23.
„Tak toto sa ti vážne podarilo, Stephanie..."
„Môžeme... ešte skúsiť ísť tadeto a... a..."
„Steph!"
„..."
„Pochop už konečne, že toto nemá zmysel!"
„Ale..."
„Akurát sa tu zamotáme, nič viac!"
„Láskavo sa ukľudni a prestaň na mňa kričať, jasné?!"
„Ja že sa mám ukľudniť? Ty si si nevšimla, do akého problému si nás dostala?"
„Všimla... ale nie je to predsa až tak zlé. Veď... sa odtiaľto určite nejako dostaneme."
„Podľa mňa je to naozaj dosť zlé! Aj keď, ty to zjavne nedokážeš pochopiť..."
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro