11 dni do úplného zatmenia

Cestou na koni som vytiahla zvitok a uistila sa, že ideme správne.
Od momentu kedy sa to všetko udialo som sa s Emily neskontaktovala, tak som sa odhodlala teraz.
Emily? Si v poriadku?
Nikdy mi nebolo horšie....

O väčší dialóg som sa ani nepokúšala. Hlavne,že mi odpovedala.
-Kto napadol tvoju dedinu?- opýtal sa Jack.
-Škreti,- odpovedala s nenávisťou.
-Ale tí žijú minimálne tri dni cesty,- nepozdávalo sa to Willovi,- Čo by tu hľadali?-
-Ako to mám vedieť?- nechápala Thef.
-Musí za tým niečo byť,-konštatovala som.
-Čo vlastne hľadáme?- opýtala sa Thef.
-Strom sĺz,- jazdiac pri nich som jej odpovedala.
-Dasharaga,- odpovedala mi.
-Čože?-
-Dasharaga je strom sĺz. V našej dedine okolo neho kolovali legendy. Strážia ho štyri pásma živlov. Nikto ho ešte nikdy nevidel. Napočiatku sa zrodil strom sĺz ktorý plakal a vytvoril naše rasy: ľudí,elfov, nočných elfov a trpaslíkov. Štyri rasy, štyri elementy ktoré ho chránia,- poúčala ma.
-Takže musíme prejsť štyrmi pásmami?- zaskočene Erik,- Nezbalili sme si veci na zimu.-

To je fakt. Budeme to musieť neako prežiť. O ničom takom mi Mágovia nehovorili.

-Jedno pole máme takmer za sebou. Čaká nás močiar a les nočných elfov,- informoval Will.
Po zhruba hodine sme došli k močiaru. Bola to obyčajná bažina ktorou sme sa o chvílu mali brodiť.
-Nie je šanca aby sme to prešli s koňmi. Budeme ich musieť popohnať aby sa vrátili naspäť,- rozmýšľal nahlas Jack.
Všetci sme súhlasili a urobili čo bolo treba.
Batohy sme si dali na plecia a vkročili do toho blata.

-Fuj to je hnus,- znechutene Thef.

-Pozrite! Niečo tam je,- informoval Luke.
Všetci sme sa zlúčili do jedného kruhu. A naozaj močiar mierne bublinkoval.
-Čo to je?- nerozumel tomu Jack.
Luke sa stále pozeral dnu akokeby ho tá voda hltala.
-Luke?- opýtal sa niesto Erik.
Neodpovedal. Natiahol ruku smerom k vode.
-Luke!-zvrieskla som naňho.
Prudko sa otočil na nás. Mal nepríčetný pohľad.
Všetci sme napäto čakali čo sa udeje.

-Pomoc!- skríkla Thef.
Niečo ju stiahlo pod vodu. Všetci sme sa otočili tým smerom. Erik bez váhania skočil za ňou.
Voda! Natiahla som ruky predseba a snažila sa rozvíriť vodu do viacero strán aby som videla na Thef a Erika.
Voda sa rýchlo presunula do všetkých r strán a tak sme dokonale na nich dobre videli.
Z bokov vody sa formovali ruky ktoré opätovne chceli schmatnúť Erika a Thef. No boli dostatočne od nich ďaleko aby sa imto podarilo.
Bleskovo som to isté urobila okolo nás všetkých.
Erik pomohol vstať Thef a objal ju.
-Ďakujem ti,- vzlykla ešte stále vystrašená.
-Počkať, kde je Luke!?- hľadal ho za nami.
Obrátila som sa za môj chrbát no okrem Jacka a Willa som nikoho iného nevidela.
-Luke!-kričali všetci, v nádeji že sa ozve.
Jednou dlaňou som nasmerovala prúdy vody za nami od seba. Opakovala som to aj vo väčšej vzdialenosti, no nenašla som ho.

-Nneviem kde je!- zamračila som sa.
-Musíme odtiaľto vypadnúť! Ihneď!- rozkázal Jack.

Šťuchol do mňa aby som sa pohla. Prešli sme až k Erikovi a Thef. Okolo nás som vytvorila dostatočný odstup od vody. Tie nechutné ruky sa náš až na samotný koniec močiara snažili chytiť a stiahnúť pod vodu.
Za celý ten čas nikto nič nepovedal.

Celý deň sme putovali v tichosti. Prešli sme dve veľké lúky. Odpočinuli si na veľkej kvetinovej lúke a opäť šli.
Bolo vidno, že sú všetci zarmútení. Dokonca aj Thef, hoc Luka poznala chvíľu.
Netušili sme a ani nám nenapadlo, žeby niekto mohol prísť o život.
Bola som z toho smutná. Ako to, že som ho nevedela zachrániť. Som predsa strážkyňa živlov.
Mala som slzy v očiach.

-Tu sa zložme. Pre dnešok sme prešli obrovský kus cesty. Prvý budem mať stráž ja,- nervózne zahlásil Will bez akýchkoľvek výčitiek, scén alebo hnevu.

Ticho. Tak ohľušujúce. V tom mi niečo napadlo.
Otvorila som zvitok. Ak budem niečo (dúfajme aj niekoho) chcieť nájsť ukáže mi, kde sa to nachádza.
Luke. Pomyslela som si.
Nefungovalo to.
Aspoň zo začiatku som si to myslela.

Krátka kapitola pre dnešok s napätým koncom. Enjoy! :)