-Tak, ako sa voláš?- zapálil si cigaretu.
-Samantha a ty?-
-Eddie.- usmial sa potiahol si.
-Vo vnútri to hrozne hučí..- skonštatovala som nahlas.
-Áno.. Som tu krátko ale ešte som si na to nezvykol,- pozeral mi do očí,- Chodíš sem často? Nikdy som ťa tu nevidel.-
-Nie... Sme tu prvý krát a len na túto jednú noc. V tomto meste som vyrástla, no nebola som tu 12 rokov. A tak sme sa s kamarátmi rozhodli, že si tu prídeme zaspomínať. Teda, kamarátka sa rozhodla. Nechcela som sem ísť,- objala som sa...prsty som mala studené.
Oheň. Hneď mi je teplejšie.
-Je ti zima? Dám ti bundu,- vykročil ku mne a chytil ma za ruku,- Ou, si horúca,- odstúpil o krok.
-Je mi fajn ďakujem,- usmiala som sa.
-No á, potom? Vrátiš sa sem? Akú veľkú šancu mám na to aby som ťa ešte niekedy stretol a pozval ťa na kávu alebo obed?-šibalsky sa usmial.
-Úprimne? Mizivú,- zasmiala som sa pri spomienke na druhý svet.
-Noták prosím, ak sa ti nepáčim nebudem sa viac snažiť no ak áno, daj mi šancu,- prosíkal.
Bol zlatý ako dobiedzal.
-Po tejto noci sa tu už nevrátim. Hneď skoro ráno cestujeme,- oboznámila som ho so skutočnosťou.

Odrazu ma mrzelo, že musíme odísť.
Ani si to nemôžem dovoliť ostať tu.

-Len na hodinu, prídem kamkoľvek. Niesi ako iné dievčatá z tohto klubu. Niečo na tebe je. Nechcem aby si sa bála, niesom žiadny úchyl,- sladko sa zasmial,- Ale vychovali ma aby som bol úprimný a láskavý.-
Ach. Potrebujem s ním byť. Možno, zajtra počas plesu. Mohla by som sa na niekoľko hodín vypariť.
-Tak..fajn.. Zajtra večer potom odchádzam,- celá natešena som mu urobila po vôly.
Tvár sa mu zamračila,- Zajtra nemôžem. Musím sa zúčastniť..rodinnej večere.-
Sklopila som zrak a nadýchla sa vzduchu.
-Eddie, až osud dopraje aby sme sa zasa stretli príjmem tvoje pozvanie, no musím odísť,- usmiala som sa a otočila na päte.
-Počkaj!- zastavil ma.
Zvedavo som sa otočila.
-Tu máš,- zopol si zapletaný náramok z ruky.
-Až sa nabudúce stretneme vrátiš mi ho spolu s odpoveďou 'Áno príjmam tvoje pozvanie'- načiahol ruku ku mne.
Zopakovala som jeho pohyb a pripol mi ho na ruku.
-Ďakujem.-
-Nieje zač.-
-Tak sa maj,- čakal, že hneď odídem no namiesto toho som k nemu pristúpila a objala ho.
On mi objatie opätoval a silno ma pritísol k sebe. Potom povolil zovretie a dal mi pusu na líce.
Usmiala som sa a potichu som odišla dovnútra.

Emily
Tuším som to s tým rumom trochu prehnala. Oprela som sa o stôl.
Chlapci boli už hodnú chvíľu preč, ako odišla Sam s tým barmanom Will sa naštval a šiel s Erikom za neakými ženami.
Ách konečne zábava.
Chce sa mi smiať ja som opitá. Konečne ako normálna tínedžerka.
-Ahoj zlato,- počujem neaký mužský hlas pri mne.
Zodvihnem hlavu.
-Odpáľ od mojej kamarátky!- povie výhražne z druhej strany Samanthin hlas.
Chlap si zamrmle a odchádza.
-Emily preboha!- zhrozene sa na mňa pozerá,- si hrozne opitá, poďme domov!-
-Nie!- protestujem.
A čo by aj áno? Veď som tu doma. Chcem sa zabávať.
-Emily!- chytila ma za plece.
-Nie a nie a nie!- zmetala som sa.
-Prepáč,- ospravedlňujúco povedala a chrstla mi do tváre neaký prášok.

Samantha:

-Emily!- chytila som ju za plece. Bola hrozne opitá.
-Nie a nie a nie!- protestovala ako dieťa.
Z vrecka som vybrala prášok na omráčenie a hodila som ho po nej so slovami - Prepáč.-

Odpadla mi do náručia. Našťastie prišiel Erik v pravú chvíľu.
-Čo sa jej stalo?- prekvapene ju zobral do svojích rúk.
-Dostala dávku omráčujúceho prášku, bola hrozne sťatá...Mali by sme už ísť,- kričala som mu do ucha.
-Okej, choď pohľadať chlapcov, stretneme sa pred vchodom.-

Ráno, v kráľovskej izbe:

Emily:

Pomaly som otvorila oči. Bože! To svetlo! Celý svet sa mi krúti.
Posadila som sa na posteľ.
-Au,- zastonala som.
Bolesť hlavy. Och!
Niekto zaklopal na dvere.
-Vstúpte!-
-Raňajky do postele slniečko,- objavila sa Samantha s tackou v ruke v izbe.

14.ta kapitola je za nami a ja by som rada vedela, ako zatiaľ tento príbeh vnímate.. :) budem rada za akékoľvek komentáre k príbehu.
Ďakujéém :)