Na dlhú cestu do otcovho kráľovstva som bola už zvyknutá. Zvyčajne mi cesta trvala tri dni aj s prestávkami, no len čo môj kôň vyrazil, trielili sme cestou tak rýchlo bez prerušenia, že nám cesta trvala takmer iba deň.
Zastavili sme sa až pred bránou paláca, kde býval môj otec.
V prudkosti som zabrzdila koňa a ešte rýchlejšie som z neho vyskočila a bežala do vnútra.
Stráže sa mi uhýbali. Bežala som čo mi sily stačili až som na jednej z chodieb narazila na otca.
-Samantha!- zarazene vyprskol,-Čo sa deje?-
-Musíš okamžite povolať armádu k Emily a poslať správu ostatným kráľovstvám. Lewario zaútočí hneď ako to bude možné. Ponáhľam sa ku Štyrom mágom. Sú v ohrození,- povedala som to tak rýchlo, čo mi sily stačili.
Otec sa zatváril skľúčene. Na jeho tvári sa zráčil strach.
-Prosím, ostaň,- chytil ma za rameno a pritiahol si ma na hruď.
-Nemôžem. Musím urobiť to, čo moje poslanie vyžaduje. Strážiť a ochrániť Mejlindor,- zmráštilo sa mi obočie.
-Nechcem ťa stratiť tak ako tvoju...- nestihol dopovedať.
-Vrátim sa. Sľubujem,-pritísla som sa k nemu ešte bližšie.
Vychutnávala som si každú poslednú minútu bytia s ním. Vydchovala som jeho čerstvú vôňu pokožky ktorá voňala po vanilke a škorici a snažila som sa zapamätať si ju. Vedela som, že sa dlhšie neuvidíme, ak vôbec ešte niekedy.
Keď som za roky života v tejto zemi bola poplašená, nerozhodná a nezodpovedná, teraz nadišiel čas aby som to krajine oplatila.
-Pošli drakom správu, že sa Lewario blíži. Musia sa pridať k nám. Nech nesedia na svojích šupinatých zadkoch a idú bojovať za svoju slobodu,- odtiahla som sa od otca.
-Dobre,- chytil mi dlaňami tvár a pobozkal ma na čelo,-Ľúbim ťa.-
-Aj ja teba oci,- pozrela som sa do jeho hlbokých očí.

V tom istom momente na Mejlindorskej Akadémií:
-Ahan!-dychtivo naňho zakričal Laston,najmladší z mágov ovládajúci zem.
Ahantuon sa odtrhol od čítania kníh a vrhol spýtavý pohľad na Lastona.
-Prišiel list od Emily,-znel znepokojujúco,-Píše v ňom, že Kaizen vyslobodila Lewaria a ten na nás čoskoro zaútočí. Máme sa vraj ihneď dostaviť do jej kráľovstva a všetkých študentov evakuovať.-
-Čože?-takmer sa Ahantovi zastavilo srdce.
-Už ste to počuli?- vrthli do dverí Erent a Mahtarin.
-Práve som správu od Emily povedal Ahantovi,-prekrútil očami Laston.
-Čo budeme robiť?-znepokojujúco vyštekol Mahtarin.
-Musíme okamžite odísť,- odpovedal Erent.
-Okamžite pošlite všetkých študentov domov. Povedzte im, že sa z neakých príčin musí uzatvoriť Akadémia. Nech sa pobalia a zajtra ráno odídu!- prikázal Ahantuon.
-Kam by ste šli?- ozval sa slizký hlas.
Všetci štyria mágovia sa otočili k oknu, odkiaľ prichádzal hlas.
Spoza záclony sa vynoril Lewario.
-Lewario,- so zatajeným dychom povedali.
-Starí priatelia!- oslovil ich.
-Čo tu chceš?!- ozval sa drsne Erent,-Bol si vyhnaný z tohto miesta! Prisahali sme, že ak sa tu znova objavíš, zabijeme ťa!-
-Aále noták Erent! Takto vítaš svojho starého kamaráta? Myslel som, že za tých tisíc rokov, sme už na to zabudli.-
-Nikdy nezabudneme na to, čo si urobil naším drakom!-ozval sa Laston.
-Na tú bolesť ktorú sme cítili!-doplnil ho Mahtarin.
-Na tú zradu! Len preto, že si bol nenásytný a túžil si po moci!-prehodil Ahantuon.
-Ticho!-zvrieskol Lewario tak silno, až sa jeho hlas zaryl do stien knižnice.
-Ponúkol som vám podiel na ovládnutí sveta! Vy ste to nepriali! Bolo to nevyhnutné! Zobral som vám len to, čo ste mi zobrali vy!-
-Prečo si prišiel?-
-Tak ako ste povedali. Ani ja som za tie roky stále nezabudol na to, čo som chcel urobiť a čo ste mi urobili vy štyria. Preto som prišiel,- podišiel bližšie k jednej z políc plnej kníh. Rukou sa jej chytil a tá v sekunde zbĺkla.
-Prišiel som vás zabiť,- pohľadom si ich všetkých premeral.
Keď sa všetci strnulo pozreli na seba, v tom sa Lewario začal smiať. Smial sa tak hrdelne, až im z toho naskakovali husie kože.
-Dosť!- Ahantovi zbĺkol v ruke oheň ktorý následne hodil po Lewariovi.
Lewario v momentne zmizol a objavil sa pri dverách za nimi.
-Vedľa!-opäť sa zasmial.
Laston zavrčal od nervov a v prudkosti sa otočil. Z rúk mu vyšľahli korene smerom k Lewariovi, no ani tie mu nestačili pretože sa opäť objavil na inej strane miestnosti.
-Noták! Myslel som, že s vami bude väčšia zábava!- rozosmial sa.
Mahtarin a Erent spojili vodu a vzduch a vyslali k Lewariovi spŕšku ostrých kúskov ľadu, ktorá ho však nezasiahla.
-Chlapci, výšli ste z cviku. Viete, čo bolo najlepšie na tom byť uväznený tak dlho? Máte možnosť vyslovene premýšľať o všetkých bojových technikách. Poznám vás tak dobre, že ma už ničím neprekvapíte!-
Všetci mágovia spojili svoje sily a svoju energiu vyslali proti Lewariovi. Ten sa ale neuhol a oponoval im svojou temnou mágiou. Vo vzduchu bolo počuť praskanie energií a cítiť síru. Mágovia nápor takej veľkej energií nedokázali udržať a napokon ich vymrštilo do vzduchu, kde ich aj svojou silou Lewario hodnú chvíľu držal.
-Toto by sme tu mohli robiť do nekonečna. Radšej to urýchlime,- prekrútil očami Lewario.
Spustil ruku k telu a všetci štyria s bolesťou spadli na zem.
Jednu ruku načiahol smerom na Lastona. Temná sila ho začala škrtiť. Laston sa skrúcal od bolesti. Ostatní mágovia sa mu snažili pomôcť zautočením na Lewaria, no ten ich kúzla s ľahkosťou odrážal.
-Lewario! Prosím!-zúfalo zastonal Laston priškrteným hlasom.
Ahantuon sa podoprel dlaňami a sniažiac postaviť sa, zasyčal od bolesti.
Videl ako sa mu celý dlhý život premieta pred očami a cítil, že ochvíľu príde ich koniec.
Mahant sa zodvihol a zatackal.
-Pusť ho!-zachripel a rozfúkal vzduch v knižnici.
Prudký vzduch zmätal všetky knihy dookola po knižnici v tom sa všetky rozbehli proti Lewariovi. Ten nestihol uhnúť a ťažká ťarcha dopadla naňho.
Laston s ľahkosťou padol na zem, nehybní.
-Sukynsyn,-oblízol si krvavé pery Lewario zdvíhajúc sa zo zeme.
-Laston!-priplazil sa k nemu Erent.
Rukami mu nahmatal pulz, ktorý by tam za normalných okolností mal cítiť, no bolo už neskoro. Laston bol na mieste mŕtvy.
-Ty hovado!- zaklial Erent.
A celú svoju zvyšnú silu vynaložil na útok proti Lewariovi.