Vošla som do budovy, ktorá bola zrejme ešte pred pár hodinami Akadémiou.
Prišla som neskoro, pomyslela som si. Lewario všetko zničil. No musí tu byť niekto, kto prežil. Prechádzala som sutinami. -Haló?- vyhŕkla
-Pomôžte!- ozvalo sa z diaľky.

Nasledovala som hlas cez dlhú chodbu. Časti múru boli miestami nestabilné a nebezpečné, preto som sa snažila ísť čo najrýchlejšie.
-Pomoc!- ozval sa hlas za stenou.
Prekročila som ruiny a odbočila do jednej z bývalých učební.
Na zemi som videla ležať chlapca mladšieho odomňa o pár rokov.
-Čo sa stalo? Si v poriadku? Čo je s ostatnými?- zaplavila som ho otázkami.
-Jja vôbec neviem. Bol som tu v knižnici, keď som odrazu ppočul rev a výkriky. Odrazu sa všetko začalo triasť a na mňa spadla knižnica,- vysvetľoval mi chlapec zatiaľ čo som mu pomáhala s haldou kníh na ňom.
-Môžeš chodiť? Kadiaľ sa dostaneme do jedálne? Môžu tam byť ešte študenti alebo mágovia,- náhlila som ho.
-Poď za mnou,- postavil sa zťažka a pomaly sa vliekol k jedálni.
Čim sme sa viac približovali, tým sme sa viac dusili akýmsi smradom.
-Je tu niekto?- zakričala som v rozpadnutej kruhovej miestnosti.
Nik sa neozýval.
-Volám sa Samantha. Som Strážkyňa Živlov. Ak tu niekto je , ozvite sa. Pomôžem vám!- ozvala som sa po druhy krát.
Z podlahy vyšmahol oheň a akýsi poklop vyletel.
Odskočila som nabok a ruky som vystrela pred seba, na obranu.
Z kúdola dymu sa vynorili rysy postáv.
-Prosím, sme študenti,- zaznelo neisto.
-Je tu ešte niekto živý?- opýtala som sa.
-Nie, len my,- sklopilo jedno dievča zrak.
Boli štyria aj s chlapcom z knižnice.
-Kde sa podeli ostatný? Kde sú mágovia?!- zmráštila som obočie.
-Väčšina išla s Lewariom, avšak ostatný sa začali biť ako aj my. Keď sme však videli, že je ich priveľa, ukryli sme sa pod podlahou. Nevieme kam zmizli telá,- vysvetľoval chlapec s blond vlasmi.
-Musím vás vziať do bezpečia,- otočila som sa a vykročila von z bývalej jedálne,-Poďte za mnou, rýchlo!-
-Nie!- zostalo stáť dievča,-Musíme nájsť Lewaria. Zobral mi brata! Musíme ho zastaviť!-
-Neboj sa. Tvojho brata nájdem a Lewaria zastavím,- povedala som cez rameno.
Rozhodnutá ju ignorovať , vybrala som sa k polorozpadnutým dverám.
-Pôjdem s tebou či sa ti to páči alebo nie!- neustupčivo dupla nohou a dvere, alebo aspoň to, čo z dverí zostalo sa predomnou zabuchlo.
Otočila som sa na ňu.
-Hýbem s vecami,- uškrnula sa.
-Nemôžete ísť somnou, je to nebezpečné. Ste študenti! Iba ste sa učili teóriu. Neviete svoje schopnosti využívať naplno a ja nemám čas vás to učiť!- nahnevane som im to vysvetlila.
-Prosím. Dovoľ nám stáť po tvojom boku pri vojne. Nie sme takí neschopní ako si myslíš. Rita ovláda telekynézu, Mark je okrem knihomola aj vynikajúci stopar. Edin je neporaziteľný v mečovom súboji a ja ovládam oheň,- povedal chlapec ktorý mi pripomenul Eddieho.
-Máte celý život pred sebou. Toto je moje bremeno,- povedala som milšie.
-Lenže ak svet ovládne Lewario,nebude už pre čo žiť,- obraňovala sa Rita.
Sice nerada, no musela som uznať, že to dievča malo pravdu. Ak som mohla poraziť Lewaria, tak to jedine s pomocou ostatných.
-Tak dobre,- prikývla som,-Poďme.-
Vyšli sme z bývalej Akadémie a tak ju zanechali budúcnosti. Vracali sme sa k Emily, tá už by mala mať každú chvíľu pod palcom všetky armády - bohužial bez Mágov a drakov.
-Takže, ako ste sa dostali na Akadémiu?- nadhodila som k dlhej ceste ktorá nás čakala.
-S otcom sme boli vynikajúci poľovníci, dar stopovania som zdedil po ňom. Tiež študoval na Akadémií a chcel, aby som šiel,- usmial sa Mark,- po jeho stopách. Inu, stopárov je v dnešnej dobe málo, na Akadémií sme boli traja.-
-Taktiež som rada poľovala. S otcom sme chodievali na poľovačky dvakrát do týždňa,- hrdo som odpovedala,- Ibaže so vzduchovkou a poľovali sme na potkany.-
Všetci sme sa pousmiali, snažila som sa ich trochu odreagovať. Boli hrozne nervózny, nevedeli do čoho idú.
-Môj otec a moja mama sú najznámejší mágovia ohňa, nikdy nepredpokládali, že by som vstúpil na Akademickú pôdu, ibaže som v detstve veľmi nepočúval a tak ma šúpli sem, aby sa o mňa nemuseli starať,-pripojil sa do debaty Angus.
-To je hlúposť,- odfrkol Edin,- Hlásil si sa sem sám! Viem to.-
-Je mi jedno čo si myslíš! Tak či onak, stane sa zo mňa najlepší mág ohňa!-hrdo prehlásil,- Čo bude z teba? Kováč?- začal sa mu vysmievať.
-Dosť!-stopla som ich v hádke.
-Nerada vás ruším chlapci, ale máme spoločnosť,- pomaly vstúpila do konverzácie Rita.