Dnes večer si dávam pozor.

∆

Dnes večer budem slušná.

∆

Dnes večer budem odvážna.

Najskôr cítiš len hrianie, ktoré ti prechádza hrdlom a potom ako kyselina pôsobí v žalúdku. Po dvoch-troch sa cítiš celá akási vrelá, začínajú ti horieť líca a máš chuť sa smiať aj v momentoch, keď by si nemala. Po šiestom poháriku sa už cítiš ako dračica, ktorá potrebuje ovládnuť parket. A potom si už nie si istá, či držíš v ruke vlastne číslo desať alebo jedenásť?...

Padám. Padám priamo do otvorenej náruče. To-čím-sa. Hore je dole a dole je hore a vlastne ani ja už nie som tak úplne ja. Táto blízkosť dáva zmysel iba, keď padám oblohou. Každú noc prichádzam hľadať ten pocit, ktorého sa desím najviac.

V modrom svetle, ruky zdvihnuté vo vzduchu, nepoviem ti nič len holú pravdu, každé tajomstvo, ktoré inak skrývam na desať zámkov.

Odpustím aj hviezdám na oblohe, ak mi dovolíš okúsiť tvoje srdce. Pocit, že ti záleží na niekom, môžeš niekomu veriť, hodiť sa mu do náruče a cítiť len úsmev na perách...

Povedala som, že len blázon sa môže zaľúbiť. Tak prečo každú noc strácam rozum?

Prajem si, aby som bola znovu pri tebe, i keď vlastne ani nepoznám tvoje meno. Chcem sa len znovu ocitnúť v niekoho náručí. Cítiť sa opäť živá. Nebáť sa každého dotyku, každého pohľadu, každého skurveného nádychu. Noci sú určené na to, aby sme čelili svojmu strachu.

Buďme chvíľu mladí, hlúpi a zamilovaní. Byť odvážna, to je jediné čo chcem. Ale najskôr musíš ľúbiť seba až potom niekoho iného.

Pijem alkohol ako by neexistoval zajtrajšok...ale ráno vstávam do školy.

Na dne fľaše hľadám odpovede, prázdne dno sa mi však mĺkvo vysmieva: Tak prečo sa vždy vraciaš ku mne? Ja ti nedokážem pomôcť.

Lepšie dni sú za rohom, však?

Keď zdvihnem hlavu, svet sa húpe na mori...kurva, zajtra je škola...

Takmer sa dotýkam hviezd. Nechávam sa viesť nocou. Ale ako mám prežiť bez tvojej pomoci? Som takmer ako Peter Pan, ale dochádza mi vílí prach...

Prečo musia vždy všetci zmiznúť?

Svet sa točí rýchlejšie než sa zdá. Neboj sa, neplač, daj si vodku a vzlietni.

Na ničom vlastne nezáleží, chcem len tancovať a smiať sa a padať a lietať a milovať a nebáť sa.

Pijem akurát dosť, aby som zabudla svoje meno. Aj tvoje meno. Aj jeho meno.

Užívaj si život!

Všetci sa tvária, že všetko je v poriadku, ale ja viem pravdu.

Všetci sa tvária že je to len hlúpa hra a ja chcem kričať. Kričať z plných pľúc.

Cítim sa zneužitá a zmätená, ale smejem sa s davom. Stratený blázon... Aspoň na chvíľu chcem byť tým bláznom.

Cítim sa tak sama.

Tekutina páli v hrdle zatiaľ, čo nechávam realitu za sebou.

Aby som nemala vysoké očakávania, tvárim sa, že mi to je fuk. Ale na čo klamstvá? Aj tak jediný, kto chce veriť som ja. Aj tak vždy nakoniec musím zliepať roztrieštené kúsky a s každým ďalším razom je ťažšie nájsť ich správne miesto.

Nechal si ma myslieť, že máme krídla. Ty teraz lietaš oblohou a ja sa topím na dne poldecáku. Ale nie je to tak vždy?

Cítim sa, ako by som plakala v daždi.
Cítim sa, ako by som chcela prekričať hrom. Teraz musím len prečkať búrku.

Každú noc hľadám ten pocit, ktorý ma desí najviac. Keď všetko ide dolu vodou, chcem niekoho po svojom boku.

Ale ak sa všetky moje obavy naplnia....

Ale keď sa všetky moje obavy naplnia, nie som už ani prekvapená.

Nechcem byť to dievča, čo sa smeje príliš nahlas. Nechcem byť to dievča, čo potrebuje pozornosť. Nechcem byť to dievča, ktorému môžeš zavolať o druhej ráno, lebo vieš, že určite nebude doma.

Ale asi ním som, všakže?

Ticho ma desí, pretože kričí pravdu. Preto musím utiecť. Niekam, kde hudba hrá príliš hlasno a zdravý rozum nachvíľu zmĺkne. Tu hore som v bezpečí, nič sa ma nedotkne. Chcem len zostať vysoko ako hviezdy a už nikdy nespadnúť.