O hodinu neskôr:

-Opatrne zohni ruku prosím,- naliehala som na Luka.
Mal pomliaždené kosti od lakti až k ramenu. Bolo to dosť vážne.
Hostia po incidente okamžite odišli. Vypukol hrozný zmätok a strach.
-Au,-zasyčal keď som sťahovala obväz.
-Odteraz budeš odpočívať a nechytíš meč, kým to nebudeš mať zahojené,- zdôrazňovala som.
-Poslal som vzdušnou poštou prosbu o pomoc,- vstúpil do haly Jack.
-Všetky stráže sú pripravené brániť palác,- stihol medzi rečou Will.
-Zajtra majú doraziť štyri piliere živlov. Mágovia Erentuálo,Mahtarin,Laston a Ahantuon,- oboznámil nás Jack.
-Osobne? Počula som o nich veľa, nemôžem u...,- Sam! Sam!,- Emily?-
-Kde?-zaktivizoval sa Jack.
-Ja...počujem ju,- zamračila som sa.
Sam! Chválabohu. Som v perle! Počuješ ma?!
Emily?!
Kto iný? Je to zvláštne. Zdá sa, že človek ktorý ma náhrdelník na krku ma počuje.
Si v poriadku?! Sľubujem , že nájdem spôsob ako ti pomôcť.
Verím ti Sam. Tá telepatia ma hrozne vyčerpáva... Vkladám do teba nádej.
-Ppočujem ju v hlave,- vysvetľovala som,- niečo ako telepatia. Je v tom náhrdelníku. Eddie ju chcel zobrať ale vy ste zakročili a tak máme Em stále. Sme vo výhode...ako sa to vezme.-
-Eddie?!- začudoval sa Will.
-Ty si ho poznala Sam?- zdvihol obočie Luke.
-No já...,- koktala som,- Áno, to bol chlapec zo včera...Ten barman s ktorým som šla von. Ale ja, netušila som, že vôbec môže byť z tohto sveta!-
-Celý čas nás prostredníctvom jeho sledovala,- zasyčal Jack.
-Nezostáva nám nič iné, len si ísť ľahnúť. Vždy je spôsob ako všetko napraviť. Verím, že mágovia prídu s niečim rozumným,- upokojoval ostatných Luke.
-Áno , na dnes to už stačilo. Hlavné je , že kráľovná je stále s nami a dokonca máme spojenie. Zajtra sa uvidí čo ďalej,- prikývol Will.

Will pomohol Lukovi vstať a spoločne odišli.
-Sam?- pozeral mi do očí Jack.
-Hmm?-
-Ja len, mohla by si prosím ťa nabudúce povedať Emily, že ju milujem?- uprene na mňa hľadel.
Bolo to úprimné a hrozne milé.
Usmiala som sa,- Jasné.-
-Ďakujem, dobrú noc,- odišiel.
-Dobrú,- povzdychla som si.

Tá samota je niekedy strašná. Hrozne ma mrzí čo sa stalo a nemôžem uveriť tomu, že to bolo iné...

Predsa sa to malo stať až zajtra, po plese.

-Nebuď smutná. Ty za to nemôžeš,- priateľsky povedal Erik a objal ma.
-Môžem. Môj sen sa mýlil,- zvlykla som.
-Ak si predvídala všetko toto a stalo sa to, musela si spraviť niečo iné a preto sa to trochu pozmenilo,- dedukoval Erik a tuhšie si ma privinul.

Ja som sa po dlhých rokoch rozplakala.
Druhá vec v mojom živote za ktorú môžem ja a nebyť môjho nápadu by sa neudiala.

-Eddie!- zrazu ma osvietilo.
-Čože?- odtiahol sa kúsok.
-Šli sme do baru a spoznala som tam jeho. To je ten chlap, čo toto všetko spôsobil,- vysvetľovala som.
- A ty sa teraz chceš vrátiť opäť do minulosti a zmeniť to?- žasol.
-Nie, neviem cestovať do minulosti,- sklesla som,- No ja si ho nájdem a poddám.-
-Poďme už do postele, je neskoro a si určite zničená,- chytil ma za rameno.
Len som prikývla a smerovala som do izby.

Opláchla som si tvár a ľahla si do postele.

Ráno som vstala. Nahmatala som si náhrdelník

Taká krátšia kapitolka...aspoň niečo :) takisto prosím o komentáre...ďakujeém :)