Malá alicornka zabraná do očividne hrubej knihy bola vystavená pokusu o prerušenie neohlásenou návštevou pastelovozelenej jednorožky s rovnou slaborúžovou hrivou. Malá veľká čitateľka nemala žiadnu šancu všimnúť si tvrdé, netrpezlivé a podráždené naskladanie obvykle sebavedomých čŕt.
,,Prepáčte, že Vás vyrušujem pri niečom dôležitom," začala nepríjemne a sarkasticky kobyla hojdajúca sa vo dverách. Nadýchla sa pre ďalšie štipľavé pokračovanie rozhovoru, ale ostala prerušená nahnevaným, no troška plachým hrubým hlasom napriemerne nízkej kobylky zahniezdenej na svojej hodvábnej tmavomodrej deke posiatej hviezdami, ktora splývala s väčšinou jej divokej a neskrotnej hrivy.
,,Nepoužívajte ohrané frázy z podpriemerných a nezaujímavých kníh!"
Pestúnka obrátila orieškovo hnedé oči o tristošesdesiat stupňov a čo najnenápadnejšie sa uškrnula. Vedela, ako mladú princeznú, samozrejme bez titulu podráždiť. Vychutnávala si tú bezbrannosť, ktorú si samo dievča vytýčilo dobrovoľne. Pozorovala, ako sa jej krídla s načervenaním zatriasli. Čo sa jednorožke najviac na šedej kobylke priečilo, bolo to rudé načervenanie na kopytách, rohu a krídlach. Odkedy to videla, mala dojem, že sú príliš výrazné na tak neobľúbenú šprtku s nosom ponorenym v knihách. Musela však uznať, že to dievča je ešte zvláštnejšie, ako obvykle knihomoli bývajú. Vyká jej, aj keby nemusela, nepoužíva na ňu veľa mágie ako jej sestra, ktorá priveľmi často spája vo vetách jej meno s prídavným ,,neznesiteľná". Problém bol, že ju pričasto opravovala, mudrovala a vysvetľovala, čo bolo priotravné pre každého poníka.
,,Je šesť ráno a dole sú ranajky aj s návštevou. Ak chceš princeznú Celestiu ešte viac..."
,,Pre svätú Celestiu, Moonfire Nightsky Sparkle, padaj dole a nechaj tu tú knihu!"
Údajná Moonfire sebou šklbla. Do jej uší jej zarinčal otcov spanikárený hlas.
,,Celestia nieje svätá! Ani osobnosťou, ani politickými rozhodnutiami, vládou a vecami, čo má nastarosť."
,,Nerieš takéto hlúposti! Ešte raz a zamknem všetky knižnice! Galant, toto je tvoja práca!"
Jadnorožka, už zbavená svojej chvíľkovej spokojnosti zatriasla hrivou.
,,Rozumiete, že stým dievčiskom sú samé problémy! Akoby ma nenapadlo, že malá princeznička sa bude aspoň trochu správať a prejavovať vďačnosť."
Galant sa znova upokojila a nabrala ďalšie už nepotrebné čiastočky sebaistoty. Znova sa jej podarilo nejako odskúšať to mimoriadne otravné žriebä a vďaka jej nadpriemerným hereckým schopnostiam posledné slovo afektovane zdôraznila.
,,Spisovne je to, keď MI niečo napadne! Ak použijte slovíčko MA, hovoríme o fyzickom napadnutí, čo je pri vás nemožné, pretože ste chránená viac ako Celestia a Luna dokopy."
Údajná Moonfire zatriasla od hnevu a podráždenia. Dodatok, samozrejme zamrmla spôsobom, akým nebolo možné zaznamenať, čo si skutočne myslí.
,,Moonfire," povedal už mierne upokojený oranžový pegas, ,,už poď. Mama je trošku nervózna..."
Malá princezná sa upokojila a schovala knihu pod nadmerne objemné krídlo. Kôli naliehaniu sa rozhodla, že svojho otca neodignoruje, aj keby najradšej chcela. Princeznovské návštevy sú katastrofa. Celestia ma poriadnu kopu otravných optimistických rečí doprevádzanych nechutným, zubatým a prekuknuteľne falošným úsmevom, princezná Luna (jej tajomná favoritka) sa pokúša nezaspať (či z dôvodu nedostatku spánku alebo vplyvom píliveho hlasu jej nepríjemnej sestry je viac - menej záhada), princezná Cadence prikyvuje, bojuje očnú vojnu s mamou, keďže strýko nevie, komu odpovedať a Flurryheart sa rýpe v jedle alebo hádže svoju porciu Night - Moonfirinej dvojičky a smeje sa prenikavým, no privysokým smiechom. Do tohto blázinca zasahuje maximálne otec, Flash, ktorý však nevie posíliť svoj hlas, tak gigantický hluk a vravu nemá šancu zastaviť a vytrhnúť z prúdu.
Moonfire v sebe pocítila ďalšiu vlnu odporu. Jej miesto je väčšinou niekde v kúte, pod snehovým obrusom schováva knihy a číta. Svojim periférnym videním akurát občas zaznamenáva, čo sa deje.
Svoje ešte dve sestry, Novu Star Sparkle a Starburst nikdy poriadne nezachytí, lebo sa bijú najrozličnejšími spôsobmi.
Nenávidi ten hluk, ale už sa dávno zmierila s tým, že to lepšie nebude.
Keď precitla, videla sa pred klasickými (teda, záleží od úhlu pohľadu) jedálenskými dverami. Natiahla svoje drobné kopýtko a dosahla na dosť leské drevo veľký priestor pod kľučkou. Pomocou mágie odtlačila prekážku, na čo sa jej agresívna žiara vpálila do očí.