Jess

V stiesnenom priestore auta je horúco. Šaty sa mi lepia na telo, vlasy zozadu na krk, ale za posledné hodiny som si na vlhké podnebie zvykla. Do auta sme sa vošli akurát náš sprievodca, ktorý je zároveň šoférom, Niall, ja a naša batožina. Na ceste, ktorá z dreveného móla na pláži, kam nás priviezol čln, prešla plynulo do prašného ujazdeného stavu, občas auto nadskočí a my na zadných sedadlách spolu s ním. Nie je to často, ale stačí to k tomu, aby som sa k Niallovi prisunula zakaždým o kúsok bližšie. Zatiaľ čo sprievodca, ktorý sa nám predstavil ako Jorge, angličtinou so zvláštnym prízvukom vychvaľuje aktuálne počasie, zakloním hlavu a pootočím sa tvárou k svojmu manželovi. Vyzerá, že nášho sprievodcu vníma, čo sa nedá povedať o mne.

Tým, že som mu tak blízko, kradne si celú moju pozornosť. Oknami, ktoré sú na tomto aute otvorené asi nestále, dnu iba občas zavanie dýchateľný vzduch, a tak vdychujem Niallovu vôňu. Košeľu s letným vzorom má nasiaknutú vôňou mora, spŕškou kvapiek, ktoré ho cestou sem zasiahli rovnako ako mňa, voňavkou, ktorú na ňom zbožňujem, a ním samotným. Uškrniem sa. Nemyslela som si, že budem niekedy považovať pach stvorený cestovaním a únavou za niečo príťažlivé. V Niallovom prípade to ale platí stopercentne.

„Je mi strašne teplo," šepnem s perami pri jeho krku. Vidím, ako mu pod pokožkou pulzuje tep a v ďalšej sekunde mu na to miesto pritlačím pery. Niall sebou až trhne a prstami zovrie látku mojich šiat. Jeho šialený tep teraz vnímam na perách a keď zapojím aj jazyk, len sťažka ovládne ston. Stisk na mojom pravom stehne zosilnie.

„Už iba päť minút a sme na mieste," ozve sa Jorge. „Ostrov nie je veľký, aj loďou ho obídete za necelú polhodinu. K dispozícii budete mať nášho človeka, ak sa rozhodnete pre jazdu člnom."

„Rád by som si ju vyskúšal," odkašle si Niall. „Pôjdeš so mnou, Jess?"

Pootvorím ústa. „Tento ostrov je... iba pre nás?"

„Áno, na dva dni, slečna." V spätnom zrkadle zbadám Jorgeov široký úsmev. Neopravím ho, že nie som slečna. Spýtavo sa otočím k Niallovi. On zajednal ostrov v Karibiku iba pre nás dvoch? Panebože... Rovnaký úsmev, s akým na mňa hľadí teraz, mu poihrával na tvári, odkedy sme opustili posledné miesto, kde naplánoval našu atypickú svadobnú cestu. Vzal ma totiž tam, kde sa mu pri jeho potulkách svetom páčilo, cítil sa tam príjemne a kde stretol priateľských ľudí. Tí nás uvítali aj teraz a previedli lokalitou, ktorú mi chcel Niall ukázať. Strávili sme tam pár hodín či celý deň a prípadne aj prespali, a posunuli sa zas ďalej. Každé miesto si ma niečím získalo, nasávala som jeho atmosféru, farebnosť a život. A Nialla. Každý okamih, čo sme spolu boli, prakticky bez prestávky. Karta môjho foťáka je už takmer plná, a to ma ešte čaká niekoľko hodín v tomto tropickom raji.

„Je to niečo ako veľkolepé finále." Niall ma vezme za ruku. Auto opäť nadskočí na prašnej ceste. Pozriem von oknom, pomedzi kmene paliem sa v diaľke črtá tyrkysové more a biela piesočná pláž. Náš malý kúsok raja.

Bola som v tom, že ma na záver vezme na Kubu, aspoň tak som si to v hlave pospájala pri pohľade na tabuľu odletov, kým sme zo Štátov odleteli sem. Keďže Niall mi nechcel ukázať letenky, aby som vraj neprišla o moment prekvapenia, zostalo mi iba kombinovať možnosti v letiskovej hale. Až keď kapitán oznámil pristátie v Nassau, pochopila som, že som trafila vedľa. Tesne. Kuba je pár desiatok kilometrov vzdušnou čiarou na juh.

„Tak to sa ti podarilo," otočím sa od okna späť naňho. Stiahne si ma do objatia ešte viac a do vlasov mi vtisne bozk.

„Pre moju manželku len to najlepšie," neodpustí si. Podľa tónu jeho hlasu spoznám, že sa usmieva.

„Pamätáš si na to, že neviem plávať, však? Ani netuším, či sa do tej vody vôbec odvážim."

„Niečo vymyslíme," pohladí ma po ramene. „Aspoň po členky by si to mohla dať, hm?"

Unikne mi zasmiatie. „Okej, moje členky to hádam zvládnu."

Pred nami sa cesta naraz stočí vpravo, až po pár metroch zastaneme pri chodníku, ktorý smeruje medzi palmy. Jorge vypne motor, vystúpi a okamžite mi úslužne otvorí dvere.

„Sme tu, váš apartmánový dom je pripravený." Ponúkne mi ruku, aby sa mi ľahšie vystupovalo. Prijmem ju a od sedadla sa takmer odlepím. Sprcha bude prvé miesto, ktoré ma bude zaujímať.

„Ukážem vám cestu a už vás nebude nič rušiť. Najbližšie sa vám telefonicky ohlási poslíček s občerstvením a obedom. Rozpis si nájdete v dome."

„Ďakujeme, Jorge," zabuchne za sebou Niall dvere auta. „Veľmi si vážime, že ste nám vyšli v ústrety."

„Pre spokojnosť našich klientov čokoľvek," náš sprievodca sa mierne ukloní. Z kufra auta nám vyberie batožinu a bez opýtania sa o ňu postará. Akoby bolo neprípustné, aby sme sa ňou mali zaoberať my. Vytiahne rúčky na kufroch a vykročí chodníčkom medzi palmy. Niall pokrčí plecami. Napravím si na pleciach batoh, ktorý mám namiesto kabelky, on ma vezme za ruku a vydáme sa za Jorgeom.

° ° °

„Ty si mala na sebe po celý čas plavky?" Niall skoro otvorí ústa prekvapením, keď zostaneme sami a ja zo seba rýchlo zhodím oblečenie. Prvotný nápad zamieriť rovno pod prúd sprchy pominul vo chvíli, ako som zbadala, kam vedie obrovské francúzske okno a drevená terasa. Bolo by hriechom nevbehnúť okamžite na ten biely piesok, čo sa tiahne od domu až k moru a stráca sa vo vlnách.

„Hm, žeby intuícia?" žmurknem naňho. „Ženy vraj čosi také majú."

„Mala si nejaké tušenie?" prižmúri podozrievavo oči a pristúpi bližšie.

„Tipovala som Kubu," pokrčím plecami, „ale... toto ma zbavilo slov."

„To ma teší." Ako po mne prešiel očami, jeho hlas získal chrapľavejší odtieň. „Mal som to v pláne."

„Stretneme sa na pláži, keď sa prezlečieš aj ty," pohnem sa okolo neho k posuvnému oknu, pričom mu vtisnem na líce hlasný bozk. Stihnem sa mu vyhnúť, pretože sa po mne okamžite načiahne, a so smiechom vybehnem na slnkom vyhriaty povrch drevenej terasy.

Piesok je rovnako ako terasa poláskaný slnečnými lúčmi, hreje ma na chodidlách pri každom kroku. Zabáram sa doňho, ako kráčam, šteklí ma pomedzi prsty a je taký jemný, až žasnem. Je to pre mňa úplne nový pocit. Stiahnem si z chvosta gumičku a spravím si nový o čosi vyššie. Nejaké jemné brčky mi zostali prilepené na šiji, ale nič s tým nespravím. Keď som na pár krokov od miesta, kde morské vlny končia svoju púť a vpíjajú sa do piesku, začujem za sebou, ako Niall prebehne po dreve terasy. Prezliekol sa priam kozmickou rýchlosťou. Nestihnem sa ani obzrieť a už sa mi okolo pásu obmotajú jeho ruky. Pritlačí si ma chrbtom k sebe.

„Tento ťah od vás vôbec nebol pekný, pani Horanová," usiluje sa znieť vážne, možno až nahnevane, ale neverím mu to.

„Plavky si našiel dosť rýchlo," pozriem zboku naňho. Presne, ako som čakala, myká mu kútikmi úst. „Asi ako nikdy doteraz, je tak?"

„Nemám na sebe plavky," uškrnie sa on. Ihneď klesnem očami nadol.

„Si v boxerkách?"

„Rozmýšľal som, či si ich nechať, alebo..."

„Niall!"

„Pokoj, sme tu len my dvaja. Nik iný. A pre teba by to predsa nebol prekvapivý pohľad."

Zaleje ma zradné teplo. Pravdou je, že iba celkom nedávno, počas predošlej hlbokej noci, som ho tak videla naposledy.

„Nejako si zmĺkla," doberá si ma a vtisne mi bozk na šiju. Dlaňami mi prejde po bokoch, zopakuje svoj počin s ústami a moje telo sa prebudí ako pri ňom vždy. Vrchný diel bikín to jasne dokazuje.

Napokon ma vezme za ruku, zostane však stáť. „Skúsime, aké je more?"

„Po členky," pripomeniem mu a spravím krok bližšie k vlnám.

„Ako sa budeš cítiť, Jess," prejde vedľa mňa. Doprajem pľúcam dávku vzduchu a posuniem sa o krôčik vpred. Vlna mi obmyje prsty na nohách. Je príjemne teplá. O pár sekúnd príde ďalšia a po nej ďalšia. Tyrkysová farba je taká úžasná, až pri dlhšom pohľade na ňu musím prižmúriť oči. Postúpim znova o krok, voda mi siaha k členkom a chodidlá sa mi pod vlastnou váhou zaboria do mäkkého piesku. Niall moje kroky nasleduje, stále ma drží za ruku. Mlčí a čaká, čo spravím po dosiahnutí méty, ktorú som si stanovila. Slnečné lúče mi tancujú po pokožke, pohrávajú sa s vodnou hladinou a tá ma láka, aby som sa nebála. Pripomína mi hravý oceán v mojej obľúbenej Moane. Vábi ma, aby som sa odvážila k novým krokom, posunula svoje hranice.

Postúpim zas o krok, vlny mi siahajú do polovice lýtok. Stisk ruky mi napovie, že Niall môj krok plne podporuje. Keď spravím ďalší, prejde predo mňa a položí mi dlane na boky. „Si úžasná, Jess," zadíva sa mi do očí. „Úprimne si ma prekvapila."

„Nekončím ešte..."

Prikývne. „Som tu," pobozká ma na čelo.

„Viem," zhlboka sa nadýchnem a nasledujúci krok spravíme spolu. On cúvne, ja postúpim do vody hlbšie. Prichádzajúca vlna je väčšia, než tie predošlé a vydesí ma, keď sa prudko rozprskne o Niallov chrbát. Spŕška kvapiek pokryje moju pokožku a následná vlna naruší moju stabilitu. Niall pevne zovrie moje boky a stiahne ma k sebe.

„V pohode?"

„Táto bola nejaká silná," ozvem sa ustráchane. Jeho ruky vzápätí ucítim pod zadkom, ako ma pri nasledujúcej vlne nadvihne, naraz pod sebou vnímam pevnosť jeho tela. Nohy mu automaticky obmotám okolo bedier.

„Je to lepšie?"

„Uhm," vydýchnem a opriem sa čelom o jeho.

„Vrátime sa?"

Vlny nám siahajú tesne pod zadok. Niall sa v mäkkom piesku rozkročí, aby si udržal so mnou v náručí rovnováhu. Čaká na moju odpoveď.

Prehltnem guču obáv, čo mi zviera hrdlo, a napokon poviem: „Nie. Poď hlbšie."

Niall sa uškrnie. „Hmm, to znie celkom dvojzmyselne, Jess."

„Zopakujem ti to, ale o čosi neskôr," vtisnem mu bozk do kútika úst, čo on hneď využije a svoje pery spojí s mojimi. Kým bozk prehĺbi, posunie sa o krok vzad. Neprotestujem, ukradol si celú moju pozornosť. Spodný diel plaviek, a on boxerky, máme do nitky premočené. Nemyslela som si, že k niečomu takému v mojom živote dôjde, ale... deje sa to. Som naozaj vo vode. V dosť hlbokej vode. Keď mi však voda dosiahne nad boky, zovriem ho nohami pevnejšie. Tým sa k nemu pritlačím ešte viac, moje lono kopíruje jeho erekciu. Kriste, sme spolu nepretržite skoro týždeň, dvadsaťštyri hodín denne, a stále ho nemám dosť. Stačí mi i ten najmenší impulz a som ochotná odovzdať sa mu telom i dušou. Akoby mi počaroval.

„Fajn, myslím, že takto mi to stačí."

„Vážne?"

„Neťahaj ma za slovíčka," zasmejem sa a odtiahnem sa od neho. Má zavreté oči a je práve taký nádherný, že neodolám a opäť sa skloním k jeho perám. Najprv ho pobozkám iba jemne, skoro cudne, ale v ďalšom bozku ho už začnem dráždiť. Zľahka ho uhryznem do spodnej pery, na čo sykne a pootvorí ústa. Prejdem mu po nej jazykom, ale to už na zátylku cítim jeho ruku, ako si ma k sebe pritiahne a prudko sa mi prisaje na ústa. Drží ma na sebe a kráča von z vody a vĺn, ktoré sa nám mokrými dotykmi obtáčajú okolo nôh do posledného možného okamihu. Klesne na kolená do piesku, pričom bozk nepreruší. Zadkom pristanem do mäkkosti teplého, jemného povrchu pláže. Niall si ma pridržiava pri sebe. Jeho ruky mi stúpajú chrbtom nahor, až naraz vnímam, ako mi skĺzne vrchný diel plaviek k bokom. Zalapám po dychu. Šikovnosť jeho prstov ma nikdy neprestane udivovať.

„Si neuveriteľný," neodpustím si, keď poskytne mojim perám okamih oddychu. Moje prsty opustia mäkkosť jeho vlasov, ktorú tak rada a často skúmam, a pomaly klesnem do piesku na chrbát. Ležím pred ním iba v spodnom diele bikín, on kľačí medzi mojimi rozkročenými nohami a ja rozpažím ruky v pocite absolútnej dôvery. Prezerá si ma kúsok po kúsku a ja môžem odprisahať, že to vnímam na každom centimetri svojej pokožky, po ktorom ním prejde.

„Tento pohľad ma nikdy neomrzí." Pohne sa, dlane zaborí do piesku tesne pod mojím podpazuším a skloní sa ku mne. Nosom zľahka ťukne do môjho. „Vieš, že som ťa v plavkách videl iba raz?"

„Vážne?" Trochu sa zamračím, v mysli rýchlo pátram, kedy tomu tak bolo.

„Uhm, vtedy na turné, keď si meškala na večeru s tímom. Tretí, alebo to bol štvrtý deň, čo som ťa spoznal?"

„Ale to bolo zďaleka. Veľa si toho nevidel."

„To, čo som videl, mi bohato stačilo."

Schuti sa zasmejem. „Vtedy veru muselo. A to nadlho."

Pousmeje sa, ale dlho mu to nevydrží a pridá sa k môjmu smiechu. „Takže teraz dostávam predčasný vianočný darček?" Nečaká na moju odpoveď, pobozká ma na špičku nosa a pokračuje smerom nadol, cez moje ústa, bradu, krk a keď sa dostane ku kľúčnej kosti, slastne privriem oči. Vychutnávam si jeho láskanie. Za svoju nahotu sa nehanbím, nie pred ním. Skúma ju svojimi dotykmi i ústami tak často. Pozná každé zákutie, každý milimeter môjho tela, a ja som na to rovnako s tým jeho.

Medzi prsami na okamih provokačne zastaví a cestičku medzi nimi okúsi jazykom. „Chutíš slano," zamrmle, zatiaľ čo ja v návale túžby naberiem do dlaní hrsť horúceho piesku, zovriem ho v päsť a prehnem sa pod jeho dotykom ako tetiva luku. „Páči sa mi to."

Predpokladám, že jeho púť bude pokračovať smerom nadol, cez moje bruško, ale keď sa tak nedeje a dotyk jeho pier na mojom tele ustane, vydýchnem a otvorím oči. V rovnakom okamihu sa Niall cez tenkú látku čiernych bikín prisaje ústami k môjmu klitorisu, čo v kombinácii s chladnou, mokrou vrstvou látky vyšle do môjho tela šialený impulz túžby. Vidieť jeho tmavovlasú hlavu medzi svojimi nohami, vnímať jeho jazyk, ako ním zas pritlačí na najcitlivejší bod môjho tela, to je na mňa príliš. Skúša moje sebaovládanie.

„Niall!" Hlas sa mi zadrhne v hrdle. Moje boky sa v snahe získať viac zdvíhajú v ústrety jeho láskaniu.

„Si taká sladká," ledva ho počujem, ako mi v ušiach hučí tep, „a pritom si práve teraz slaná." Pohyb jeho pier tak blízko miesta, ktoré mi tepe po uspokojení, spôsobuje vo mne nové a nové vlny túžby. „Chcem zistiť, ako to bude, keď ich dáme preč."

„Vnútri... až vo vnútri," dostanem zo seba. „Sprcha. Hneď."

„Hovoríš v útržkoch," doberá si ma a znova použije svoj jazyk. Teraz už nahlas zastonám.

„Viac nezvládam, keď mi..."

„Čo?"

„Neprestávaj... Do hája, počkať... Ten piesok budeme mať všade, a to nechcem."

Jeho vlasy ma pošteklia na vnútornej strane stehien, ako sa zasmeje a zodvihne ku mne pohľad. „Hm, to máš teda pravdu."

° ° °

„Čo sa tak usmievaš?"

„Amber mi poslala fotku Jaspera. Práve zdobia vianočný stromček."

Niall si sadne na obrovskú hojdačku vedľa mňa, prisuniem sa bližšie k nemu. Zodvihne ľavú ruku a počká, kým sa k nemu schúlim, aby ju vzápätí obmotal okolo mojich pliec. Otočím k nemu displej telefónu. Zapla som si ho prvýkrát za celý čas, čo sme na svadobnej ceste. Odmlčala som sa hneď potom, ako som všetkým napísala správu, že sme šťastne pristáli.

V stojanoch okolo terasy horia fakle, ktoré zapálil zamestnanec rezortu, keď nám priniesol večeru. V pravidelných rozostupoch pokračujú až k moru. Niektoré sa pokúša uhasiť vietor, ale je na to príliš slabý.

„Je podarený," usmeje sa, keď si pozrie fotku, „a zase vyrástol. Či sa mi to zdá?"

„Aj mne to tak pripadá. Nestíham to registrovať."

Prstami ľavej ruky mi prechádza po ramene hore a zas nadol, jemne ma to šteklí. Nechávam ho. Zbožňujem, keď si vôbec neuvedomuje, že čosi také robí. Akoby jeho ruky konali automaticky, keď sme jeden druhému nablízku. Tie moje sa zas zvyknú pohrávať s jeho vlasmi, prepletám si ich medzi prstami, keď ho počúvam, alebo mu do nich vkĺznem vzadu na šiji. Sú to naše maličkosti.

Šuchnem ukazovákom po displeji vľavo, aby som mu ukázala ďalšiu fotku od Amber. Na tej sú už všetci traja, Josh s červenou čiapkou na hlave a smejú sa do objektívu.

„Je neuveriteľné, že v Londýne možno už sneží a o dva dni sú Vianoce," poznamenám.

Niall sa zhlboka nadýchne. Zvedavo naňho pozriem, je nezvyklé začuť čosi také od neho. „Nechcem sa ešte vrátiť. Najradšej by som s tebou zostal v nejakom pozemskom raji ako tento a vychutnával si ho... ťa... aj navždy."

Rýchlo ho pobozkám, je to iba jemný bozk. „Vieš, že by ťa to po čase asi omrzelo?"

„Možno... Musíme si takýto únik z reality dopriať častejšie. Čo ty na to?"

„Máš na mysli vracať sa na tento ostrov?"

Niall sa schuti zasmeje. „Zlato, tento ostrov nám musí stačiť ako svadobná cesta. Síce nemám problém s peniazmi, no nechci vedieť, koľko stojí jeho prenájom na jednu noc."

„My tu budeme dve."

„Veď práve..." uškrnie sa a skloní sa k mojim perám, aby odpútal moju pozornosť od témy, koľko ho tento malý raj vyšiel, a veru sa mu to darí dokonalo. Keď sa odo mňa konečne odtiahne, hlavu mi zamestnávajú úplne iné myšlienky a predstavy.

„Aj keby sme sa tu zabudli do Silvestra, vrátiť sa jednoducho musíme. Budúci rok ti vychádza ďalší album. Plánuješ turné, dohadujete termíny a mestá už teraz. Potrebuješ to všetko riadne spropagovať... Mňa čaká Južná Amerika," načrtnem našu najbližšiu budúcnosť.

„Nerozmyslíš si tú cestu?"

Štuchnem doňho. „Zase začínaš?"

„Chcem ťa mať pri sebe. Na turné," prizná tichým hlasom.

„Čo na to agentúra?" pripomeniem mu, že ma nemajú príliš v láske.

„Agentúra na to nič. Si moja manželka. Ani nepípnu."

„Môžem sa predsa k vám pripojiť hocikedy, aj keď sa vrátim z Južnej Ameriky. Rada uvidím zase chalanov."

„Iba ich?" nadvihne spýtavo obočie.

Našpúlim pery, priložím si k nim prst v hraní úporného rozmýšľania a pokývam hlavou. „Aj Kim som vlastne dlho nevidela."

„Si zlá," postrapatí mi vlasy, no pritiahne si ma k bozku.

„Som tvoja."

„To si. Som za to nekonečne vďačný."

Na to nedokážem nájsť vhodnú odpoveď, iba sa k nemu tesnejšie primknem a on nás zľahka rozhojdá. V tichom súznení duší hľadíme na oceán a mihotavé plamene z fakieľ.

„Čo by si povedala na nočnú skúšku vody?"

„Neblázni. Bohvie, čo tam teraz pláva... Dnes som už posunula svoje hranice."

„A ja som za to na teba nesmierne hrdý," hlas mu preskočí. „Niekedy si myslím, že ťa už viac milovať nedokážem, ale ty ma vo chvíľach, akou bola tá dnes vo vlnách, zakaždým presvedčíš, že sa to dá."

„Zbavuješ ma slov, Niall."

„Poďme do postele, J," pošepká mi, „chcem ťa mať pri sebe najviac, ako to je možné."

Chvíľu ešte čakáme, kým sa pohodlná drevená hojdačka dokolíše. Niall ma vezme za ruku a ja ho nasledujem dovnútra, do našej obrovskej spálne s bielymi prikrývkami. Cestou hore schodmi zívnem, som zrelá do postele. Keď sa z kúpeľne presunieme do izby a zvalíme sa takmer súčasne do mäkkosti postele, ihneď sa premiestnim do jeho objatia.

Zbožňujem, keď sa k sebe len tak túlime a vychutnávame si blízkosť toho druhého. Tieto okamihy sú pre mňa cennejšie než tie, keď sa milujeme. Nie je to vždy iba o tom. Mnohí si skreslene myslia, že práve milovanie či maratón bozkov sú najväčším dôkazom lásky. Pre nás je ním aj to, keď môžeme zaspať jeden druhému v náručí. Iba tak, bez slov. Je to ako byť doma, keď sa cítime chránení náručou toho druhého.

A ten pocit nájdem v Niallovej náruči aj teraz, hoci sme tisícky kilometrov od nášho skutočného domova.

° ° °

Budem úprimná, lásky... Text štrnásteho príbehu je po vyše roku prvým, ktorý som napísala. Začínala som sa báť, či som písať "nezabudla" pri všetkých tých "iba" úpravách rukopisov. Ale naraz to prišlo a... vzniklo, čo ste si mohli prečítať.

Je pravdou, že vďaka korekciám druhého príbehu v sérii "Môj", ktorý vyjde v novembri knižne, som opäť zas a znova zaťažená na týchto dvoch - Niniho a Jess. Zrejme preto vznikol práve tento príbeh, aj keď viem, že ma čaká písanie aspoň jedného, v ktorom sa "dotiahnu" veci z tretej časti s Ellie.

Dúfam, že ste si pri ich príbehu a svadobnej ceste aspoň na chvíľku oddýchli a naladili sa na letnú vlnu. Túto časť som písala ako úplnú oddychovku, pre vypnutie od bežných vecí, tak verím, že ste pri jej čítaní na okamih unikli z reality. Budem rada, ak mi dáte vedieť v komentároch :)

Písanie mi chýba, ale ešte musí počkať, kým sa k nemu vrátim na sto percent, celým svojím bytím ako predtým. Keď odošlem rukopis tretieho príbehu do vydavateľstva, vrhnem sa na posledné kapitoly Zayeny, ktorú som vám sľúbila a slovo určite dodržím.
Držte mi, prosím, palce, nech to všetko vyjde a my sa opäť "čítame" na tejto oranžovej platforme (na ktorú som btw hľadala heslo, ehm)

PS - obrázok v médiách je predloha, ktorú som použila pri písaní príbehu, a reálne existuje :) noc tu stojí 50 tis. dolárov, ide o rezort iluzionistu Davida Copperfielda a vygooglite si to pod názvom Musha Cay.

Love ya all,
užívatjte si leto ešte.

Vaša Barbora