Londýn, september 2019
Jess

   "Mala by som už ísť," povzdychnem si a odložím prázdnu šálku od čaju na tanierik, ku ktorému patrí. Zdobia ju jemné, drobné kvietky a viem, že Amber zbožňuje celú sadu, pitie čaju z nej je zakaždým temer rituál.
"Kedy sa zase uvidíme?" spýta sa ma Amber, z hlasu jej počuť smútok. Aj keď sme spolu strávili celý týždeň, obe cítime, že je to strašne málo. Odkedy cestujem po svete a fotím, a k tomu všetkému som sa odsťahovala do vlastného bytu, sme spolu menej, a to znášame obe ťažšie, než sa to spočiatku celé zdalo.
"Netuším, Amb," pokrčím ramenami. "Niall mi nevedel povedať, koľko sa v Mullingare zdržíme. Myslím, že teraz, keď mu skončilo worldtour bude chcieť byť doma čo najviac."
"To je pochopiteľné," prikývne. "A je úžasné, že tam budeš s ním. Som z vás naozaj šťastná a prajem vám to... zaslúžite si všetku lásku sveta, vy dvaja..."
"Oh, či nám ju bude priať aj ten svet," poznamenám skleslo.
"Stále sa vám darí udržať v tajnosti, že ste spolu?"
"Jasné, ale to je aj tým, že sme spolu krátko, len od Harryho svadby, a aj tým, že sme prakticky skôr od seba, než spolu..."
"To dnes skončí, drahá," pozrie na mňa s úsmevom moja najlepšia priateľka. "Niall sa od teba nepohne ani na krok, a v noci ťa tak unaví, až..."
"Ježiši, Amb! Stačí!" snažím sa vyzerať pohoršene, aj keď pri jej slovách ma zaplavuje horúčava, sústreďuje sa mi v lone. Keď si predstavím Niallove dotyky, chuť jeho bozkov, ruky blúdiace po mojom tele... do prdele, prestaň Jess!

Od svadby Harryho a Becky sme spolu vlastne neboli, pretože jemu pokračovalo tour v Štátoch, a ja som mala prácu na opačnom konci sveta. Napriek tomu, že si prakticky môžeme volať a písať z akéhokoľvek kúta a miesta na svete, nič nedokáže nahradiť osobný kontakt. Kriste, keby sa operátor dostal k našim správam či niektorým hovorom, isto by mal zahriate všetky kábliky a zariadenia, také boli poniektoré naše konverzácie horúce.
Čo však spravím, keď mi tak strašne chýbal?

Len veľmi neochotne sa rozlúčim s Amber, malého Jaspera vystískam a vybozkávam akoby bol môj vlastný, a nielen moje krstniatko, a s kufrom na kolieskach sa nasáčkujem do taxíka, ktorý sa pohne na letisko. Ni s chalanmi a zvyškom tímu pristáva o nejakú polhodinu, takže budem mať dosť času nájsť si v hale miesto, odkiaľ ho hneď uvidím, aby som si mohla vychutnať pohľad naňho kým zistí, kde naňho už čakám. Zbožňujem tie okamihy plné očakávania a búšenia srdca, kým sa nám stretnú pohľady. Niall sa vždy snaží byť nenápadný, ako bežný cestujúci, a aj sa mu to darí, i keď fans ho napriek tomu dosť často spoznávajú. Zvykám si, on je s tým istým spôsobom vyrovnaný a ja sa to snažím prijať ako súčasť jeho práce.

Ako prvých zbadám chalanov z Niallovej kapely, na niečom sa smejú, čo nie je nijaká novinka, avšak ja pohľadom nedočkavo hľadám Nialla. Aj keď sú chalani moji ďalší bráškovia a zbožňujem byť s nimi, momentálne túžim len po jedinom, po Niallovom objatí. Schúliť sa mu v náručí, vdýchnuť jeho vôňu a vychutnať si ten pocit, ktorý ma celkom ovládne - že sme konečne spolu.

"Jess," začujem s jasným náznakom radosti v hlase Jakea. "Bože, vážne si to ty!"
Kým sa zmohnem na akúkoľvek odpoveď, už ma stíska v objatí, a ostatní chalani v ničom nezaostávajú, práve naopak.
Fajn, bez mučenia sa priznávam, že mi náš sendvič aj chýbal. Pripomína mi ten úžasný čas tour, ktorý sme spolu strávili, a ktorý v mnohom môj život zmenil.
"Zostávate v Londýne?" spýta sa ma Jake potichšie, pokrútim však záporne hlavou. Pýta sa na mňa a Nialla, to je mi jasné, takže chalani už vedia, že sme znova spolu.
"Letíme hneď ďalej, do Dublinu," odvetím a pohľadom znova prejdem po okoloidúcich. "Zopár dní pobudneme v Mullingare."
"Chápem," pousmeje sa Jake. "Máme už teraz v podstate voľno, takže ak budeš neskôr v Londýne, môžeme sa stretnúť, zájsť na obed..."
"Budem veľmi rada, Jakey," použijem Niallovu prezývku, na čo sa Jake pobavene uchechtne. Rozlúčime sa, čo mi je aj celkom ľúto, avšak vzápätí viem, proste cítim, že Niall na mňa už čaká. Prejde mnou chvenie, ľahké ako dotyk vánku v lete, a keď zdvihnem pohľad, vnáram sa do hlbín jeho zafíroveho. Naprázdno prehltnem.
Do prdele, je toto vôbec možné?
Pochopiteľné? Hocijako vysvetliteľné?
V tom okamihu si uvedomím iba jedinú vec, a to, že let do Dublinu bude sakramentsky dlhý.

> • <

Niall

   Sotva sa pohneme z Dublinu a prejdeme v mojom Roveri, ktorý mi k letisku doviezol Greg, zopár kilometrov, odbočím na prvé odpočívadlo pri ceste. Jess na mňa nechápavo pozrie, jej zelené oči odrážajú zmätok.
"Niečo sa deje?" spýta sa, kým vypínam motor a pohľadom sa rýchlo presvedčím, že môj Rover, s ktorým som zastal v najvzdialenejšom kúte odpočívadla, je jediným prítomným autom. Nahráva mi aj skutočnosť, že je skorý podvečer, takže sa okolie pomaly stráca v šere.
"Len toto," odvetím a nakloním sa k nej, nedokážem viac čakať. Na letisku, v lietadle, pri vychádzaní z haly dublinského letiska, proste ani v jedinom okamihu som si nemohol dovoliť spraviť to, po čom tak skurvene dlho túžim. Je to akési déja-vu, keď som čosi podobné spravil aj na Vianoce, kedy sa medzi nami všetko zmenilo...

Keď ju pobozkám, najprv na sekundu zadrží dych, pretože to odo mňa nečaká. Rád ju prekvapujem, a najradšej práve takto.
Končeky jej prstov zacítim vzápätí na svojej tvári, ako sa ma jemne dotýka, akoby nemohla uveriť, že je to pravda.
Jess nečaká na nič ďalšie a pootvorí pery, pričom sa najviac ako je v tej chvíli možné, ku mne natlačí.
Nestačí to. Ani jednému z nás.
Netuším, ako sa jej to podarí, ale zo svojho sedadla sa úplne celá prehupne na mňa, skloní sa a moje sedadlo sa zázračne posúva vzad, keď dosadne na mňa obkročmo.
A kurva.
Bozk, ktorý stále trvá, vystihuje všetky dni, kedy sme spolu neboli. Vôbec nie je nežný, skôr presným opakom. Nedokážem sa jej nasýtiť, nedokážem sa od nej odtrhnúť. Jess sa na mňa pritíska každým kúskom, prstami mi blúdi vo vlasoch, ako to ona úplne zbožňuje, a ja mám pocit, že je to stále málo.

"Niall," vydýchne medzi bozkami, kedy je kyslík pre oboch už nutnosťou. Snažím sa upokojiť každý kúsok vo mne, ktorý temer nahlas kričí po jej dotykoch, a opakujem si, aby sme to zatiaľ vydržali. Nemôžeme si to predsa rozdať na prázdnom odpočívadle... alebo?

"Hmm," je jediné, čo zo seba vydolujem. Cítim, ako pohne bokmi a ten pohyb je mučením. Jej lono a môj kamoš majú jasno, čo chcú, čo neskutočne potrebujú. Blúdim jej dlaňami po krivke chrbta, zachádzam jej odvážne až pod džínsovú bundu, čo má na sebe.
Jess ma znovu pobozká, znovu sa na mne pohne. A zas.
Mučivo pomaly, ale zároveň nedočkavo.

"Sakra, že som si nedala tie legíny," zachraptí hlasom, z ktorého mám problém triezvo uvažovať. Okamžite sa mi vybaví, ako znie, keď dosiahne vrhol.
Presne takto.
Zastrene, zasnívane a neskutočne sexi.
Pri jej poznámke sa však musím pousmiať, zbožňujem, keď mi priamo vraví, čo cíti a čo chce. Aby som robil, skúšal, a kde sa jej mám dotýkať.

"Myslím, že v tom prípade by si zvyšok cesty bola viac, než spokojná," uškrniem sa, avšak jej odpoveď nezaznie. Jess si stiahne džínsovú bundu, ktorá končí niekde na zadnom sedadle, a opäť sa skloní k bozku.
Vychutnávam si ju, a to doslova, po tých týždňoch, čo som musel vydržať bez nej.
Je dnes taká krásna. Keď som ju zbadal na letisku, len tak-tak som sa zdržal, aby som ju nezovrel v náručí a nepobozkal, pred všetkými, a isto aj zopár skrytými paparazzmi, ako som si to predstavoval už tokoľkokrát predtým. Vlasy má výnimočne rozpustené, splývajú jej v nádherných vlnách na chrbát a ja neodolám a hrám sa s nimi, ako to často robieva ona s mojimi.
Moje ruky nadvihujú lem jej pulóvra a nedočkavý dotyk s jej nahou pokožkou je ako škrtnutie zápalkou. Ston, čo následne naplní stiesnený priestor môjho Roveru, cítim až v hĺbke srdca.
Je tak jasný, tak prosebný a bozky, ktoré dostávam od Jess, len oni samotné, ma zbavujú kontroly. Viem však, že musím odolať, miesto, kde sa nachádzame, nie je vhodné na podobné záležitosti.

"Jess, ty nemáš...?" zaseknem sa, keď putujem dlaňami nahor jej nahou pokožkou, a zisťujem, že pod mäkkým pulóvrom nemá spodné prádlo.
"Ja som vždy pripravená, pán Horan," venuje mi pobavený úsmev a mierne vypískne, keď sa náhle pohnem a vyhŕňam jej pulóver nedočkavo nahor.
Moje dlane okamžite prikryjú stvrdnuté vrcholky jej pŕs, a Jess sa celá napne, cítim všetko až príliš jasne, keď sa mi obtrie o napätý rozkrok. Prehne sa ako tetiva luku, a jej slastný vzdych ma povzbudzuje, nech neprestávam. Vsajem medzi pery ten citlivý vrcholček, ktorý o to priam žiada, druhou rukou si ju pridržiavam, pretože Jess sa mi plne odovzdáva na milosť.
Ježiši, toto dievča nikdy neprestane prekvapovať.

"Skurvené džínsy," zanadáva Jess, kým venujem svoju plnú pozornosť skúmaniu jej pokožky a dvoch mäkkých kopčekov, čo patria len mne.
Pochopím, že je blízko toho, aby sa stratila vo vlnách vlastného uspokojenia, a nebyť pevnej vrstvy džínsov, už by mi klesla do náručia po vlastnom vrchole, chvejúc sa prežívaným náporom citov.
Kurva, ako to mám vydržať do noci, kým sa uloží v mojej izbe, pritúli sa ku mne v posteli, a budeme môcť konečne dokončiť započaté? Mučivo dlhý čas...

"Jess," objímem ju a pritiahnem tesne k sebe, úplne skrývajúc jej nahotu. Kým však môžem pokračovať, znovu ma pobozká, ale už je to iný bozk. Vášeň vystriedala nežnosť citov. Nepotrebnosť slov...
"Máme všetok čas sveta," doplním, hlas sa mi zachveje citmi, čo som ešte pri nikom neprežíval. Jess je jedinou, a aj poslednou zároveň.
"Viem," prikývne a oprie sa čelom o moje, prudko sa nadychuje. "Všetko toto so mnou robíš, Ni..."
"Tiež sa neviem dočkať, kedy si ťa pritúlim k sebe."
"Neviem sa dočkať, kedy budeš..." vzhliadne ku mne a zahryzne si do spodnej pery, v očiach sa jej zablysne pobavenie.
Spýtavo nadvihnem obočie, čakám, aké slová dopovie. "Ehm, konečne tak blízko, že nás nebude nič rozdeľovať, ale spájať..."
Z hrdla mi vytryskne smiech, číry a úprimný. "Milujem ťa," šepnem jej do vlasov, a ona ešte hodnú chvíľu, než sa pohneme do Mullingaru, zostáva v mojom objatí.

> • <

Najväčšiu radosť z nášho príchodu, má jednoznačne Theo. Stavím sa, že vyzeral už od bránky, kedy zbadá môj Rover, aby nás privítal, čo v preklade znamená, aby sa nám vrhol ozlomkrky do náručia.
Jess ledva vystúpila z auta, a už bol pri nej.
"Jess, ty si prišla! Naozaj si prišla!" podskakoval nadšením a Jess si ho bez najmenšieho zaváhania okamžite zodvihla do náručia.
Občas mi napadne, či je možné, že by som žiarlil na vlastného synovca, ale tú myšlienku okamžite zavrhujem. Nenájde sa proste nik, kto by Theovi dokázal odolať, je tak?

Už tretí deň trávime v Mullingare, v mojom dome, vystriedali sa tu už asi všetci priatelia a rodina, pretože sme ešte dodatočne oslavovali moje narodeniny. Keď pohľadom zájdem k Jess, čo je dosť často, a vidím, aká je v pohode, uvoľnená, baví sa s mojimi najbližšími, a zároveň je tak krásna, rozhodnutie, ktoré sa vo mne zrodilo na svadbe Harryho a Becky, v týchto okamihoch ešte zosilnie. Som si viac než istý, že to bude správny krok, aj keď obrovský. Zásadný.
Životné rozhodnutie.

Jess priniesla z ciest malú drobnosť každému, a mňa tým úplne odrovnala. Myslím, že som sa do nej zamiloval ešte viac. Najmä keď som videl, aká je dojatá moja mama, ledva zadržala slzy.
Zdá sa, že Jess už berie ako člena rodiny, a to som jej ani nemusel vravieť, že sme s Jess spolu, že patríme k sebe a už nie sme len kamaráti či klienti. Už dávno to neplatí.

"Ale, ja chcem ísť s vami tiež," Theov prosebný tón hlasu zaujme moju pozornosť, pohnem sa za nimi do obývačky. Aj keď je Theo od nášho príchodu u nás každý deň, najmä večer nastáva najväčší problém - vysvetliť mu, že spať musí ísť domov, lebo ho čaká jeho izbička. Čas, kedy dom stíchne a s Jess zostávame na noc sami, je pre nás doslova vytúžený.
Aby ste rozumeli, zbožňujem čas s rodinou, pretože je mi tak vzácny. Ale čas, keď sme s Jess len sami, to je niečo, čo nič nenahradí. Dobiehame zameškané a aj tak mám pocit, že to nikdy nedobehneme.

"Kam sa chystáš, fešák?" vstúpim do obývačky s otázkou a spýtavo pozriem na tých dvoch, akurát upratujú pexeso.
"Na prechádzku, Jess mi povedala, že sa idete poprechádzať po okolí, a ja chcem ísť s vami! Prosím, strýko Niall!"
uprie na mňa Theo prosebný pohľad, ktorým vždy dosiahne, čo chce. Viem to, neraz som mu už nedokázal odolávať.
"Záleží, čo povie Jess," nechávam to na ňu. Keď ku mne vzhliadne a vnorím sa do jej zeleného pohľadu, na okamih zadržím dych. V lícach sa jej rozpíja jemný rumenec, vlasy má mierne rozstrapatené, ako prežívala hru a Theom, a je tak nádherná, že... sakra!
Okrem túžby pobozkať ju, práve v tom okamihu, ma prevalcuje úplne iná myšlienka. Nečakane a tak intenzívne, zostáva mi pulzovať v mysli, v srdci.
Spravím to.
Dnes.

"Pomôžeš mi hľadať štvorlístky?" navrhne Jess, a Theo začne nadšene tlieskať. Skočí jej hádam na všetko, ale jej návrh sa mi vážne páči.
"Okej, tak sa chystajte, ja si musím ešte niečo zobrať," naznačím, že sa vzdialim do svojej izby.
Keď kráčam schodmi nahor, srdce sa mi zrazu rozbehne rýchlejšie, zmocňuje sa ma nervozita. Potichu zatvorím dvere a pohnem sa k stolu, kde skrývam malú zamatovú krabičku.
"Jess sa bude isto páčiť, je tak jemný a zároveň nádherný, ako ona sama," vynoria sa mi v spomienke Jakeove slová, keď ho som mnou vyberal. Stále mám pred očami, ako sa mi chveli prsty, keď som ho z tej zamatovej krabičky vyťahoval, aby som si ho prezrel. Jake hádam ani nebol prekvapený mojim rozhodnutím, a okamžite súhlasil, že mi pomôže. S Jess si rozumel asi najlepšie z tímu.

Zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem, akoby som potreboval nabrať odvahu. Krabičku si skryjem vo vrecku, ale zisťujem, že na jej prítomnosť by Jess veľmi rýchlo prišla, takže z nej prstienok radšej vytiahnem.
Klopanie na dvere a Jessin hlas sa ozve práve vo chvíli, keď zatvorím zásuvku stolíka a som si istý, že obsah moji ľavého vrecka nik neodhalí.

"Sme s Theom pripravení," ozve sa Jess zvesela. "Môžeme vyraziť... ehm, je všetko okej, Ni?"
V jej otázke postrehnem úprimnú obavu, jej pohľad mi skúmavo prechádza po tvári.
"Jasné, všetko je.... dokonalé," pousmejem sa. Jess pristúpi až ku mne, neodtrhne odo mňa pohľad.
"Vážne?"
"Uhm, vlastne," priviniem si ju náhlivo a ukradnem si bozk. "Až teraz je to úplne dokonalé," šepnem, keď bozk ukončíme.
"Si pripravená, že ťa Theo zničí?" doberám si ju, kým kráčame dole schodmi do haly, kde už môj synovec nedočkavo poskakuje.
"Oh, len aby to nebolo naopak!" usmeje sa a žmurkne na mňa. "Aj ja mám úctyhodnú výdrž."
"S tým len súhlasím," uškrniem sa a Jess do mňa štuchne, keď jej dôjde skrytý význam mojich slov, v lícach sa jej rozpíja jemná červeň.
"Si strašný," pokrúti hlavou, avšak ja sa len schuti zasmejem. Sledujem ju, ako sa chystá aj s Theom, ako sa s ním smeje a doberá si ho, a v tom okamihu viem, že keď sa dnes vrátime do tohto domu, po mojom boku bude kráčať žena, ktorú nielen nadovšetko milujem, ale ktorá raz bude nosiť moje meno...

> • <

jessica_walsh
London

jessica_walsh: you're so photogenic @niallhoran 😘 I can't stop taking photos of you... even when you're in the studio 🤷🏻‍♀️😂

Liked by amber_scott, johnbirdjr, connormastersonviolin and 32,556 others

- - -
view all 410 comments

1dbigfan: R U still his photographer, Jess? 🤩 you and Niall, are you a thing? 🥰

jessica_walsh: @1dbigfan I'm not his official  photographer anymore 😉 we're close friends, I'm grateful for him 🙏🏻

niallhoran: and I'm also grateful for you 🤩@jessica_walsh

~ ~ ~

Milí moji, dúfam, že sa vám návrat
k Jess a Niallovi páčil 😍
Týmto príbehom som vám chcela priblížiť čas pred "Epilógom" v Jiall, ktorého druhá časť
je vlastne dejovo priamym pokračovaním
tohto príbehu.
Rozmýšľala som, či by som nemala dať v úvode upozornenie o "prístupnosti" kpt, ako som zvykla pri Jiall, ale myslím, že to nie je až tak potrebné 🙈🤷🏻‍♀️

Ja si proste pri týchto dvoch nedokážem pomôcť,
a ich spoločné "blízke" chvíle píšem rada... akoby som im chcela vynahradiť to odlúčenie,
ktorým si prešli v pôvodnom príbehu 🤩
💕
Ďakujem za úžasnú odozvu k prvému príbehu, vážne som ju nečakala a veľmi ste ma prekvapili,
a samozrejme potešili ♥️

Lov ya all
💕

vaša Barbora