Prekvapí vás, ak poviem, že sme tak nejak ostali po škole?

Profesory sa normálne hádali, kto s nami pobudne v jednej triede počas celých štyridsiatich piatich minút.

Oni sa nás báli? Ó, to je tak zlaté.

Nakoniec to prehral profesor Higginský, ktorý vošiel do triedy s plnou dávkou nadávok. Vrhol na nás pohľad typu, že ak sa o čosi pokúsime, sme mŕtvi.

Ale no, veď viete, že by ste potom šiel do basy!

Zo svojho batohu vytiahol plechovku coca coly a sáčok s čerstvo napečenými pagáčmi.

Mne sa asi spustili slinky!

Steve na to hodil podobný pohľad ako ja. Profesor na nás pozrel pobaveným pohľadom, vzal plechovku a otvoril ju.

Ten slastný zvuk!

Následne si vzal buchtu a schuti do nej zahryzol.

,,Priberáš už len pri tom pohľade na to jedlo," naklonil sa a šeptal mi do ucha.

Nechcene som sa pozrela dole na svoje telo a následne sa zamračila, ,,aj tak viac ako ty pribrať nemôžem."

,,Už sa stalo," uškrnul sa.

,,Magor. Prečo vlastne míňam slová práve na teba?"

,,Lebo som neodolateľný," žmurkol.

,,No to isto... Asi nášho profesora zviažem a vyhodím von oknom. Nepáči sa mi, ako hnusne sa na mňa pozerá," zagánila som naňho.

,,Ja mám lepší nápad!" uškrnul sa, ,,potrebujem na záchod!" skríkol.

,,Vydržíš to!" znova si odhryzol a pokračoval v ťukaní do mobilu.

,,Obštím vám tu zem, prisahám!"

,,Kriste, tak bež! Ale ak sa do dvoch minút nevrátiš, postarám sa o to, aby si na záchod už viackrát nepomyslel," pohrozil mu.

Strauch vyskočil na nohy a utekal z triedy. Uchechtla som sa a čakala, kým sa vráti.

Neubehla ani minúta, keď sa dvere nenápadne pootvorili a z nich sa vystrčila jeho blonďavá hlava.

Odohralo sa to strašne rýchlo... Steve vbehol do triedy, a kým sa profesor venoval svojmu mobilu, šupol mu pod stôl ohavne vyzerajúceho pavúka, ktorý skončil na jeho nohách. Zarazil sa a pozrel pod katedru.

Aha, jasné, náš úžasný a odvážny profesor má extrémnu fóbiu z pavúkov!

Toto sme si mali natočiť!

Vyskočil s krikom na stoličku, ktorá sa okamžite prevrhla a on skončil na stole, cez ktorý sa prevrátil, dopadol na nohy a utekal von z triedy.

Rozosmiala som sa na plné kolo.

,,Tak a všetko je konečne moje!" vzal do dlaní buchtu a s iskričkami v očiach sa do nej zahryzol.

,,Hej, aj ja chcem!" rozbehla som sa ku katedre.

Steve si všetko okamžite vzal do rúk a otočil sa mi chrbtom, ,,ne. Ja šom ši to zíškal," vravel s plnými ústami.

,,Nebuď lakomý!" pokúsila som sa mu vytrhnúť sáčok s pečivom z rúk.

Pokrútil hlavou a vybehol von z triedy. Keď som ho následovala, všimla som si, že zamieril priamo na chlapčenské toalety.

To si hádam robí srandu!

Kašľala som na všetko a vošla za ním dovnútra. Ani nespočítam, koľko hláv sa otočilo mojím smerom! Všetci na mňa zazerali ako na vyoranú myš.

To ešte nikdy nevideli dievča na chlapských toaletách?!

Bolo tu hádam desať kabíniek!

,,Kde šiel?" otočila som sa na jedného nízkeho chalana, ktorý roztraseným prstom ukázal na dvere priamo predomnou.

Nečakala som na nič a dvere všetkou svojou silou potiahla ku sebe, pričom som ich kúsok poodtrhla od rámu.

Steve bol celý od čokolády a omrviniek. S úškrnom na mňa zazrel a ukázal mi prázdny sáčok.

,,Ako si len mohol?!" do očí sa mi takmer nahrnuli slzy, ,,buchty! Ako si ich mohol všetky zjesť?!"

,,Vieš, aké boli výborné?" zaškeril sa a vybehol z kabínky von.

Pred toaletami na nás čakal už samotný riaditeľ. Ach jaj... Čo ten zas chce?

,,Vy dvaja, okamžite so mnou!"

Doslova zúril od hnevu, tvár mal takmer celú fľakatú.

Vyzerá to tak, že budem mať naozaj zaracha. Žiadna novinka.

V kancelárii mal riadny bordel.

,,Nepotrebujete to tu trošku upratať?" nadhodila som a nakukla do papierov na jeho stole.

,,Vy máte ešte takú drzosť? A tých dokumentov sa nechytajte!"

Vravela som, že ma má rád. Doslova vidím tu jeho lásku ku mne.

,,Obaja budete mať odteraz službu v kuchyni až do odvolania. Dve hodiny po vyučovaní. Ak sa dopočujem, že znova vystrájate, budem rozhodne za to, aby vás z tejto školy nadobro vylúčili. Oboch," mračil sa, až hádam zostárol o minimálne dvadsať rokov.

Steve nadvihol obočie, ,,a to by sme vám ani kúsok nechýbali? Teda, bezo mňa by ste to tu isto nevydržal."

Riaditeľ silno udrel po stole, až čosi pod jeho dlaňou zapraskalo, ,,myslím si, že každý jeden v tejto budove by bol rád. Teraz obaja okamžite bežte domov. Zajtra obaja po vyučovaní začínate, oznámim to kuchárkam," vykročil k dverám a otvoril ich takou silou, až som mala dojem, že ich vytrhne.

Steve Strauch do mňa silno udrel ramenom, ,,vyzerá to tak, že spolu budeme tráviť ešte viac času," uškrnul sa.

Ztrápene som si povzdychla, ,,skončím v base za vraždu."