Mal to byť bežný deň v mojom živote, ale hneď ráno sa zmenil na nočnú moru. Bolo ledva sedem hodín ráno a už som z vedľajšej izby Fordovcov počul krik. Nemyslia to vážne. O siedmej ráno hádka? A Taylor ešte spí. Mal som v pláne tam napochodovať a povedať im nech sú ticho, lebo Taylor chce ešte spať. Ale s mojím úžasným šťastím by sa mi ušla facka od Jacka. A to by som hneď z rána nechcel. Po chvíľke sa Taylor pomrvil a otočil sa na mňa s prosbou: „Ben, prosím, mohol by si ísť tým dvom idiotom povedať, že chcem ešte spať?“
„Samozrejme,“ povedal som a lenivo som sa postavil z postele. Nemal som vôbec náladu riešiť súrodenecké problémy. Keby som mal trochu sebazáchovy, ľahol by som si naspäť do postele a skúsil zaspať. Ale nie. Ja ako úplný idiot o siedmej ráno budem riešiť hádku. Neviem, kto by chcel riešiť problémy iných. Je to psycho. Zastal som pri prahu dverí a pozrel som sa na Taylora s vyčítavým pohľadom. Odpovedal mi pohľadom, že to musíš pre mňa urobiť. A ja som sa pohol od dverí. Krik bol postupne hlasnejší a ozýval sa v celom dome. Bolo to naozaj nepríjemné. Nerád som počúval, ako sa hádajú o tej istej veci. Popravde, začínalo mi to liezť na nervy. To ako keby som sa ja hádal s Taylorom o tom, že kto bude spať pri klimatizácii, keďže je leto.
Došiel som až ku dverám a neochotne som chytil kľučku a otvoril ich. Neveril som vlastným očiam. Keď som vošiel do izby tak sa prestali hádať a ostali na mňa pozerať ako keby som bol nejaké zjavenie. Po chvíli trápneho ticha som sa ozval: „Chalani, môžete byť prosím ticho?“ A Logan odpovedal: „Pravdaže, o čo ide?“ Ale do reči mu skočil Jack: „Preskočilo ti Ben? Nevidíš, že niečo riešime?“ No ja som sa ohradil: „Nie Jack. Vidím, že niečo riešite, ale nemusíte zas kričať na celý dom.“
A

 zase nastalo ticho.
Jack sa na mňa pozeral pohľadom zabijaka. Poznal som ten pohľad. Tak som sa zvrtol na päte a odišiel som odtiaľ naspäť do izby. Nemal som chuť do neho dobiedzať. Nech si to Taylor vyrieši sám. Stál som pri prahu izby keď dvere otvoril Taylor, ktorý z nej vychádzal. „Máš toho dosť?“ spýtal sa ma. Iba som na neho pozrel. Nemal som čo povedať. Nech posúdi sám. Po raňajkách sa začali opäť hádať. Ja a Taylor me si to nevšímali, pretože sme boli na záhrade.
Zrejme by ste sa pýtali, čo sme tam robili keď tí dvaja rozbíjajú celý dom. No, keďže máme menší bazén, tak Taylor plával a ja som si trénoval bojové výpady na figuríne. Znie to ako blbosť. Ale áno.
Bojové výpady. Taylor mi povedal, že to budem potrebovať. Po skoro hodine sme sa vymenili. Ja som si užíval príjemne studenú vodu a Taylor trénoval výpady. Po ďalšej hodine Taylor doniesol drevené meče a začali sme s nimi trénovať tie isté výpady, ako na figuríne.
Bolo to zaujímavé. Koľko vecí ma on vie naučiť. Ale najviac je zaujímavé, že od koho sa to naučil. Nikdy mi o nikom nepovedal. Myslím si, že má nejakého tajného učiteľa. Taylor je veľmi dobrý bojovník. Po ďalšej hodinke sme si obaja oddýchli na lehátkach. Keď sme sa prebrali, tak bolo okolo pol dvanástej. A spomenuli sme si na chalanov.
Vyleteli sme z kresiel ako rakety a vbehli sme do domu. Presunuli sa do kuchyne. A ako to tam vyzeralo? Obaja po sebe kričali. Nemal som to rád. Logan bol ako môj brat. Skoro ma do hlavy trafil tanier, ale ja som sa uhol a rozbil sa o stenu. Ale Taylor to už nevydržal a zvrieskol: „Môžete obaja prestať?! Nemám náladu každý deň riešiť vaše hádky!“ A všetci sme ostali ticho. Nikdy som nevidel Taylora takého nahnevaného. Ale Jack si nedal povedať: „Taylor, Logan si nechce priznať, že rodičovský majetok patrí mne.“
Ale Logan mal odpoveď: „Jack, ale mňa majú radšej.“ Jack protestoval: „Nenechaj sa vysmiať braček. Ja som starší a mňa majú radšej.“ Taylor nemal na tú hádku nervy. Zvrtol sa na päte, odpochodoval ku dverám, otvoril ich a nebolo ho. Ani ja som nemal náladu. Nechal som ich tak a odišiel som do izby...

Potrebujem názorik lásky
Loads of love
~S.