Londýn, júl 2020
Becky

   Pomrvím sa v mäkkých perinách a rukou si prudkým gestom prejdem po nose, pretože ak by som tak nespravila, kýchnem si a prebudím tak Hattie. Táto nečakaná ranná činnosť spôsobí, že sa ako-tak preberiem, jedným okom prejdem po spálni, ale únava ma opäť sťahuje do svojich sietí, a ja sa nechávam ovládnuť spánkom. Cítim však ešte, ako sa matrac vedľa mňa prehne, posteľ sa mierne zachveje a okolo pásu sa mi ovinie pevná ruka. Prikradne sa ku mne známa vôňa, na krku cítim teplé pery, ako mi tam Harry vtisne ľahký bozk. Hádam o ňom ani nevie.
Perami mi prejde nižšie v ďalšom bozku.
Oh, tak si je zjavne vedomý, čo robí.
„Ešte chvíľu spi, Becky," pošepne mi zastretým hlasom a pritisne sa ku mne tak tesne, až medzi nami nie je ani škáročka priestoru.
„Hm," vydýchnem a prikryjem jeho ruku svojou, prstami mu prejdem po jeho. Bez prsteňov sú také prázdne, ale vychutnávam si ten dotyk. Harry pohne rukou, otočí ju dlaňami k sebe a prepletie si prsty s mojimi.
„Keď ma budeš takto rozptyľovať, tak už nezaspím," odvetím tichým hlasom, na čo cítim, ako sa on smeje. Je tu čosi smiešne?
„Prepáč, nedokážem ti proste odolať," zachraptí zase tým hlasom, ktorý mi prebúdza motýliky v podbrušku, ale zostávam pri ňom ležať. Viem, že ak by som sa pohla čo i len o centimeter, Harry neprestane, skôr naopak. V jeho objatí napokon zaspím, spánok si ma úplne získal na svoju stranu...

Keď otvorím oči, v izbe už je omnoho svetlejšie, a pohľad na hodiny na nočnom stolíku mi spôsobí mierny šok. To je vážne toľko hodín?
Nezvyknem vstávať o takomto čase, vyhrabem sa preto rýchlo spod prikrývky, Harry už pri mne dávno nie je, a keď pozriem k postieľke Hattie, ani ona tam už nespí. Zrejme ju Harry vzal, aby som sa mohla vyspať o čosi dlhšie. Kriste, milujem tohto chalana...
„Hm, dobré ránko. Čo to tu tak úžasne vonia?" prejdem chodbou do priestrannej kuchyne, kráčam, kam ma nos vedie. Harryho nachádzam pri sporáku, len sa ku mne zvrtne a usmeje sa, a keď pozriem k stolu, skoro strácam reč.
„Počkať, toto všetko... si prichystal ty? Sám?" spýtam sa mierne neveriacky, pretože na stole je prichystaná priam raňajková hostina.
„Nevedel som, čo si dáš," ozve sa Harry a vypína sporák, z panvice skĺznu na prichystaný tanier typické anglické raňajky, ktorým málokedy odolám. Slaninka, vajíčko, ale aj nejaký ten kúsok čerstvej zeleniny, aby sa nepovedalo... fajn, takže dnes nič úplne zdravé, ako sa snažím raňajkovať inokedy.
Pristúpim k nemu a zozadu ho objímem.
„Čím som si to všetko zaslúžila?" pobozkám ho síce cez tričko, ale s rovnakou láskou, ako by som bozkávala jeho nahú pokožku. „A Hattie si dal dúfam čosi zdravšie..."
„Hattie si vzala mama, hneď ráno," otočí sa ku mne a položí mi ruky na boky. Otočím sa k vysokej stoličke, kde Hattie zvykne raňajkovať, ale nevidím ju tam. Vlastne, až teraz si uvedomujem, že je v našom dome nezvyčajné ticho.
„Isto jej dá čosi zdravé, nemaj strach," snaží sa maskovať smiech. Štuchnem doňho, naoko sa mračím.
„Jasné, poznám Anne," poznamenám. „Pripraví jej zdravý chlebík so zdravou pomazánkou, s rajčinou, čo Hattie tak miluje, ale keď to všetko zje, zaklincuje to muffinou."
„Ale, domácou muffinou, a tá je lepšia, ako z obchodu," uškrnie sa Harry a brnkne mi po nose.
„Pravda," prikývnem a zodvihnem sa na špičky, aby som mu vtisla na pery bozk, ktorý nečaká.
„A, čím som si zaslúžila takéto raňajky od svojho manžela?"
„Pri ktorých ti neskončí vo vlasoch kúsok kaše?" prejde mi Harry dlaňou po tvári a pre zmenu je to on, čo mi venuje bozk. Ježiši, sme ako dvaja čerství zaľúbenci, a pritom je to už vyše dva roky, čo sme spolu. O pár týždňov dva a pol.
„Tak nejako," zasmejem sa teraz už nahlas, obaja vieme, ako občas dopadnú raňajky s našou dcérou.
„Musíš na to prísť sama, Bee," tvári sa naraz kúsok tajomne, jeho oči nadobudnú tmavší odtieň a pri pohľade, akým na mňa hľadí, sa ma začínajú zmocňovať akési stavy slabosti. Pôsobí na mňa až neuveriteľne, a bude to tak vždy. Viem to.
„Okej," odkašlem si a odstúpim od neho, pretože je dosť možné, že by som spravila čosi úplne iné ako sa dozvedela, čo pre mňa chystá. A najmä, prečo.

V mysli mi zabliká malá výstražná kontrolka, ale okamžite sa upokojujem, pretože som si istá, že Harry nemohol ešte prísť na to, čo mi už pár dní blúdi mysľou.
Sama som si tým nie úplne istá.
Avšak, musí chystať čosi úžasné, keď sa dohodol s Anne, že dnes postráži Hattie.
„Hattie bude s Anne celý deň?" položím pomocnú otázku, kým sa usádzam za stôl a Harry ma nasleduje. Pripadám si ako v nejakom vedomostnom kvíze a práve čerpám prvú nápovedu.
Harry sa uškrnie. „Aj celú noc, až do zajtra, Becky," odvetí a pri tom, ako sa na mňa usmieva, sa mu v tvári zreteľne zjaví jamka. Ježiši, zbožňujem tento druh jeho úsmevu.
Stisnem nohy k sebe, pomrvím sa na svojom mieste a radšej siahnem po nakrájanom pečive. Tvárim sa, že veľmi tuho uvažujem.
„Niekam s tebou idem? Do nahrávacieho štúdia, ako si mi len nedávno spomínal?"
Harry pokrúti záporne hlavou, jamky mu z líc nezmiznú. Stále sa usmieva.
„Dnes nie, mám voľno," odvetí. „Od všetkého, okrem teba..."
Vydýchnem prudko vzduch, čo značí, že netuším, akým smerom sa pobrať.
„Skús pozrieť kalendár, Bee," naznačí mi Harry, kým pár minút v tichosti raňajkujeme, a mne zatiaľ beží hlavou nespočetné množstvo predstáv, ale ani jednej sa nechytím. U Harryho je totiž možné naozaj hocičo. Je júl, pekné počasie v Londýne, a o našu dcéru sa stará Anne.
Viditeľne chce, aby sme dnes boli sami dvaja.
„Ďalšia nápoveda?"
„Taká menšia," prikývne, kým sa ja otočím ku kalendáru na stene, ktorý som spravila z našich fotiek. Nechcite vedieť, ako som tŕpla, že by sa nejakým spôsobom dostali tie fotky von, predsa len sú to naše rodinné fotky, najmä Hattie, Harryho a mňa, ale našťastie sa nič také neudialo.
Uprostred aktuálneho mesiaca júl je veľké červené srdiečko, teda pokus o srdiečko, lebo Hattie si nechcela dať pomôcť, takže je to skôr niečo medzi kruhom a srdcom. Rozmýšľam, aký je dnes deň. Občas mi idú šialene rýchlo za sebou a som rada, ak si stíham uvedomovať, aký je deň, a nie ešte aj priradiť k nemu správny dátum.

„Ježiši," vydýchnem prudko a pritlačím si ruku na ústa. Som to ja ale prípad!
„Dnes mám narodeniny!"
Harryho úprimný smiech prichádza spoza mňa, naraz ho cítim za sebou. Jeho ruky ma objímu okolo pása a dlane si položí na moje brucho. Roztiahne po ňom prsty a pokrýva ho tak úplne dokonale.
Dych sa mi zadrhne v hrdle.
Bože, keby si len tušil, Harry! zachveje sa mi srdce, stisnem pery k sebe.
A v tom okamihu viem, že nie je potrebné čakať ešte pár dní.
Stane sa to dnes. A on bude pri tom...
„Myslím, že nepoznám nikoho, kto by pozabudol, že má narodeniny," skloní sa ku mne a keď k nemu pozriem, naše pery sú tak blízko pri sebe, že len nepatrný pohyb ich spojí v bozku.
Milujem byť mu takto blízko.
Keď môžem cítiť, ako mu v hrudi uháňa srdce rovnako rýchlo, ako to moje... keď len jeho blízkosť rúca môj svet, aby ho dal rýchlo opäť dokopy, keď sa ma dotýka, keď sa usmeje alebo sa nám len stretnú pohľady. Nikdy nebudem mať dosť okamihov s ním.
„Už poznáš," šepnem tak potichu, že ma azda ani nezačul.
„Prvé tvoje narodeniny, čo sme spolu oslávili, boli pred dvoma rokmi, v tej šatni," povie nízkym hlasom, z ktorého sa mi po tele rozbehne zachvenie. „Tie minuloročné som tu ešte nebol," doplní, cítim z neho náznak smútku. Svoje dlane položím na jeho ruky a jemne ich pohladím.
„Spomenul si si až po nich, to je pravda," súhlasím s ním.
„Takže teraz... dnes si užiješ každý okamih, môže byť?" spýta sa ma, cítim, že sa usmieva, keď mi bozkáva ohyb krku nad kľúčnou kosťou.
„Prevetráme Eddieho?"
„Má tiež narodeniny, nie?" zasmeje sa Harry. „Doprajeme mu parádnu jazdu..."
„Len jemu?" podpichnem ho, na čo sa už Harry zasmeje nahlas a otočí si ma k sebe celkom.
„Oh, moja manželka rozpráva v hádankách?"
„Ty si s tým dnes začal," zatvárim sa nevinne. Harry mi nadvihne prstom bradu, jeho smaragdový pohľad sa zmieša s mojim.
„Všetko najlepšie, Becky," skláňa sa pomaly k mojim perám. „Dnes ti splním, čo si budeš priať... a nielen dnes," doloží a kútiky úst sa mu nadvihnú v jemnom úsmeve.
„Ja viem, Harry," dostanem zo seba, lebo cez stiahnuté hrdlo a všetky emócie, čo mnou práve zmietajú, akosi nedokážem povedať viac.
„Milujem ťa, Rebeca Jane Stylesová," hľadí mi priamo do očí a ja nepotrebujem nijaký iný darček. Jeho slová sú pre mňa všetkým.

° ° °

Harry mi navrhol, nech sa oblečiem pohodlne, pretože dosť času dnes strávime v aute. Keďže je leto, a aj dosť teplo, netypicky pre Londýn, zvolila som ľahké šaty previazané širokou stuhou miesto opasku. Nízke sandáliky mali zabezpečiť moje pohodlie, a keď som zbadala Harryho úškrn, došlo mi, že mu moja voľba outfitu plne vyhovuje.
„Si nádherná," pošepkal mi, kým sme kráčali do garáže, aby sme prevetrali Eddieho, a nezabudol ma provokačne ťapnúť po zadku. Venovala som mu naoko pohoršený pohľad, ale on sa len zasmial.

Z Londýna sme vyrazili na juh, aspoň podľa navigácie, ktorá udáva, že Harry bude šoférovať čosi vyše dvoch hodín. Cestou sme sa stavili na kávu v motoreste pri ceste, kde nás, našťastie, nik nespoznal.
„Kam ideme?" nedá mi trošku vyzvedať. Harry sa len uškrnie.
„Na juh, babe," odpovie mi, čo už vlastne viem.
„Fajn, nechám sa prekvapiť," zasmejem sa a rozhodím rukami, že sa vzdávam, viditeľne si dnešok mám užívať a nechať sa unášať tým, čo príde. Už dlho som tento pocit nezažila. Odkedy je v našich životoch Hattie, som viac ostražitá, musím viac predvídať, plánovať, len málokedy víťazí spontánnosť.
„To bude asi najlepšie, čo môžeš spraviť," súhlasí Harry a natiahne ku mne ruku, aby mi prstami provokačne prešiel po nohe rovno pod šaty.
Cestou sa rozprávame o všeličom možnom, vraví mi o svojich plánoch, o rozhodovaní o ďalšom tour, z čoho nie je až tak nadšený, lebo chce byť viac so mnou a Hattie. Chápem ho.
Posledné tour bolo nielen úspešné, ale aj časovo náročné, aj keď sme s Hattie boli s ním tak často, ako to bolo možné. Čas bez neho je však zakaždým skúškou, pre oboch. Boli sme jeden bez druhého tak dlho, že si to teraz nedokážeme vynahradiť. Stále nám je všetko málo...

„O chvíľku tam budeme," vyhlási Harry, keď odbočí na vedľajšiu cestu, a v diaľke pred nami zbadám more. Kam ma to vlastne vzal? Akosi som nestíhala sledovať tabuľky s názvami počas cesty. Spievali sme si, smiali sa aj spomínali. Podstatný bol Harry a nevnímala som okolie.
„Littlehampton*?" nakloním sa k navigácii, aby mi aspoň ona pomohla, keď je taká múdra.
„Najkrajšie pláže v Anglicku," objasňuje mi Harry. „Už dlhšie ťa tu chcem vziať, nabudúce aj s Hattie."
„Oh, Harry," vydýchnem s dojatím, ktoré sa ma zmocňuje. „Páči sa mi tu, a to len prichádzame."
„Vedel by som si predstaviť bývať tu," prizná po chvíli ticha, a ako tak sledujem tehlové domčeky, učupené popri ceste, ktorou prichádzame, uvedomím si, že by som s tým zrejme nemala problém ani ja.
„Myslím, že ja tiež," súhlasím s ním. Harry mi venuje jeden zo svojich úžasných úsmevov, ktoré má vraj odložené len pre mňa, a prikryje mi ruku svojou dlaňou. Nechávam ho, auto ide pomaly a on zvláda šoférovať jednou rukou.

Skoro celý deň strávime na pláži, prechádzame sa ruka v ruke, Harryho pery často nájdu tie moje a ja mu nedokážem odolať, takže vyzeráme ako dvaja zaľúbenci. Nájdeme si miesto na trávniku, kde si rozprestrieme deku a hľadíme spolu na modré nebo. Dokonalosť. Nič viac nám netreba.
Chýba mi len Hattie, ale chápem, že tento deň je výnimočne len o mne. O nás s Harrym.
Nik nás za celý čas nespoznal, neoslovil so žiadosťou o foto či podpis, a som tomu rada. Viditeľne aj Harry, je uvoľnený a nemusí až tak dávať pozor na naše okolie.
Nespočítam, koľkokrát som chcela začať tému, čo mi stále krúži v mysli, a neustále vymýšľam, ako to Harrymu navrhnúť tak, aby to bolo zároveň prekvapenie. Vyšlem do neba tichú prosbu, nech mi to dnes vyjde, pretože dnes, keď sme takto spolu, to bude úplne dokonalé načasovanie.

„Poďme sa najesť," naznačí mi pohľadom, keď schováme deku s piknikovým košom späť do auta, a keď ho nasledujem, neďaleko parkoviska zbadám reštauráciu. Súhlasím, som hladná ako vlk, aj keď sme so sebou mali nejaké občerstvenie.
„Sladký melón ti nestačil?" podpichnem ho zvesela, zjedli sme ho celý, bol úplne vynikajúci.
„Bože, nespomínaj mi melón..." prekrúti Harry očami, ale smeje sa.
„Raz o ňom napíšeš pieseň, hm?"
„O melóne?" začuduje sa.
„O tom, aké je úžasné tráviť letný čas s niekým, koho miluješ, a vychutnávať si pritom sladký melón..." zasnívam sa, a keď pozriem naňho, tvári sa neurčito. Akoby uvažoval, že naozaj takú pieseň napíše.
„S dovolením?" ponúkne mi Harry rameno, a ja sa k nemu s úsmevom pridám, prepletieme si prsty kým kráčame k reštaurácii.
„Len chvíľku počkaj, Bee," pošepne mi, keď vstúpime do príjemnej reštaurácie, a Harry sa pohne k servírke, čo stojí neďaleko, za recepčným pultom. Čosi jej potichu vraví, a ona sa usmeje a prikývne.
Čo sa to tu deje?
„Nech sa páči, poďte za mnou," vráti sa ku mne Harry aj so servírkou, ktorá nás vedie kamsi mimo hlavnej časti. Nechápem, kam to kráčame, ale nechávam sa viesť Harrym.
Strácam všetky slová, keď zastaneme pred súkromnou časťou, akýmsi salónikom, kam nás priviedla servírka, a zbadám, že na stole horia sviečky a všetko je tu pripravené... na večeru pre dvoch.
Strelím pohľadom k svojmu manželovi, ktorý sa len nenápadne usmieva, a keď nás servírka necháva samotných, už to nevydržím.
„Ty si to celé naplánoval?"
Harry sa len usmeje a stiahne si ma do objatia.
„Máš dnes narodeniny," hlas má mierne zachrípnutý a mnou prejde zachvenie. „Chcel som ťa prekvapiť."
„Vychádza ti to naozaj skvelo," pousmejem sa, avšak kým stihnem povedať čokoľvek ďalšie, Harry sa skloní a privlastní si moje ústa, ako to vie len on. Kriste, mohol by ma bozkávať už naveky?
„Ehm, prepáčte," ozve sa rozpačito spoza nás, a mňa zaleje ešte väčšia horúčava. Pristihli nás, ako sa bozkávame... ježiši! Pekný trapas, len čo je pravda.
„Predjedlo s prípitkom, ak môžem," oznámi nám servírka, tentokrát iná, než tá, čo nás sem priviedla. Ak nás aj spoznala, správa sa plne profesionálne a na nikom z nás nespočíva pohľadom dlhšie, než je potrebné.
„Prajem dobrú chuť a príjemný večer," usmeje sa na nás a vzdiali sa, keď nám prichystá spomínané predjedlo.
Harry siahne po pohári so šampanským a zadíva sa mi do očí. Spýtavo naňho pozriem.
„Nebudeš náhodou šoférovať späť?"
„Dnes už nie," pokrúti záporne hlavou. „Zostávame na noc tu, v Littlehamptone."
Prečo ma to neprekvapuje?

V okamihu, ako to povie a svoj pohár pozdvihne k prípitku, zachveje sa v mojom vnútri čosi silné, akoby mi práve osud dával príležitosť, vyslyšal moju tichú prosbu, zaslanú do neba.
„Na teba, Becky," pristúpi ku mne o krok bližšie. Stále stojíme, neusadili sme sa na svoje miesta, takže nás delí sotva pár centimetrov. „Nech si v živote už len šťastná, a ja ťa šťastnou robiť chcem. Nech sa ti plnia sny, lebo ty si môj splnený sen. Nech sa usmievaš tak nádherne každý deň, ako si sa usmievala dnes... ja, chcel by som ti toho povedať ešte omnoho viac, ale tiež viem, že to vlastne už všetko vieš. Milujem ťa, a vždy budem, Bee."
„Milujem ťa, Harry," šepnem rozcítene a keď ma pobozká, ten bozk všetko spečatí.
Odpije si zo šampanského, ale ja pery k svojmu poháru nepriložím. Položím ho späť na stôl, a za celý čas neodtrhnem pohľad od jeho smaragdového. Vidím v ňom otázky, a chápem ho.
„Vravíš, že tu zostávame na noc?" spýtam sa, hlas ma neposlúcha. Harry len prikývne, svoj pohár odloží k môjmu.
„Bee?" spýta sa chrapľavo.
„Fajn," usmejem sa, pohnem rukou a jemne mu prejdem prstami po tých jeho. „Pretože, keď je dnes tak výnimočný deň, myslím, že je ten najlepší čas... a k tomu, budeme len sami. Prežijeme to spolu..."
„Deje sa niečo?"
„Som strašne hladná, Harry," pousmejem sa, ale on ma od seba nepúšťa.
„Becky," začne opatrne, jeho dlaň cítim na chrbte, ako si ma k sebe privinie. Nečakám tú blízkosť, nie v tejto chvíli, ale ovládne ma úplne dokonale. Krivky jeho tela dokonale pasujú k môjmu, ako sa k sebe pritískame. Zbožňujem ten pocit.
„Neodpila si si ani dúšok zo šampanského," pokračuje zamysleným hlasom, temer na ňom vidím, ako si spája v hlave možné vysvetlenia.
„To nie," súhlasím. „Vieš, ja... mám pre nás na večer zaujímavý program."
„Kriste, Bee," vydýchne.
Stúpnem si na špičky a pobozkám ho, ľahko ako vánok.
„Ver mi, prosím," šepnem mu pri uchu a on mi prejde rukou chrbtom nadol. Prikývne.

° ° °

Harry pre nás objednal menší dom neďaleko pláže, na ktorú sa dá dostať priamo z terasy, a je súkromná. Kým šiel preparkovať auto, stihla som si ho obzrieť a ihneď som si ho zamilovala.
Musíme sa sem vrátiť, s Hattie, zaumienila som si v duchu, ale iný hlások, slabučký a neistý, mi položil inú otázku.
Nemohli by sme tu rovno bývať?
Kriste, len tá predstava ma totálne dostala. Netuším prečo, ale som si istá, že by sme tu boli... jednoducho šťastní. Mimo Londýna, len my traja... teda, vlastne...
„Kde si, Bee?" ozve sa Harryho hlas prázdnym domom.
„Tu, na terase," zavolám naňho a o chvíľu je pri mne, jeho ruky ma okamžite objímajú.
„Je tu nádherne, Harry," pritúlim sa k nemu. „Vieš, že by som si dokázala predstaviť, že tu bývame? Namiesto Londýna."
„Ja tiež, Becky," súhlasí so mnou a tak tam chvíľu stojíme, v objatí, a sledujeme more obmývajúce pobrežie.
„To znie celkom, hm, na zváženie," poznamenám s úsmevom, na čo ma Harry objíme ešte silnejšie, do vlasov mi vtisne bozk. Jeho vysoká postava ma úplne obklopuje, a ja sa v jeho objatí cítim neskutočne.
„Aký je ten náš večerný program?" šepne mi pri spánku, jeho dych mi pohladí pokožku.
„Chceš to vedieť hneď? Teraz?"
„Uhm, chcem..."
Zodvihnem k nemu tvár a zadívam sa mu do očí. Nezbedné iskričky v jeho očiach ma nútia usmievať sa ako taký blázon. Je nedočkavý ako malý chlapec.
„Fajn, poďme dovnútra," vezmem ho za ruku.
V izbe hneď kráčam ku svojej taške, na jej dne totiž odpočíva dôležitá súčasť všetkého, čo sa bude o chvíľu diať. Harryho vycítim za sebou, jeho prítomnosť ma upokojuje, pretože sa mi akosi začínajú triasť ruky. Kým vytiahnem dôležitú krabičku z tašky, ešte k nemu pozriem.
„Vieš," začnem, musím si odkašľať, aby ma hlas poslúchal. „Keď k tomu prišlo prvýkrát, práve som s tebou telefonovala. Rozplakala som sa ti do telefónu..."
Harry prudko vydýchne a keď k nemu pozriem, stíska pery k sebe. Vie, o akom telefonáte vravím. Určite.
„Bol som v Štátoch a nepamätal som si teba ani naše manželstvo," potvrdí mi moje domnienky.
„Vtedy som ti to nepovedala, aj keď som mohla, ešte úplne čerstvo," priznám zase ja.
Naprázdno prehltnem. „Bee," začne, ale pokrútim hlavou.
„A teraz... chcem, aby si čakal so mnou, ako sme sa dohodli."
Z tašky vytiahnem krabičku.
„Minule to bol planý poplach, keď si bol v Japonsku, ale myslím, že teraz už nebude," usmejem sa naňho, aj keď ten úsmev je neistý. Srdce sa mi rozbehlo šialeným cvalom, pretože tento okamih je tak dôležitý, pre oboch.
„Kriste, Bee," vezme mi Harry krabičku z rúk a pozrie na mňa tým najdokonalejším pohľadom, až sa mi temer podlomia nohy. Za ten úsmev, čo mu zdobí tvár a mne pohladí srdce, za ten by som ho okamžite zjedla... pobozkala... a všetko ostatné.
„Poďme na to," šepne a ja prikývnem.

Tentokrát som kúpila citlivejší a rýchlejší test, ktorý dokonca ukáže, ako dlho som tehotná. S Harrym sedíme v objatí na podlahe kúpeľne, príjemne chladí, pretože napriek tomu, že je skorý večer, je stále teplo.
„Mal by sa robiť ráno, ale nevydržím čakať," poznamenám pošepky, akoby som sa bála narušiť čaro tohto okamihu. Indikátor bliká a bliká, a mne prídu tie tri minúty, ktoré uvádzajú v návode, ako nekonečno. Harry drží v jednej ruke test a druhou ma hladká, kam dosiahne. Upokojuje ma to, ani netuší ako.
„Myslím, že je to jasné," poznamená po chvíli, kedy som sa stratila v myšlienkach. Namiesto toho, aby mi ten test ukázal, zodvihne ho vyššie.
„Harry! Čo robíš?" zvolám nechápavo, ale on ma nechce pustiť, aby som vstala z podlahy.
„Ja to už viem," doberá si ma, na čo sa k nemu nahnevane zvrtnem. „Poviem ti to vedľa..."
Kým stačím čokoľvek odpovedať, vstáva zo zeme a ťahá ma so sebou, zodvihne ma do náručia a odíde z kúpeľne. Test zostáva na umývadle bez toho, aby som na vlastné oči videla výsledok.
Harry ma položí opatrne na posteľ, zostáva nado mnou. Stisnem pery k sebe, lebo napriek tomu, že som mierne nahnevaná, tento chalan na mňa pôsobí tak neskutočne, až ma to desí.

Pobozká ma.
V tom bozku je toho toľko, až sa mi srdce pod návalom citov zatrepoce v hrudi. Harryho bozky klesajú nižšie, jeho ruky šikovne rozpínajú zips na šatách, ktoré mi sťahuje zároveň s tým, ako postupuje mojim telom nadol.
„Harry," vzdychnem, je to prosba, vďaka i túžba dokopy. Obdivujem, ako sa dokáže ovládať.
Svoju púť nadol mojim telom zastaví nad mojim bruchom. Zadržím dych.
Keď ku mne vzhliadne a pousmeje sa, nedokážem sa ani nadýchnuť. Úplne ma paralyzuje.
Šaty mám stiahnuté k bokom, na sebe len podprsenku a nohavičky.
Na brucho, tesne pod pupkom, mi vtisne bozk.
„Už sa na teba veľmi teším," šepne zachrípnuto, a v tej chvíli mi viac netreba.
Rozplačem sa.
„Ježiši," vydýchnem, slzy mi tečú tvárou a vpíjajú sa do prikrývky.
„Ďakujem, Becky," naraz ho počujem tesne nad sebou, cez slzy ho vidím rozmazane.
„Ja ďakujem, Harry," pokrútim hlavou, na čo ma on pobozká. Jednou rukou sa pri mne podopiera, dlaň druhej má položenú na mojom bruchu, akoby už teraz chránil náš druhý poklad.
Keď sa od seba odtiahneme, plačeme aj smejeme sa zároveň. Spolu. Sme šťastní blázni.
„Najkrajší narodeninový darček," šepnem dojatá, slzy si ani nezotieram.
„S tým musím súhlasiť," pousmeje sa Harry, na okamih skloní hlavu.
Keď ku mne opäť vzhliadne, zelená jeho očí je teraz tak bledá, až je temer priehľadná.
Zbožňujem tento odtieň jeho očí, je tak úprimný a čistý, a presne viem, čo znamená.
Pritiahnem si ho bližšie, čakám, či pochopí moju výzvu.
On sa len pousmeje.

♡ ♡ ♡

♡ ♡ ♡

A/N 1:
v predošlom, ôsmom príbehu, som spomínala, že na svadbe Jess a Niniho už bolo Bee mierne vidieť bruško (bolo to cca dva mesiace po tejto kpt), takže som sa dnes vrátila k okamihu, kedy s Harrym zistili, že budú štyria... dúfam, že sa vám kapitola páčila ;-)

A/N 2:
*Littlehampton, West Sussex - nachádzajú sa tu dve ocenené pláže, ktoré robia z Littlehamptonu mimoriadne populárnu destináciu južného Anglicka, a to Západná pláž mesta (West beach), ktorá je dokonalým miestom na relax či piknik v tráve na jednom z troch pieskových dunových systémov v Západnom Sussexe. Pohľad na mesto Littlehampton či rieku Arun je úchvatný, nakoľko práve v tomto mieste sa vlieva do mora. Ocenená kamienková Východná pláž (East beach) je približne 2 kilometre dlhá a obľubujú ju najmä rodiny s deťmi.

A/N 3:
ten melón som si jednoducho nemohla odpustiť ;-) milujem Watermelon Sugar celým srdcom, nech si jej význam vysvetlíte akokoľvek ❤