Londýn, júl 2019
Becky

   Stále tomu nedokážem uveriť. A predsa, je to realita. Krásna, milovaná realita, a teraz leží v plnej svojej nádhere vedľa mňa.
Harry ešte spí.
Bože, koľkokrát som si za všetky tie mesiace, kedy som musela žiť bez neho, podobné chvíle privolávala v spomienkach? Bála som sa, že vyhasnú, že sa mi postupne rozmažú a stratia svoje obrysy v plynutí času. Pod dlaňami som klamlivo znova cítila dotyk s jeho pokožkou, nos mi šteklila jeho typická vôňa, a po všetkých tých dňoch, po tom čakaní, kým si spomenie, je opäť pri mne.
Je to osem dní, čo sa vrátil.
Môj Harry.
Chalan, ktorý mi vstúpil do života úplne nečakane, aby ho obrátil hore nohami a ja som ho začala konečne žiť, a nielen prežívať.

Je skoré júlové ráno, a moje vnútorné hodiny veľmi dobre vedia, že sa Hattie onedlho preberie, avšak napriek tomu nespím. Spánok je od jej narodenia pre mňa vzácnosťou, ale namiesto toho, aby som drahocenné minúty spánku využívala, ja svoj stále rozospatý pohľad venujem svojmu manželovi.
Keď spí, vyzerá tak nevinne, a presne viem, po kom má Hattie tie svoje výrazy. Nezaprie, vôbec nijako, kto je jej otec. Ešte aj tie jeho jamky v lícach sa jej začínajú rysovať. Kĺžem pohľadom po jeho pokojnej tvári, ostro rezanej sánke, z ktorej sú fanynky schopné ísť do kolien, prechádzam ním po vlasoch, teraz rozstrapatených spánkom, až k odhalenej pokožke paží, pretože Harry nemá tričko. Vlastne, nemá na sebe ani kúsok oblečenia, a tenká prikrývka je jediný kus látky, ktorý predo mnou skrýva jeho nahotu.

Hattie zamrnčí, ale chvíľku ešte počkám, či znova nezaspí. Nevyzerá však, že by sa chystala predĺžiť svoj spánok, tak sa opatrne zodvihnem z postele, aby som Harryho neprebudila, a pohnem sa k nej.
Nakloním sa nad jej postieľku, ktorú od mojej delia len dva kroky, a venujem jej úsmev, jemne ju pohladím. Keby som nevedela a nemala načítané kopy mamičkovských časopisov a kníh, povedala by som, že sa na mňa práve usmiala. Viem však, že v jej veku necelých troch mesiacov je to skôr náhoda.
Potichu sa jej prihováram, beriem ju do náruče s chcem sa s ňou nehlučne vytratiť do obývačky, keď sa za mnou ozve rozospatým, chrapľavým hlasom: "Hej, pekne sa vráťte ku mne..."

Pousmejem sa, nemôžem si pomôcť. Harry využíva každú chvíľku, doslova každučkú sekundu, aby bol blízko Hattie, a aj mňa.
Napriek tomu, že má pracovné povinnosti a je v týchto dňoch vyťažený až príliš, prichádza vždy večer k nám, do môjho bytu, kde všetci bývame odkedy sa vrátil, a všetku svoju pozornosť venuje len nám dvom.
"Nechceš si ešte pospať?" pohnem sa späť k nemu, Hattie ma zaujato sleduje. Môj hlas dôverne pozná a zdá sa, že vďaka mojej snahe, keď som jej kým bola ešte v brušku púšťala Harryho pesničky, stále dookola, už pozná aj ten jeho.
"Chcem byť s vami," odvetí. "Čo najviac."
"Vieš, že ti už nič neutečie," venujem mu úsmev a Hattie položím na posteľ k nemu, líham si tiež.
"Viem," prikývne a vyhľadá môj pohľad. Ďalšie slová ani nemusí vravieť, pretože mu v pohľade čítam toľko, až sa mi vlastné slová zaseknú v hrdle.
"Ahoj, princezná," prihovorí sa Hattie, ktorá naňho na okamih upriami svoju pozornosť a spokojne si pri tom kopká nôžkami. "A aj moja ďalšia princezná," pohne sa náhle a nakloní sa ku mne tak opatrne, aby mala priestor Heather, a zároveň mi vtisne na pery bozk.

Roztrasene vydýchnem keď sa odtiahne, jeho bozk na dobré ráno bol úplne dokonalý.
"Uhmmm," šepnem zasnívane a usmejem sa naňho, je to temer hanblivý úsmev.
"Čo? Spravil som niečo zle?"
"Nie, spravil si tú najkrajšiu vec, akú si mohol a... prekvapil si ma," pokrútim hlavou.
"Mám pocit, že nikdy nedobehnem, čo som stratil," doloží už tichšie a hrá sa s Hattie, ktorá si chytí jeho palec, asi tretíkrát sa jej niečo také podarilo. Harry to vníma, viem to, isto ním prechádzajú pocity, čo sú ako búrka.
"A tiež mám strach, že to nikdy nenapravím, všetko, čo som..."
"Nemáš čo napravovať, Harry!" preruším ho náhle, temer prudko, a položím mu ruku na jeho, prikryjem mu tak tetovanie kríža.
"Už je predsa všetko ako má byť, si tu, pri mne a svojej dcére, a čo bolo... to už nie je dôležité."
"Rozmýšľam nad tým, odkedy sa mi to všetko... vrátilo," pokračuje, a ja ho trpezlivo nechávam.
Nechávam ho rozprávať zakaždým, keď k tomu príde, pretože viem, že to zo seba potrebuje dostať. Potrebuje sa s tým vyrovnať, ako aj ja, spracovať v sebe všetky pocity a spomienky, zoradiť ich a ten chaos, ktorý sa v ňom odohráva, musí byť preňho naozaj ťažká skúška... nedokážem si to predstaviť.
"Teraz, keď si konečne spomínam, na teba, na nás, a spojím si to s tým, ako som konal, kým som si ťa nepamätal... Kriste, Bee..."
Stisnem mu ruku o niečo silnejšie, a prejdem mu ňou nežne k tvári, pohladím ho končekmi prstov.
"Milujem ťa, Harry," vydýchnem plná citov. "Vždy ťa budem milovať..."
"Zaslúžim si ja vôbec... teba? Hattie?" pokrúti hlavou, akoby nechápal. "Ako v to vôbec môžem dúfať?"
"Máme za sebou skúšku, a poriadnu," snažím sa nájsť vhodné slová. "Chcem, aby si vedel, že nech sa bude diať čokoľvek, aj keby prišla ďalšia, nič nezmení, čo k tebe cítim a čo pre mňa znamenáte, ty aj Hattie."
"Viem, Becky," vzhliadne ku mne. "Cítim to rovnako, a je to úžasný pocit, napĺňa ma to, a ja..."
Hattie sa pomrví, nepáči sa jej, že má málo pozornosti. Harry si sadne, pričom mu prikrývka skĺzne k bedrám, a ja mám výhľad na jeho úžasné čiary tetovaní a nahú pokožku, priam vábiacu k dotyku.
A nie jedinému...

"Pssst," prihovára sa Hattie a berie si ju do náručia. "Som pri tebe," šepká jej.
Tie tri slová vystihujú všetko, rúcajú obavy a všetky ďalšie čo ak, všetko nepodstatné v tom okamihu mizne.
Harry ku mne vzhliadne a naznačí, nech sa pridám k nim, druhou rukou roztvorí náruč a čaká, kým mu vkĺznem do objatia.
"Som pri tebe," zopakujem jeho slová a hľadím mu do očí, tých úžasných smaragdových hlbín, ktoré sa práve vpíjajú do mojich čokoládových.
Harry mi vtisne na pery bozk a ďalší dá na hlávku svojej dcéry.
Milujem naše spoločné rána.

> • <

"Takže vtedy v Starbuckse, keď sa mi pokazil Rover, si to už vedela?"
"Vedela, a len chvíľu predtým sa to dozvedela Anne s Gemmou, pretože môj brat je horší ako klebetné babky na trhovisku," zasmejem sa a vypnem sporák, voda na čaj a moju kávu práve zovrela.
"Okej," uškrnie sa Harry. "A koľkokrát si mi to chcela vlastne povedať?"
"V ten deň?"
"Nie, všeobecne..."
"Bože, nespočítam to," nadvihne mi kútiky úst. "Chcela som ti povedať, že čakáme bábätko, už v ten večer, keď som to zistila... keď sme spolu volali, po AMA's," vraciam sa v spomienkach v čase späť. Pripadá mi to tak dávno, akoby sa mi to len prisnilo.
"Keď si mi plakala do telefónu," doplní Harry, ten okamih si pamätáme obaja.
Silný okamih.
Vtedy som si plne uvedomila, že ho stále milujem, napriek tomu, ako mi na odovzdávaní cien jeho konanie ublížilo... avšak, aj on sa cítil rovnako, uvedomím si vzápätí. Keď ma videl s Niallom...
"V ten večer som si pripadal tak bezmocne," ozve sa Harry po chvíli ticha, čo sa rozliala medzi nami. "Cítil som, že potrebuješ oporu, no bol som tak skurvene ďaleko, že som nemohol nič..."
"Stačilo mi počuť ťa," snažím sa znieť v pohode.
"Napísal som vtedy asi tri texty k piesňam," podíde ku mne, ruky mi pokladá na boky, kým si chystám pri kuchynskej linke kávu. "Keď raz vyjdú, budú to moje najosobnejšie piesne."
"Zahráš mi ich niekedy?"
"Samozrejme," jeho dych mi pošteklí pokožku krku. "Čo len budeš chcieť, babe."
Ježiši... prejde mnou vlna tepla, jeho blízkosť vo mne vyvoláva chvenie.
"Stále hrávaš na piane?"
Prikývnem. "Kým bola Hattie ešte v brušku, hranie mi bolo akousi terapiou, a tiež som chcela, aby si zvuk piana zamilovala."
"Ako ho miluješ ty," povie potichu s perami pri mojom uchu. 
"Uhm," je jediné, na čo sa zmohnem, pretože jeho blízkosť, keď stojí tesne za mnou, ma pripravuje o schopnosť uvažovať.
"Páči sa mi to," hlas mu preskočí, ale aj tak vycítim, že sa práve usmieva.
"Čo... sa ti... páči?" ledva vydýchnem.
"Ako si skladáme spomienky," objasní mi. "Kúsok po kúsku, ako puzzle."
"Hmmm," môj hlas mi znie cudzo. "Ehm, nemrnčí už Heather?"
"Nič nepočujem..."
"A, nemá prísť náhodou po teba Jeffrey?"
"Máme pár minút, Bee," pri zvuku jeho chrapľavého hlasu sa mi skoro podlomia nohy, Harry ma však drží.
Za boky, a pevne...
"Vybavuje sa mi jedna spomienka," pokúša ma a putuje rukami po mojom páse.
"Aká?" zvedavosť je moja zlá vlastnosť a raz ma privedie do hrobu, viem to.
"Pamätáš na rannú show, s Nickom?"
Unikne mi zasmiatie, mieša sa s tlmeným zastonaním. A tak si tú spomienku pripomenieme obaja, spolu, v kuchyni môjho bytu.

> • <

"Jeff si myslí, že by sme to mali oznámiť."
Vzdychnem, naozaj sťažka, Harryho slová sa mi ani trošku nepozdávajú.
"Prečo?" pokrútim nesúhlasne hlavou. "Je to predsa tvoja súkromná vec."
"Keď sa to celé stalo, oznámili ste to," zapojí sa do rozhovoru Anne a hojdá Hattie v náručí. "Myslím, že sa fans potešia, že je všetko zase dobré, a Harry si spomenul."
"Chcel to vtedy Jeffrey," rozhodím bezmocne rukami. "Mne ste to v podstate len oznámili, ako hotovú vec."
"Bee," ozve sa opäť Harry a privinie si ma k sebe. "Nevidím na tom nič zlé, a myslím, že má mama pravdu..."

Zadívam sa na zelené vetvičky kríkov, čo rastú Anne v záhrade, a kde-tu ich zdobia drobné kvietky. Anne by mi isto len tak, spamäti povedala, ktorý sa ako volá, ale momentálne ma to nezaujíma, potrebujeme vyriešiť otázku, ktorú nastolila jediná správa od Jeffa.
V Holmes Chapel sme len druhý deň, a namiesto oddychu a spoločného času, musíme riešiť naliehavé záležitosti.
"Okej, asi máte pravdu," uznávam napokon. "Ale, dáte len vyhlásenie, nijaké interview, nijaká tlačovka..."
"Ver mi, že tlačovka je to posledné, po čom túžim," uchechtne sa Harry.
"Kto si dá limonádu?" ozve sa od dverí na terasu Gemma, v ruke drží plný džbán citronády. Bože, to dievča vie, kedy prísť, osvieženie je vítané.
Pohneme sa k nej, kým Harry vyťahuje mobil a píše rýchlo správu. Jeffovi, stavím sa, a ten sa už o všetko postará.
Aj tak mám stále zvláštny pocit.
Chcem si tú radosť, nadšenie a pocit krehkého šťastia uchovať len pre seba. Ako úplný sebec, môže to tak vyznieť, lenže... táto cesta bola príliš dlho namáhavá, vykúpená je toľkými slzami, že sa s tým Harrymu nedokážem zveriť. Zatiaľ.
Všetko je ešte čerstvé, stále sa bojím, že je to len sen, akých som za tie týždne snívala hádam tisíce.

"A, ako sa má Niall? Ostatní chalani? Už si s nimi bol?" vráti ma z potuliek myšlienkami otázka od Anne. Spýtavo pozriem k Harrymu, som zvedavá, čo odpovie.
"Dúfam, že sú s Jess zase spolu," doloží Anne, keď jej syn akosi dlho mlčí.
"Myslím, že nie sú," potvrdí Harry moje domnienky a mňa zaplaví istý druh smútku. Keď som v ten januárový deň bola za Jess v jej ateliéri, a konečne spoznala dievča, ktoré Niall tak úprimne miluje, v duchu som sa nesmierne potešila. Jess ani nemusela prehovoriť, a aj keď ma mierne vydesilo, ako vyzerala, nechcela som ju nijako nútiť do rozprávania. Nechala som to plynúť... a prehovorili jej city, viac než jasne.
Bože, ešte aj teraz, keď si vybavím jej fotky s Niallom a všetko, čo z nich sálalo... slová neboli vôbec potrebné. Tí dvaj boli jasní, nič podobné som dovtedy nevidela, nevnímala, ani nad niečím tak nežasla...

"Och, veď vyzeralo, že Jess bude preňho tou osudovou," Anne znie mierne sklamane, vystihuje aj môj názor.
Gemma si vezme Hattie, ktorá u Anne v náručí pokojne zaspinkala. Zmena vzduchu jej viditeľne prospieva.
"Netuším, prečo si to konečne nevysvetlia," pokrčí ramenami Harry.
"Niall si zaslúži byť šťastný," prehovorím a až o sekundu na to si uvedomím, čo som vyslovila.
"S tým súhlasím," Harryho dlaň mi putuje chrbtom nadol. Pozriem k nemu, jeho oči neprezrádzajú nič iné, len súhlas.
"Mal by som ju ísť dať spať do postieľky, hm?" pozrie Harry na sestru, ale Gemma nesúhlasne pokrúti hlavou, musím sa pousmiať. Harry využíva každú príležitosť, aby mohol byť s Hattie, postupne sa učí prebaliť ju, obliecť či uspať, a s úžasom sledujem, že je stvorený byť otcom.
Brnká jej na gitare a spieva, a jej sa to náramne páči. Viem si dokonale prestaviť, ako o nejaký rok-dva drží v drobných rúčkach gitaru aj Heather, a spolu si hrajú melódie od výmyslu sveta...

"Hlavne ty si zaslúžiš byť znovu šťastná, Becky," ozve sa Anne, keď sa Harry s Gemmou, ktorá niesla Hattie v náručí, pobrali dovnútra. "A chvalabohu vidím, že je všetko ako má byť..."
"Som šťastná, Anne," súhlasím s ňou s jemným úsmevom, pretože je to oslobodzujúca pravda.
Som jednoducho šťastná.
Konečne je naša rodinka kompletná, a ja sa môžem znovu s radosťou pozerať do ďalších dní, s Harrym a našou dcérou.

~ ~ ~

Milí moji, vitajte pri prvom z niekoľkých príbehov, ktoré pre vás budem postupne pridávať. Netuším ešte koľko ich bude, ani ako často pribudnú, záleží, či budú nápady a inšpirácia 😘
Verím však, že sa mi podarí v týchto príbehoch preniesť znovu do atmosféry pôvodných,
a budete ich čítať rovnako radi ako ich
starších bratov 🙏🏻💕

All the love
♥️💕♥️
vaša Barbora

prvú kapitolu by som rada
zo ♥️ venovala xxxLucyxxx12
ďakujem ti za veľa, ani netušíš ako 😘