-Toto si neobliekaj,- namietala.
-Prečo nie?!- zdvihla som obočie.
-Sú otrasné,- pohŕdala mojím šatami.
-Čo je toto?-otvorila krabicu s ďalšími.
-To sú šaty,ktoré som mala prvy krát na sebe keď som spoznala Eddieho,-vysvetľovala som.
Vybrala ich z krabice a narovnala ich pred seba.
-To je ono!- zajasala.
-Niesom si istá,- váhala som.
-Sranduješ?! Sú perfektné,-hodila ich po mne.
-Lenže ja sa do týchto šiat neoblečiem,-protestovala som.
Vytrhla som jej ich z ruky a zobrala si bielu blúzku a modré rifle s dierami na kolenách.
Bola som pri spomienke na Eddieho smutná. Neozval sa mi. Nevydeli sme sa od toho momentu, pri strome sĺz. Kusla som si do pery a sklopila hlavu.
Chýba mi.
Šla som do kúpeľne a tam sa obliekla.
Ladne som vošla do dverí mojej izby.
-Tadá?- natiahla som jednu ruku hore pridržiavac sa rámu dverí.
-Ujde to,-prehodila,- A teraz poď. Niečo s tebou urobíme,- rukami ukazovala aby som si sadla na stoličku.
-Neviem či ti dôverujem na toľko aby som sa hodinu pred mojím rande...,- zasekla som sa.
Kaizen to využila a uškerila sa.
-Rande?- zdvihla obočie a zasmiala sa.
-Pred mojím..... stretnutím ...nechala zmaľovať,- vyrvala som jej urazene štetec z ruky.
Jemne som sa nalíčila.
-Hotovo,- vyhlásila som po chvílke.
-Si krásna,- usmiala sa.
Nedôverčivo som zdvihla obočie.
-Tak obleč sa,- vyhlásila som.
-Prečo?-
-Hádam si si nemyslela, že ťa nechám samú v mojom byte,-nadvihla som obočie.
-Uhm,- zamumlala a šla si pre koženku.
Na ulici pred bytovkou sme sa rozdelili. Ona šla niekam preč a ja som vyčkávala Mathewa na chodníku.
Dlhú chvíľu som čakala,keď som sa však rozhodla sadnúť si.
Lakte som si položila na stehná a pridržiavala som si dlaňami ruku.
Ucítila som vzrušenie. Zdvihla som hlavu od dlaní. Zmráštila som obočie. Nebolo moje.
Pri tej myšlienke mi prišlo zle.
Eddie....
Nie. Možno si to len namýšľam.
Z rozmýšľania ma prebudilo trúbenie.
Pozrela som pred seba, kde som uvidela Mathewa sediaceho v aute.
-Ahoj. Tak naskoč,- žmurkol.
Prevrátila som očami, pozdravila ho a šla k autu.
Niežeby sa mi nepáčil. Ale ja jednoducho pre mužov stvorená niesom.
-Takže lunapark, kolotoče,lukostrelba a zavŕšime to cukrovou vatou?- nadšene sa opýtal.
-To znie fajn,- usmiala som sa.
-Stalo sa niečo? Vyzeráš byť smutná,- rozprávala a šoféroval popri tom.
-Nie, nie. Všetko je tak ako má byť,- usmiala som sa pre seba.
Zrejme toleroval to, že to nechcem ďalej rozvádzať a tak bol celú jazdu ticho až kým sme neprišli do cieľa.
Zaparkoval a prišiel k dverám, ktoré mi následne otvoril.
-Vďaka,- usmiala som sa nervózne.
Večer sme strávili tak ako povedal. Boli sme v lunaparku, kde sme vystriedali kolotoče a horské dráhy. Zastrieľala som si z luku a ako odmenu som dostala veľkého plyšáka a cukrovú vatu. Musím uznať, že som sa takto dlho nezabavila. Bol trochu viac snaživý a galantný ale inak bol celkom fajn.
-Dúfam, že sa ti dnešný večer páčil a, že príjmeš aj druhé pozvanie,- zastavil auto pred mojou bytovkou a povedal.
-Ďakujem, bolo super,- znervóznela som.
-Kedy ťa znova uvidím?- oprel si hlavu o operadlo a naklonil ju na mňa.
Zahryzla som si do pery.
-Nneviem,- nevedela som kam sa mám pozerať.
-Čo tak v piatok?- usmial sa.
-Na piatok už niečo mám,-odmietla som milo.
-Tak sobota?- navrhol znovu.
-Oukej, môže byť,- prikývla som.
Nastali trápne ticho. Nevedela som čo mám robiť.
Odrazu zatvoril oči a natiahol sa ku mne hlavou. Zrejme očakával, že urobím to isté, no ja som pokrčila obočie,vyvalila naňho oči, či mu preskočilo a neváhala som rýchlo výjsť a skôr než som zatvorila dvere som ho odbila slabým: -Ahoj.- na rozlúčku.
V momente ako som sa ozvala zabuchla som za sebou dvere a on akokeby sa prebral z tranzu. Zdalo sa mi nechutné, oblizovať sa s človekom, ktorého ani nepoznám. Niesom a nikdy som nebola jedno z tých dievčat, ktoré nemajú problém sa na diskotéke 'poriešiť' s inými. Beriem to ako negustovné, detinské a nanajvýš trápne a bodka.
Pobrala som sa ku dverám rozhodla sa ignorovať fakt, že možno ešte na mňa pozerá.
Hľadala som v kabelke kľúče od bytu, keď som počula naštartovanie motora.
Konečne som ich našla a vložila do zámku. Obzrela som sa na ulicu spoza okienka na chodbe. Už odišiel. Povzdychla som si.
-Tak ako bolo?-ozval sa pri mne hlas.
Od ľaku som sa prudko otočila a nasmerovala dlane na osobu za mnou.
-Bože moj! Zľakla som sa ťa!- vyprskla som na Kaizen.
-Fajn,- pokrčila som ramenami.
Nemala som v pláne rozprávať sa zrovna s ňou o mojom súkromnom živote.
Otvorila som dvere a vošli sme dnu.
Keď sme prišli do bytu hodila som si veci na kuchynskú linku a v momente sa zvalila na gauč. Bola som dosť unavená.
-Porozprávame sa?- sadla si jemne na gauč.
-O čom sa chceš baviť somnou?- nevenovala som jej ani pohľad.
-No ja...ále nič, som teochu unavená, idem spať,- ľahla si.
Nechcela som ju rušiť a tak som sa pobrala do postele tiež.

Ráno sme sa pobrali do roboty.
Zo začiatku sme mali dosť práce, no predobedom sa to všetko preriedilo. Zamkla som a šli sme na obedňajšiu pauzu do vedľajšej reštaurácie.
-Sam, musím ti naozaj niečo povedať,- hrýzla si do pery.
-Hmm?- nadvihla som obočie dúfajúc, že oznámi, že sa odomňa sťahuje, aj tak jej zostávali iba dva dni.
-Vieš, ten muž, o ktorom som rozprávala... Bol tiež z Mejlindoru...,-pomaly a nervózne vravela.
-No a?-neprekvapovalo ma to, pretože sa sem prišlo pozrieť už mnoho obyvateľov Mejlindoru.
-Ten muž sa volá... Lewario...hovorí ti to niečo?-opatrne sa opýtala.
Zabehlo mi.
Lewario, mág čiernej mágie. Za svoje zločiny v minulosti bol zavrhnutý do väzenia v podsvetí.
-Lewario?! Tu?!- skríkla som.
Všetci ľudia sa odrazu pozreli na náš stôl.
-To nič. Len mi práve oznámila zásnuby,- upokojovala ľudí.
Tí začali tlieskať.
-Zošalela si?!-pokrútila som hlavou a trochu znížila intenzitu hlasu,- Dosť. Okamžite vypadneš z môjho bytu!-
-Ale...Sam...,- koktala.
-Nie! Je mi jedno, že si Eddieho sestra. Vypadneš. Ja musím okamžite do Mejlindoru,- naštvane som sa postavila,- Alebo vieš čo?! Ako strážkyňa nedovolím aby si niečo skazila viac! Pôjdeš somnou! Okamžite!-
Šla som k baru a zaplatila. Zdrapla som ju za ruku a šla s ňou na toalety.
Vybrala som si z kabelky rúž a nakreslila runy.
-Ideme domov,- vyhlásila som.

Po dlhom čase ďalšia časť :) prepáčte ale teraz mám menej času...matury...pripravujem sa aj na talentovky na výšku ale sľubujem, že pridám čiskoro ďalšiu :) pekný večer prajem!
#behappyhappy ALWAYS!! 💖