„Pravdou je, že ťa milujem, ale zároveň s tebou nechcem mať nič spoločné. Mátaš ma a neviem, čo si počať."

Zadívala sa do okna na búrku, ktorá sa vonku odrazu strhla. Zadívala sa na niečo, čo v skutočnosti ona sama predstavovala.

„Raz som ti to už povedala: Nezamiluj sa do mňa. Spravím pre teba všetko, budem s tebou objavovať krásy sveta. Zažiješ pri mne vášeň a nadobudneš pocit, že si sa do mňa bezhlavo zamiloval a že vlastne nemôžeš bezo mňa žiť. Ale potom sa pozrieš na mňa a zistíš, že si ma nespoznal. Budeš mať pocit, že si sa ocitol stojac pred niekým, koho skrátka nepoznáš. A následne pochopíš, prečo sa búrky zvyknú nazývať po ženách. Pretože niektoré tými búrkami skutočne sú."

________

KONIEC