, čo som potrebovala.

Podvihla som sa na lakťoch, vedomá si jeho pohľadu, ktorý skĺzol o niečo nižšie, ako by mal. Jeho slabosť bola očividná – páčila som sa mu. To ma však nechránilo pred jeho ostrou čepeľou.

„Varujem ťa! Nerob prudké pohyby," prikázal a jeho hlas stratil časť svojej pevnosti. „Pomaly sa zdvihni a neurob hlúposť."

Na okamih som zaváhala, no potom som si uvedomila, že strácam čas. Zagúľala som očami a pomaly som sa postavila, snažiac sa tváriť, že ma to celé len nesmierne otravuje. „Som Strážkyňa," prehovorila som dôrazne, akoby to všetko malo zrazu vyriešiť.

Zatiaľ čo Will sa snažil môj výrok ignorovať, Jack a Luke sa konečne dostali z konárov, ktoré ich väznili. Na ich tvárach bolo vidieť unavené rozčúlenie.

„Videl som už Strážkyňu. Volá sa Sienna a pokiaľ viem, má modré vlasy. A je to niekto úplne iný ako ty," poznamenal Jack s úškľabkom, pričom si oprášil ruky a nohy od zvyškov dreva.

Zhlboka som sa nadýchla. „Obávam sa, že ňou bola. Do včera. Predala mi svoju moc." Môj hlas bol pevný, ale ich výrazy prezrádzali, že mi neveria.

Will ani na okamih nezaváhal. „Dajte jej putá," prikázal, akoby bol sudca a kat v jednej osobe.

Jack a Luke sa vrhli na mňa, kým som ešte spracovávala absurdnosť celej situácie. Moje ruky skončili zamknuté v ťažkých železných putách, ktoré okamžite potlačili akúkoľvek moju spojitosť s mágiou. Chlad kovu mi rezal do kože, ale to ma neodradilo.

„Hovorím pravdu!" zakričala som nahnevane. „Bože, vy ste ale banda tupcov. Až sa to dozvie kráľovná, asi vás obesí!" Slová mi vychádzali z úst prudko, no Will zostal chladný.

Než som však stihla povedať viac, pocítila som ostrý náraz na zadnej strane hlavy. Bol to tvrdý, tupý predmet, a bolesť mi vystrelila celým telom. Svet sa zatriasol a zrazu som klesla do temnoty.