pieseň v úvode: Wet Wet Wet - Goodnight Girl

pieseň spomínam aj v predchádzadjúcej kapitole ako Jessinu obľúbenú, môžete tak spoznať jej hudobný vkus, a vlastne aj ten môj :)

Londýn, stále ten istý večer
Jess

   Kým je Niall v sprche, chcem si prečítať ďalšiu kapitolu z rozčítanej knihy, ale ledva vnímam písmenká. Len pár minút zostáva, kým sa deň zlomí v polnoci, a príde zajtrajšok. Zajtra budem o rok... hm, skúsenejšia? Staršia mi znie hrozne, nikdy som nemala rada to slovné spojenie v súvislosti s narodeninami. 

Dvadsať päťka ani netuším, ako prišla. Najmä posledné dva roky, odkedy je v mojom živote istý modrooký chalan, mi utiekli akoby šmahom ruky. S Niallom sa môj život zrýchlil, ale aj dostal úplne nový rozmer. Napĺňa ma byť s ním, on ma robí kompletnou. Jediné, čo v našich životoch chýba, je výsledok našej lásky. To malé, dokonalé stvorenie, čo život nielen zmení, ale azda aj úplne obráti naruby. V tom najlepšom slova zmysle...

Myšlienky mi odbiehajú od písmenok pred sebou a tak sa pristihnem, že rovnakú vetu už začínam čítať asi štvrtýkrát. Ďalším rozptýlením sa stáva Niall, keď vstúpi do spálne, čerstvo osprchovaný, a s ním aj vôňa jeho sprchového gélu. Jediným zdrojom svetla v spálni je lampička na mojom nočnom stolíku, pri ktorej skúšam čítať, a tak zostáva viac v šere, ja ho aj napriek tomu vnímam. Okolo bedier má opásaný uterák, ktorého beloba priťahuje moju pozornosť, ale tú by Niall priťahoval aj bez uteráka. Nechápem, na čo ho má, často príde zo sprchy ku mne do postele úplne bez neho.

Pousmejem sa nad smerom vlastných myšlienok, predsa máme stopku. Na pár dní isto, a predsa... akonáhle sa pri mne Niall zjaví v jedinom kúsku oblečenia, má moju plnú pozornosť. Aj teraz ho šmírujem ponad horný kraj knihy, zatiaľ čo sa tvárim, že čítam. Pánboh mi odpusť, nedokážem vnímať ani písmenko, len jeho. Niall zhodí uterák a keď skončí na nízkej pohovke pri zrkadle, úkosom pozrie ku mne. Odhalil ma, viem to, prezrádza mi to jeho skrytý úsmev.

„Čo dobré čítaš?" spýta sa naoko zvedavo a pozrie ku mne tentokrát priamo. Odkašlem si, akoby mi čosi prekážalo v krku, a sklopím pohľad k názvu knihy, ktorý je na každej stránke, ale neprečítam ho. Vrátim sa pohľadom k Niallovi, ktorý si medzitým natiahol boxerky. Oh, škoda...

„Už som aj zabudla, o čom to vlastne bolo, tak dlho ju čítam," poviem napokon a knihu zatvorím. „Akosi nemám na to čas..."

„Hm, to bude asi tým, že máš v posteli iné, dôležitejšie aktivity," uškrnie sa on a prelezie po posteli ku mne. Blíži sa pomaly, ako šelma a ja bez dychu sledujem hru jeho svalov, ako sa ku mne zakráda. Nikdy sa mi ten pohľad neomrzí.

„To áno, spánok je veľmi dôležitý," neodpustím si napriek tomu, že viem, na čo presne naráža.

„Spánok, áno?" zatvári sa neveriacky, ale ja sa rýchlo načiahnem, aby som odložila knihu a neutrpela nejakú ujmu jeho prípadným útokom, na svoje knihy som háklivá. Nestihnem sa ani otočiť, a Niall je už pri mne, jeho tvár kúsok od mojej. Tvári sa vážne, aspoň to skúša. Neverím mu to.

„Väčšinu času v tejto posteli spíme, nie?"

„Nerobím si štatistiky, J," zachraptí a nakloní sa ku mne ešte bližšie. „Myslím ale, že aj tá druhá činnosť zaberá dosť veľa z času, čo tu trávime..."

Nadýchnem sa, že mu rýchlo odpoviem, ale nestíham to, pretože mi prikryje ústa svojimi. Zmysly mi pošteklí jeho vôňa, vlasy má stále vlhké, keď mu do nich vkĺznem prstami, aby som si ho pritiahla ešte bližšie. Bozkáva ma jemne, opatrne, ako len nedávno v obývačke, keď sme spolu tancovali na moju zbožňovanú pieseň Goodnight Girl.

Každý jeho bozk zo mňa berie môj smútok, tú melanchóliu, ktorá sa ma drží, odkedy mi dnes prišli moje dni, zase. Znova zbytočných pár dní napätého očakávania, ktoré som radšej ani pred Niallom neodhalila, chcela som počkať dlhšie. Viem, že bolí aj jeho, keď vidí moje sklamanie, aj keď sa ho snažím príliš nedávať najavo. Lenže, odkedy vídavam Becky a jej bruško, ktoré mi príde zakaždým, čo sa stretneme, väčšie a väčšie, akosi sa nedokážem zbaviť myšlienky, že by som to chcela už tiež... prežívať vo vlastnom živote, v našom živote s Niallom.

Niall si ma napokon privinie, ako to vie len on, nežne a opatrne, až končím uložená na jeho paži s hlavou na jeho pleci. Nohy máme prepletené a nahým chodidlom mi hladí to moje, šteklí to. Neprestávame sa jeden druhého dotýkať, jeho bozky cítim vo vlasoch, prstami mi čosi čarbe po pokožke ruky. Zbožňujem jeho blízkosť, tú našu súkromnú bublinu.

„Nepovedala si mi ešte, ako šlo interview," ozve sa po chvíli mlčania. „Tvoj prvý veľký rozhovor do časopisu!"

„Hm, no..." začnem neisto, na čo sa Niall uchechtne, až ma pri tom trošku nadhodí, ako na ňom spoly ležím.

„To znie dosť vážne," zasmeje sa. „Stalo sa tam niečo, Jess?"

„Hm, ako by som to," otočím sa tak, aby som naňho videla, pritúlim sa k nemu ešte viac. „Začalo sa to úplne skvele, otázky boli fajn, týkali sa fotografovania, však to bol rozhovor pre časopis o fotografovaní, nie? Ale potom... tá ženská akoby vyčerpala svoju zásobu otázok, tak sa začala pýtať na teba. Vyzvedať, nie pýtať sa..."

Niall čaká na uzavretie príbehu, a ja si len povzdychnem. „Slušne som ju požiadala, nech s otázkami tohto typu prestane, že nechcem, a ani nebudem, rozoberať súkromie. Ona neprestala a ja..." stíšim hlas. „Odišla som odtiaľ."

Niall po mojich slovách vybuchne smiechom. „Prosím?" spýta sa. „To si vážne spravila?"

„A čo som mala spraviť? Bola skutočne nepríjemná, až protivná!"

„Vyriešila si to naozaj netradične, to musím uznať," snaží sa rozprávať pomedzi to, ako sa stále smeje. „Ja som tak ešte nikdy nespravil, vždy som sa snažil odviesť reč inam, radšej. Ale, uznávam, bol to tvoj prvý rozhovor, nie si zvyknutá..."

„Asi aj posledný," doložím skleslo. Niall mi zodvihne tvár k sebe, pobozká ma na konček nosa.

„Mala si právo tak spraviť, nerešpektovala tvoju žiadosť, Jess. Nebol to predsa nijaký bulvárny plátok, ktorý má rôzne pochybné praktiky. Som rád, že si to spravila," prehovorí už úplne vážne.

Nesmelo sa naňho usmejem a vrátim mu bozk. „Som rada, že môj manžel stojí pri mne..."

„V dobrom aj zlom, nepamätáš?" doberá si ma on.
Kriste, ako by som mohla zabudnúť?

„Len dúfam, že to nijako neublíži tebe," pozriem naňho kúsok vystrašene. „Konala som impulzívne, a nemyslela na to, že tým môžem..."

„Mne neublíži nič, čo spravíš, Jess," preruší ma Niall a pokrúti hlavou. Zahryznem si do spodnej pery a napokon prikývnem. Hreje ma pri srdci, že mi vo všetkom dôveruje a neodsúdi nič, čo spravím. „Mám život, ktorý žijem verejne a život, ktorý je mojím súkromným územím. Ak niekto prekročí tie hranice, dokážem sa ozvať či spraviť rovnako, ako si spravila ty."

Zívnem, čo je signálom, že meliem z posledného a najradšej by som sa stratila v ríši snov. Pomaly, ale isto, ma premáha spánok. Niall má však iné plány.

„Nespi mi ešte, Jess," pošteklí ma, čím ma rozosmeje, a vstáva z postele. „Je po polnoci, takže už máš narodeniny, a ja ti chcem čosi dať ako prvý..." z očí mu doslova žiari nadšenie a radosť, ako chce ma prekvapiť. Opustí na okamih spálňu, aby sa vrátil s obálkou v ruke. Zvláštnou, trošku väčšou bielou obálkou. Vráti sa ku mne do postele, ale keď sa k nej načiahnem, nedovolí mi vziať si ju. Zamračím sa naňho, na čo sa on zasmeje.

„Si horšia ako malé dieťa na Vianoce, J," doberá si ma. Nevzdávam to a skúšam si obálku aj naďalej uchmatnúť, Niall je však rýchlejší, odoláva mojim útokom. Napokon ma objíme okolo pásu a zvalí na chrbát, zostáva nado mnou. Obálku drží za chrbtom, o druhú ruku sa zapiera v mäkkosti matrace.

„Rozmýšľal som, ako ti spraviť radosť, čím ťa potešiť, Jess," začne, zatiaľ čo sa pohľadom vpíja do môjho. Je to tak intenzívny pocit, až ma začína pohlcovať horúčava, srdce robí hádam aj kotrmelce, ako ho napĺňa cit priam ohromujúci.

„Nepotrebujem nič, Ni," namietnem potichu. „Už som dostala... mám všetko, o čom som vždy snívala."

Namiesto odpovede ma pobozká a aj keď je spočiatku jeho bozk nežný, trvá to len pár okamihov. Prehĺbi ho, hrá sa so mnou a ja v tej chvíli úprimne neznášam skutočnosť, že nemôžeme pokračovať omnoho, omnoho ďalej. Bozkami sa dostáva na pokraj blaženosti, zatláča ma hlbšie perín. Aj on stráca svoju ostražitosť a ja mu zatiaľ vytiahnem obálku z rúk. Zahryznem mu jemne provokačne do pery, jeho smiech ma šteklí na perách.

„Prekabátila si ma," usmieva sa na mňa, ale necháva ma, nech obálku otvorím. Nie je zalepená, len založená do vnútra. Keď vytiahnem papier, ktorý sa v nej skrýval, spoznávam Niallov rukopis. Spýtavo pozriem k nemu, zatiaľ čo sa zvalil na bok, tesne ku mne, a sleduje ma.

„Čo to má byť?" mám skoro problém s rozprávaním, ako sa mi dych zadrhuje v hrdle. Dojatím i očakávaním súčasne.

„Zistíš o chvíľu," nespúšťa zo mňa svoj belasý pohľad. S mierne sa chvejúcimi prstami roztváram listový papier, nahusto popísaný vetami. Oči mi prechádzajú písmenkami, riadkami, až mám postupne problém list dočítať. Slzy mi v tom bránia. Dojíma ma, čo čítam, čo mi v tých riadkoch povedal. Kriste, nikdy som nečítala krajší list... vyznanie, nič úprimnejšie.

„Niall," zachraptím a vzhliadnem k nemu, som neschopná vyjadrovania.

On sa nakloní ku mne a vtisne mi na rameno bozk. „Pozri sa ešte do obálky, J," jeho hlas prezrádza, že je rovnako dojatý. Panebože, tento chalan, môj manžel a spriaznená duša... akým riadením osudu je môj?

Z obálky vytiahnem fotografie a dve letenky, zabookované sú na december. Fotiek je len zopár a keď si ich prehliadnem, nič mi nevravia. Niall sa načiahne a nejaké vezme medzi prsty.

„Viem, že sa bojíš vody a do mora vchádzaš len po členky," začne, na čo sa ja uškrniem. „Preto ti chcem ukázať, kde všade som už bol a kde chcem vziať aj teba, Jess. Bude to trošku netradičná svadobná cesta."

„Svadobná cesta," zopakujem po ňom pošepky. Vážne, až teraz si uvedomujem, že sme na nej ešte nestihli byť, stále sme mali nejaké povinnosti. „Takže, budú z nás novomanželia – turisti?" doberám si ho s úsmevom.

„Schválne som vyberal miesta a ubytovanie, aby sme mali čo najväčšie súkromie," pokračuje, kým si znova pozerám fotky. Až keď to vysloví mi dochádza, koľko nad tým musel stráviť času. Potajomky, aby som nič nezistila, kombinoval miesta a časy, aby sme všade neboli krátko, ale ani nie príliš dlho. Keď pozriem na letenky, uvedomím si, že to bude dva týždne a vrátime sa presne na Štedrý deň.

„Vrátime sa až na Vianoce, Ni?"

„Priamo pod vianočný stromček," uškrnie sa a pozbiera fotky, ktoré sa roztrúsili po posteli, späť do obálky. Skloním sa k nemu a pobozkám ho, do toho bozku dávam všetko, čo práve prežívam. Niall zastoná, čo vyjadruje aj moje rozpoloženie. Chcela by som viac, ale... musíme počkať.

„A vieš, čo by bolo úplne najúžasnejšie? Ak by to vyšlo?" spýta sa ma o dosť neskôr, keď pri sebe ležíme schúlení a on mi prechádza prstami po pokožke, zahalenej len do nahoty. V izbe už vládne hlboká noc, cez okná prenikajú nočné svetlá Londýna a zjemňujú tak tmu, aby nebola príliš strašidelná.

„Hm, čo?" spýtam sa ospalo, pretože podlieham vábeniu spánku.

„Keby sme sa zo svadobnej cesty vrátili už traja," šepne Niall do tmy a ja ho na znak súhlasu nežne pohladím.

° ° °

S Niallom som strávila asi najúžasnejší narodeninový deň. Síce, aj ten minuloročný bol nádherný, prežívaný ešte v tom úžasnom opare, že ma požiadal o ruku, ale tento patril výsostne nám dvom. Celých dvadsaťštyri hodín sme boli spolu, len ja a on. Dobre, tak pár hodín aj Julian v nahrávacom štúdiu, a dokonca mi kúpil nádhernú kyticu, čím si ma teda pekne získal.
Zvyšok dňa si ma ukradol, opantal, ovládol ho Niall. Nespočítam, koľkokrát som za ten deň bola dojatá a so slzami na krajíčku, ale myslím, že ten deň mi zostane hlboko v srdci spolu s ďalšími výnimočnými okamihmi, ktoré sa spájajú práve s ním.

Ďalší deň patril oslave doma, s rodinou a priateľmi.
Istým spôsobom to bolo milo chaotické, pre mňa občas stresujúce, najmä keď som bola v tom, že nič nestíham, ale najmä úprimné, plné smiechu a takého toho obyčajného šťastia, ktoré si naplno uvedomíte až v okamihoch, keď z diaľky pozorujete ľudí, ktorí o tom netušia, a vaše vnútro vám vraví, že takto to má byť. Že skutočne všetko v živote sa deje z nejakého dôvodu, a až keď dozreje ten správny čas, až vtedy pochopíte všetky kľukaté cestičky, ktoré vás doviedli až k tomuto okamihu.

„Si nejaká zamyslená, Jess," prihovorí sa mi Niall potichu, aby ma nevystrašil. Jeho ruka spočinie na mojom boku a zastane tesne pri mne, môžem sa oňho trošičku oprieť.

„Pozri," kývnem hlavou smerom k obývačke, kde sa momentálne zdržiava už len zvyšok z hostí, ktorí mi prišli zablahoželať. Mama s Richardom, mojím nevlastným otcom, odišli už pár hodín späť a Maura, Greg a Theo sa s nami rozlúčia o chvíľu, aj keď sme sa ich snažili prehovoriť, aby zostali dlhšie. Na Theovi už badám náznak únavy, pri Jasperovi s Hattie mal dnes poriadnu spotrebu svojej zdanlivo nevyčerpateľnej energie.
„Nie je to úžasné, že sú všetci, ktorí sú pre nás dôležití, práve s nami?" doplním s náznakom dojatia. Amber sa akurát smeje niečomu, čo povedala Ellie, a pohladí Jaya po vláskoch, zaspal jej na kolenách, čo značí, že aj oni o chvíľu budú musieť odísť.

„Sú tu preto, lebo si pre nich dôležitá ty," šepne, jeho ruka ma objíme okolo pásu. Zbožňujem byť mu nablízku, hocikedy a hocikde, tie okamihy sú tak vzácne. Uvedomujem si, že som šťastná, práve teraz, práve tu. S týmito všetkými dôležitými osobami môjho života nablízku.

Keď sa naše osadenstvo zmenší o ďalších hostí a Horanovci odídu, pripadá mi obývačka o kúsok smutnejšia. Theo zabával všetkých prítomných, bez neho je tu tichšie. Pokojnejšie.
A stále sú tu ďalší priatelia, ktorí s nami zostávajú naďalej.
„Prinesiem ešte zvyšok občerstvenia," vstávam z pohovky, kam som sa na pár okamihov usadila, a pohnem sa do kuchyne, Niall ma nasleduje. Občas je ako môj tieň.

„Jess, myslím, že každý je najedený aspoň na dva dni vopred," uškrnie sa, zatiaľ čo z chladničky vyťahuje dve pivá. Zamračím sa naňho, ale jeho smiech spoza dvierok chladničky mi dáva na známosť, že si ma len doberá.

„Prázdne tanieriky tiež značia, že im chutí," nedám sa.

„Áno, všetko je priam božsky chutné, ale každý má svoj strop, nemyslíš?"

„Aj ty?" neodpustím si, na čo sa Niall zatvári dotknuto, ale len na pár sekúnd.

„Myslíš, že už vážne nič ďalšie nezjedia?" spýtam sa váhavo, kým ukladám posledné chlebíčky tak, aby boli úhľadne vedľa seba. Na ozdobnom podnose tvoria celkom zaujímavý farebný celok.

„Torta ich dorazila, aj mňa. Aj preto si beriem toto," štrngne dvoma fľaškami piva o seba a poberie sa späť do obývačky, pošle mi však ešte vzdušný bozk. Zamyslene pozriem na chlebíčky pred sebou, a vrátim ich radšej do chladničky. Namiesto nich vyberiem ďalšiu fľašu šampanského a džús pre Becky. V jej stave bublinky nemôže.
Keď sa vrátim späť do obývačky a zložím svoj náklad na nízky stolík, Amber opatrne presunie spiaceho Jaspera k Joshovi a vstáva z pohovky.

„Pôjdeme, Jess," povie tichým hlasom. „Myslím, že Jay už bude spať do rána, len ho dáme do postele. Po dnešnom dopoludní mám už dosť aj ja, prepáč..."

„Prestaň, nemusíš sa ospravedlňovať, že chceš ísť domov. Viem, že si mala dosť fotení a som rada, že ste prišli, všetci traja," stisnem ju v silnom objatí.

„Oh, si poklad," vydýchne Amber. „Ďakujeme, za všetko..."

„To ja ďakujem," usmejem sa na ňu, kým sa presúvame za Joshom do chodby, cestou sa lúčia s Niallom, Ellie a narýchlo aj s Harrym. Becky uspáva Hattie v našej spálni.
Zohratí sú tak úžasne, že je pre mňa zážitkom ich sledovať. Najprv sa rýchlo oblečie i obuje Amber a vezme si Jaya do náručia, zatiaľ sa oblieka Josh. Celé im to trvá sotva pár minút, zohratí sú ako starý manželský pár, aj keď ním reálne nie sú. Stále tvrdia, že na svoju lásku papier nepotrebujú, a ja im to stále verím. Hlavné je, že sú spolu šťastní, narodenie Jaspera ich vzťah ešte utužilo.

Keď sa vrátim do obývačky k ostatným, zisťujem, že Becky sa už vrátila tiež. Hattie už musí sladko spinkať.

„Mohla si ju dať spať rovno do hosťovskej, aj tak myslím, že tu zostanete s Harrym na noc," usadím sa vedľa nej a zo stolíka vezmem fľašu so šampanským. Spýtavo na ňu pozriem, pokývam pred ňou fľaškou, ale ona len pretočí očami a siahne po svojom džúse. Vie, že si ju doberám, už ma celkom pozná.

„Ellie, dáš si ešte?"

„Len ak si dáš konečne so mnou, posledný si vypila pár hodín späť," posunie El ku mne svoj prázdny pohár na stopke. Naozaj som vypila len jediný pohár? Na vlastnej oslave?
To musím napraviť.
Pohľadom prejdem po miestnosti, hľadám Nialla. Postávajú s Harrym obďaleč, kúsok pri vysokom okne a čosi preberajú, prichádza k nám ich tlmený hovor, aj keď sa obývačkou plazí tichá hudba. Zostali sme tu len my piati, chýba len Louis, aby bola zostava kompletná.

„Občas by som vážne chcela byť muškou, ktorá si nenápadne vypočuje, o čom sa tí dvaja bavia," poznamená Becky s úsmevom, jej pohľad smeruje tam, kam aj ten môj.

„A to ešte pri nich nie je Lou," pripojí sa k nej Ellie, musím sa zasmiať tónu, akým to vyslovila.

„Kedy sa ti vráti?" spýtam sa zvedavo. Ellie dnes zastupuje aj jeho, keďže je Louis pracovne preč. Som rada, že prišla aspoň ona, naozaj som si ju obľúbila. Niektoré priateľstvá možno vzniknú nečakane, ale sú pevné a napĺňajú nám život.

„Až o týždeň," povzdychne si El a siahne po svojom pohári. „Spláchnime môj smútok bublinkami," doloží a naznačí, nech si pripijeme. Becky siahne po svojom pohári s džúsom, s bruškom jej to ide o čosi pomalšie, ale napokon si úspešne štrngneme.

„Oh, o chvíľu ma ten pohár džúsu zase dostane na toaletu. Neskutočné, už som aj zabudla, aké to je," poznamená Becky a pohladí si vykúkajúce bruško, v tehotenských šatách je nádherná. Na našej sivej pohovke priam žiari. Pohľad mi klesne k miestu, kde si nechala položenú ruku a ja sa odvážim položiť svoju vedľa tej jej. „Môžem?" spýtam sa temer nečujne, zatajím dych.

„Jasné," venuje mi Becky zvláštny úsmev. „Asi práve spí, takže nebudeš nič cítiť. Čo je mi divné, lebo večer zvykne robiť ródeo."

„Už viete, či bude mať Hattie bračeka alebo sestričku?" spýta sa Ellie otázku, čo mám na jazyku aj ja. Svoju ruku položí k tej mojej, takže na Beckyinom bruchu nie je ďalšie voľné miesto. Čarovný okamih.

„Vieme," prikývne Becky, ale pery stisne k sebe. Usmieva sa, nič ďalšie nepovie.

„Ale nepovieme," ozve sa Harry, jeho hlas znie zrazu veľmi blízko. Všetky tri pozrieme smerom, odkiaľ prišiel. Keď sa môj pohľad stretne s Niallovým, mám pocit, že sa zosypem. Prejde tým svojím k mojej ruke, ktorú mám stále položenú na Beckyinom brušku, naspäť ku mne a ten jemný úsmev, ktorý sa mu zjaví v tvári, ten mi rozochveje srdce. Vnútro. Moju dušu. Cítim ho v končekoch prstov, plazí sa mi chrbticou, aby sa mi rozprskol hlboko v lone. Kriste, tento okamih, kedy mi bez slov vraví, že aj nás to čaká... je to tak silné, až ma v očiach začínajú štekliť slzy.

„Som si myslela," poznamená Ellie, ale z hlasu jej počujem pobavenie.

„Aspoň im by sme to mohli prezradiť, hm?" pozrie Becky s úsmevom k svojmu manželovi, ale Harry si len povzdychne.

„Pri všetkej úcte, Louis sa dokáže kvalitne prekecnúť," poznamená Harry a strelí pohľadom k El. „Sorry, Ellie..."

„Najmä to z neho môžu vytiahnuť sestry, takže ťa chápem," zasmeje sa Ellie a naznačí Harrymu, že je to v pohode. Bee sa len uškrnie a pozrie na naše ruky, ktoré stále okupujú jej bruško.

„Ešte pár mesiacov a dáte mi naň obe dlane," povie s tajomným výrazom v tvári, ktorý mi učaruje. Tak takéto je to? Vnímať v sebe nový život, výsledok lásky?
„Bude už isto omnoho väčšie..."

„Kedy sa má narodiť?" spýta sa Ellie a pohladí jej bruško znova. Ten pohyb upúta moju pozornosť, je tak jemný, opatrný. S Becky pozrieme na naše ruky, Ellie chce ruku odtiahnuť, ale Becky jej to nedovolí. Vezme ju do svojej.

„V marci," odvetí jej rýchlo. „Ale... počkať, mladá dáma! Čo som si to všimla?"

Ellie zastoná, akoby sa stalo niečo, čo sa stať nemalo. Pri pohľade na jej ruku, ktorú vo svojej drží Becky, pochopím prečo. Od údivu sa mi rozšíria oči.

„Nemali ste to zistiť, sakra," ozve sa tichým hláskom. „Dnes je to predsa o Jess, je to jej oslava..."

Harry s Niallom podídu bližšie, asi sme ich zaujali. Zvedavo nás sledujú.
Prekvapená je veľmi slabý výraz pre stav, v ktorom sa práve nachádzam, a myslím, že nielen ja. Becky tiež ledva zažmurká, ústa ma mierne pootvorené, ako sa snaží spracovať nové zistenie. Zadržím na okamih dych, kým sa jej opatrne spýtam: „Ellie, to je snubný?"

° ° °

Ahojte lásky, 

po dlhej dobe som opäť na WP a môžete si odo mňa niečo prečítať. 

Týmto príbehom s číslom 12 som chcela uzavrieť, čo bolo začaté v predošlom s Niniho POV, ale možno aj čosi ďalšie naznačiť. Stále si nechávam pootvorené „zadné dvierka", ako sa vraví. Netuším, či sa dostanem aj k napísaniu časti s ich svadobnou cestou, to nechám otvorené inšpirácii a možno vášmu záujmu. 

Čo ale isto plánujem je doplnenie častí z Ellouis, ktoré boli len rýchlo spomenuté a v podstate vynechané, aby som ich mohla viac rozvinúť práve tu. Verím, že keď dozreje čas, doplním chýbajúce časti skladačky príbehu Ellie a Louisa, aby sme dostali uzavretý príbeh.

Teraz sa na dlhšiu dobu zase odmlčím, ale nebojte, na príbehu Zayna a Jeny sa už pomaly pracuje, popri tom si robím osnovu na príbeh Strážca, čo bude voľné pokračovanie príbehu Niekto ako ty. Moja hlava mi stále čosi vytvára, a ja to občas ani nestíham zaznačovať.

Verím však, že keď začnú príbehy vychádzať, budú sa vám páčiť. Spravím pre to všetko, čo je v mojich silách a schopnostiach.

Ďakujem za vašu podporu, prítomnosť, správy či otázky, nikdy ma neobťažujete a veľmi si to vážim!

Love ya all 💕❤️
Barbora