Na druhý deň som sa s Terkou chvíľu rozprával v škole pri skrinkách. Debatovali sme o jej príbehu, predkladala mi svoje nápady, a ja som jej na ne dával spätnú väzbu.

A ako obyčajne, znova sa rozvalili dvere do školy a do vestibulu ako veľká voda vošiel Voldemort Matúš a jeho Smrťožrúti.

"Kokos, jak sa teším na ten zápas Mannyho Pacquiaa s Errollom Spenceom! Bude to dobrý fight a ja sa od nich niečo naučím," hovoril nadšene Matúš.

"Myslel som, že máš radšej ťažkú váhovku, Tuško," povedal Adam.

"To aj stále mám. Ale Pacquiao je pán, tak si nechcem nechať ujsť jeho zápas, keď ho budú dávať."

Chalani prišli ku skrinkám, začali sa prezúvať, a Matúš ani na moment nezavrel klapačku.

"Niečo od nich odkukám a potom si to vyskúšam v izbe na boxerskom vreci. A foter nech mi dá nejaké dobré tipy."

Matúšov otec bol telocvikár na našej škole. Naše triedy však neučil, mal céčku a déčku. Bol by som radšej, keby učil nás, možno vtedy by ma Matúš pri futbale tak nekopal. Na rozdiel od svojho syna pôsobí celkom normálne a aj celkom prísne. Ale nezdá sa, že by syna držal nejako nakrátko.

Išli sme do triedy a zaregistroval som, že Matúša so Smrťožrútmi sme mali kúsok za sebou. Nič sa však nedialo. Jednak ja som bol pod Terkinou ochranou a jednak bol Matúš až príliš zaneprázdnený boxerským súbojom.

-------------------------

Vždy, keď idem cez prestávku na záchod, dúfam, že tam nestretnem Matúša. Často sa stáva, že tam nie je, a ja môžem v kľude vykonať potrebu.

Dnes som také šťastie nemal.

Bol tam aj s Filipom a Adamom, zase čosi riešili. Zaváhal som, ale potom som sa pohol, dúfajúc, že budem neviditeľný.

"Koho to tu máme? Buzerant, zasa si na nesprávnych hajzloch?!", skríkol Matúš. "Buzeranti nemajú čo hľadať na chalanských hajzloch, padaj na babský, Maxina!"

Na to sa Filip s Adamom rozosmiali a tľapli si.

"Tak ho odteraz volajme, že Maxina. Aj tak je len nejaká transgender sračka, alebo čo," smial sa Filip.

Matúš sa priblížil ku mne a ja som cúvol ku stene.

"Nepočula si, že máš vypadnúť na babský záchod, Maxina? Nebudeme riskovať, že nás tu vytrtkáš do zadkov!", sipel mi do tváre.

"Ako ťa môžem dať do zadku, keď si ma nazval Maxinou? Baby predsa penis nemajú," odvážil som sa prehovoriť, hoci sa mi triasol hlas. A cítil som, že slzám už dlho nepotrvá, kým sa vylejú von.

Matúš tresol dlaňou po stene tesne vedľa mojej hlavy. Strhol som sa a akoby som sa pred ním ešte zmenšil.

"Čo mi tu papuľuješ, ty transka jedna?! Kto ti vôbec dovolil prehovoriť?! Predomnou budeš držať hubu a klaňať sa mi, keď ma stretneš! Ty si úplne podradný živočíšny druh, chápeš, čo ti hovorím?!", ziapal na mňa a podchvíľou na mňa vyprskol trocha slín.

"Kotleba povedal, že zatočí s buzerantami, a keďže ja nasledujem jeho príklad, zatočím s tebou tu a teraz. Chalani, pomôžte mi s ním! Adam, otvor kabínku!"

Schytil ma a s Filipovou pomocou ma tlačili do kabínky. Snažil som sa im vytrhnúť, ale akoby som bol vo dvoch zverákoch.

"Hnusí sa mi na tebe úplne všetko! Ten tvoj odporný ksicht, tie tvoje dievčenské vlasy, to tvoje teplošské obliekanie!", neprestával hulákať, a ja som sa v duchu modlil, aby tým krikom aspoň prilákal učiteľa. Ale nikde nikoho.

Matúš mi zatlačil hlavu zozadu a ja som s hrôzou zistil, že mi idú strčiť hlavu do záchoda.

V ďalšom momente som cítil, ako ma obaja zdvihli, obrátili dole hlavou, a potom som cítil už len vodu a počul ich sadistický smiech. Ktosi z nich dokonca spláchol. Vypľúval som vodu, kričal som, plakal, ale nič mi to nebolo platné.

Zachránilo ma až zvonenie.

Položili ma na dlážku a s rehotom utekali do triedy.

Ja som však do triedy nešiel.

Schúlil som sa do klbka a zadúšal sa plačom.

A nenávidel som sa.

Áno, sám seba. Matúša s jeho poskokmi ešte viac, to však nie je žiadna novinka.

Nenávidel som sám seba.

Môj babský ksicht.

Môj buzerantský účes.

Moju vychudnutú postavu.

Celého seba.

Matúš má pravdu, nie som Max, ale Maxina. Jedna ufňukaná, urevaná baba. Úplný opak Terky.

Nemyslel som na nič, iba na to, ako strašne sa nenávidím. Naozaj som taký podradný živočíšny druh, že si úplne zaslúžim, aby so mnou niekto zatočil. Či už Matúš Bielik, alebo Marián Kotleba, to je úplne jedno.

Pretože som buzerant.

Počul som, ako sa otvorili dvere na záchode. Zľakol som sa, že sa tí traja zase vracajú. Že majú zastupovanú hodinu, dostali voľno, vypýtali sa na záchod, a šli by dokončiť, čo začali.

"Preboha!", počul som dievčenský hlas. Bola to Terka.

"Maxo, čo sa ti stalo? Prečo si taký mokrý?"

Objal som ju a znovu sa rozplakal. Terka ma utišovala a určite vedela, kto za tým je.

"Matúš... chalani... hlavu do záchoda... spláchli...", jachtal som pomedzi vzlyky.

"Ja ich prerazím... Ja ich zabijem! Počkaj tu, idem za učkou a donesiem ti uterák," povedala Terka a odišla.