Pochvíli bola knižnica plná vody. Všetky spisy a knihy staré tisíce rokov boli kompletne mokré a nečítateľné. Celá akadémia v okamihu stratila celý zmysel.
Erentovi sa podlomili od námahy kolená a padol na zem.
Lewario, ešte stále v dobrej nálade, sa s chuťou zasmial a žmýkal si ešte stále vlhký rukáv na rúchu.
-Snáď si si fakt nemyslel, že ma utopíš,- sarkasticky sa ozvalo z jeho úst.
-Myslel,-zašepkal Erent sám pre seba.
-Lewario, to ja som ťa pred rokmi uväznil! Už žiadne obete! Zabi ma a choď preč!-skríkol naňho Ahantuon.
-Máš pravdu,-zdvihol obočie Lewario,-Poď ku mne!-
Erent a Mahtarin ich napäto pozorovali. Zadychčaní a unavení ležali na podlahe, nevedeli sa postaviť a pomôcť svojmu priateľovi.

Ahantuonovi prechádzali hlavou rôzne myšlienky. Bál sa, no bol pripravený urobiť čokoľvek, aby zachránil svojich priateľov a študentov Akadémie. Pokorne začal kráčať k Lewariovi. Ten naňho namieril ruku, aby sa vedel obrániť ak by sa k niečomu schyľovalo. Obidvaja sa navzájom premeriavali. Ahantuonové chodidla pomaly prechádzali po drevenej dlážke. Erent a Mahtarin sa len nemo prizerali a čakali, čo sa bude diať.

Ahantuon konečne podišiel pred Lewaria, ktorý mu rukou naznačil aby šiel na bok.

-Teraz, keď som docielil svojho, už vás nepotrebujem,- mihol rukou Lewario.

Z rúk mu vyšľahli veľké zelené plamene, ktoré smerovali na dvoch mágov ležiacich na dlážke. Vysilení, v momente keď uvideli čomu sa nevyhnú zatvorili oči a ticho prijali svoj osud. -NIE!!!!!- skríkol Ahantuon. Oheň v jeho tele vzbĺkol do obrovských rozmerov. Vrhol sa neuveriteľnou rýchlosťou na Lewaria. Ten mu nestihol uhnúť a dostal tak ohnivú päsť. V dôsledku toho padol na zem. Ahantuon spravil krok vzad. Srdce mu bušilo neuveriteľnou rýchlosťou. Lewario sa pri vstavaní zo zeme zatackal. Ešte stále nie vzpriamený vyslovil formulku slov, ktorá mu umožnila prudko sa vzpriamiť a vzbĺknuť zelenkastou energiou, ktorá sála neskutočné množstvo tepla. Ahantuon si musel zakryť oči aby neoslepol. Spoza prstov pozrel na Lewaria, ktorý naňho nenávistne pozeral. Pomaly sa pohol k Ahantuonovi. Ten sa pripravil, odkryl si tvár a šiel vysloviť zaklínadlo. V tom si však všimol, že Lewario zmizol. Stŕpol a skôr než sa stihol pootáčať ho Lewario držal zozadu na krku. Stlačil ho tak pevne, že nezmohol nič. Jeho nechty sa mu vrývali do kože. Cítil studenú ruku na sebe. Bol to symbol smrti.
-Nezabijem ťa,- zašepkal mu do ucha,- Aspoň nie hneď. Budeš sa dívať ako ti ničím tvoju celoživotnú prácu.- S ľahkosťou ho zdvihol od zeme a na čele s Ahantuonom v ruke, kráčal preč z miestnosti. Po chvíli prišli k jednému z balkónov, cez ktorý mali výhľad na jedáleň plnú študentov. Lewario prikročil až
-Mágovia!- zvrieskol. Všetci študenti v momente zdvihli hlavy k balkónu. Ozvalo sa nervózne šušťanie, keď videli Ahanutona v zajatí Lewaria. Nikto sa však ani nepohol. -Prišiel som k vám s veľmi výhodnou ponukou. Volám sa Lewario, iste ste o mne počuli. Som jeden z dračích jazdcov a jeden z piatich Elementov a Strážcov! Dávam vám ponuku! Pridajte sa ku mne alebo zomriete. Spolu dokážeme vytvoriť neporaziteľnú armádu a zaručujem vám, že spolu ovládneme nie len Mejlindor, ale aj Zem smrteľníkov! Kto ide so mnou?- prehováral.

Dav študentov si vymieňal spýtavé pohľady. Začal sa ešte väčší šum. -Idem s Vami!- ozval sa chlapec od jedného stola, ktorý sa vzápätí postavil. Viacerí naňho hádzali nenávistné pohľady, iní zasa stále váhali. -Derek,- zachripel Ahantuon pľujúc krv z úst. -Nie ste nič iné ako stará vykopávka, ktorá nás učí teórie. Žiadne využitie. Chcem niečo dokázať a nie sedieť celý život nad knihami!- zakričal Derek. -Ukáž, čo dokážeš, chlapče- vyzval ho Lewario. Derek sa uškrnul a postavil na stôl. Lewario ho so záujmom sledoval. Derek odrazu zmizol a objavil sa vedľa Lewaria. -Takže skokan,- usmial sa Lewario,- Výborne, vitaj. Tak? Kto je ďalší?- Vyššie dievča vstalo od stola. -Čo vieš?- opýtal sa znova. Dievča sa otočilo na svoju obeť, ktorá sa takmer v sekunde začala stáčať na zemi od bolesti.
-Myšlienkami spôsobujem utrpenie,- usmiala sa. Vzápätí sa postavili ďalší študenti. Vstávalo ich čoraz viac, no ostali aj takí, ktorí sa k Lewariovi pridať nechceli. -Výborne, je vás dosť. Vašou prvou úlohou bude zabiť tých ktorí sa k nám nechceli pridať,- pozdvihol bradu vyššie s jemným úsmevom. Študenti najprv zaváhali, no potom sa strhla krvilačná bitka. Derek už bol odhodlaný skočiť dole, keď mu v tom ale Lewario prikázal: -Mám pre teba lepšiu úlohu.-

-Zabi Ahantuona,- pustil ho na zem ako psa. Ahantuon padol ako handra , začal prudko kašľať. Derek k nemu prišiel a nenávistným pohľadom ho v duchu preklínal. Bol rovnako skazený ako Lewario. Pomaly si vytiahol z púzdra dýku. Čupol si k Ahantuonovi a objal ho, pričom mu dýku vrazil priamo do srdca. Ahantuon sa nadýchol posledný krát a padol.

Keď sa Lewario prizeral na jeho vraždu, v duchu sa musel usmiať. Je rovnaký ako ja. Zdvihol zrak od Dereka, dole k jedálni, kde bolo dielo tiež dokonané. -Vážení študenti, poďme spolu ovládnuť svet,- ozvalo sa mu z úst.