-Sklama...Sklamala si!- ozvalo sa potichu a postupne to začalo stupňovať. Dokolečka dokola. Sklamala si Samantha! SKLAMALA!!! SKLAMALA SI!!!!SKLAMALA SI NÁS VŠETKÝCH!!!!!!!
......
-Tak dosť!!!!-zvrieskla som a otvorila oči.
V ruke som našla črep ktorý mi spôsobil tú nočnú moru.
-Už zasa!-
Zasa som mala vidinu budúcna.
S hrozením som odhodila kus črepu na zem a pomaly som sa postavila.
Začula som prichádzajúce kroky.
-Samantha! Preboha!-vrazil do dverí Will.
-Kkľud...som v poriadku,-vykoktala som zo seba.
Hneď na to prišla Kaizen.
-Sam!- vrhla sa na mňa a objala ma.
-Nebojte sa, dokážem nás ochrániť,- preglgla som na sucho.
Sama som však svojím slovám veľmi neverila. Boja s Lewariom som sa bála každým dňom viac a viac. Patril do rasy Najstarších mágov ktorí ovládali nie len živly ale aj drakov.
-Nenecháme ťa v tom samú,- pridal sa k objatiu Will.
Prvý krát za tých pár dní som sa konečne aspoň na chvíľu uvoľnila. Po dlhšej chvíli sa Will vymanil zo zovretia a urobil krok vzad.
-Počujem neaké kroky,-načiahol sa k dverám aby sa bližšie započul do prichádzajúcich zvukov,-Niekto sem prichádza. Čo budeme robiť?-
Otočil sa náhlivo na nás.
Vo dverách dámskych toaliet sa objavila známa tvár môjho profesora psychológie. Ako nás uvidel zastal s rukami vo vreckách a vyjavene pozeral do vnútra.
-Zdravím,- šklblo mi kútikmy pier.
Na tvári sa mi objavila podivná grimasa. Snažila som sa usmievať akokeby sa práve nič nestalo a nezničila som školský majetok.
-Samantha, čo sa deje?-s prísnym výrazom a ešte prísnejším hlasom sa opýtal.
-Nno viete, pribehol som im na pomoc, hrozne obidve kričali. Niekto ich napadol a potom utiekol,- vytváral vymyslený príbeh Will.
-Ničili ste školský majetok,- zdvihol vyššie bradu a zvráštil obočie.
-Nie, nie je to tak naozaj,- snažila som sa ho ubezpečiť.
Urobil krok dnu a ruky si vybral z vrecák. Následne jednou rukou zatvoril už aj tak celkom rozbité dvere.
So zatajením dychom sme ho pozorovali.
Odrazu jednu ruku načiahol pred seba. Dlaň mal smerom nahor a končeky prstov mierne pokrčené.
Vyjavene sme naňho pozerali. V tom mu z rúk vyšla malá nepatrná iskrička.
Myslela som si, že je to iba halucinácia no v tom sa objavila ďalšia a ďalšia a odrazu mu na dlani šľahal zeleno-žltý plameň, veľký ako hlava.
-Lewario,- prehlásila Kaizen.
-Profesor? To je neaký vtip? To je absurdné,- kývala som hlavou,- Kaizen ty si vedela ako vyzerá a nič si nepovedala?! Prečo si nepovedala niečo hneď?!-
-Celý čas totiž spolupracuje somnou,-usmial sa slizky.
-To nemyslíš vážne!-odskočila som od nej aby som mala dostatok miesta.
V momente som sa vzpriamila a vyrovnala ruku popri mojom tele. V žilách mi narastal oheň pripravený na útok.
V sekunde, čo som sa pozrela na Lewaria, Kaizen vzala do ruky jeden z črepov v umyvadle a zdrapila Willa.
-Počkaj!-zvrieskla som,-Predtým ako niečo urobíš, ako je možné, že ti Will čítal myšlienky a na nič neprišiel?!-
-Urob , čo musíš Kaizen! Zabi telepata!- zvrieskol po nej Lewario,-Nestrácajme čas!-
-Nemusíš to robiť,- pozrel sa jej do očí.
-Musím,- pousmiala sa a vrazila mu črep do tela.
-Kaizen nie!-zvrieskla som.
Will od bolesti zaskučal.
-Will!-schytila som ho pri páde.
-Vidím, že si naklonená mojej strane, avšak stále ti neverím,-prižmúril oči.
-Will ostaň somnou, prosím,- triasla som ním na zemi,-Will prosím.-
Kaizen zasyčala. Otočila som sa na nich. Lewario držal Kaizen pod krkom.
-Pusť!- ozvala sa tlmeným priškrteným hlasom.
-Čuš a pozri sa mi do očí!- pritiahol si jej hlavu bližšie.
Jeho modré oči sa premenili na fialové foskoreskujúce iskričky. Kaizen mala odrazu nepríčetný pohľad. Všetká energia sa z jeho očí presúvala do tých jej.
-Prestaňte!- okríkla som ho.
-Len sa ubezpečujem, či mi je verná,-ozvalo sa drsne.
Will mi stlačil ruku a nemotorne sa trochu nadvihol. Obidvaja sme na to so zatajeným dychom pozerali.
Zem! Načiahla som ruku na Lewaria. Korene mi vyšľahli z rúk a už sa ho takmer dotkli, no v zápätí sa obrátil na mňa a svojou energiou ich spálil. Zasyčala som od bolesti.
Nemotorne som sa postavila a dlane ktoré som mala vedľa tela som natočila smerom naňho.
Voda! Z umyvadiel sa spustila voda, ktorá sa zhusťovala do jednej formy až celkom nadobudla podobu akokeby živej. Sústredila som sa a všetku tú vodu som vyslala k Lewariovi.
V okamihu keď ho voda zaliala som použila Vzduch! A z pôvodne hmoty tvoriacej vodu sa stával pomaly ľad.
Kaizen však odstúpila od Lewaria a rozbehla sa ku mne.
Nezastala však ale hodila sa po mne .
Spadli sme na zem a tak sa všetky kúzla prerušili.
Lewario sa rozkašľal a zakmytal rukami.
Posledné na čo si spomínam, bolo, že Kaizen a Lewario zmizli.