Týždne a mesiace v Rumunsku pozvoľna plynuli. Napadol sneh, roztopil sa, rozkvitli kvety a stromy opäť košateli. Gheara rástla a Luciusovi sa ani nechcelo veriť, že len pred krátkym časom bola taká malá, že si ju mohol skryť vo svojich čižmách. A ešte niečo rástlo – vzťah medzi ním a dračím krotiteľom, ktorý bol zhodou náhod toľko hľadaný hrdina. Trávili spolu veľa času – cez deň pri Gheari a večer, buď dole v dedine, alebo v jednom z ich príbytkov. Nebolo to len o sexe, rozprávali sa, smiali sa a Lucius pri ňom celkom zabudol, že je rovnako starý ako jeho syn, že nemali práve najlepšiu minulosť a že je medzi nimi toľko rozdielov.

Cítil sa s ním mladý, bezstarostný – konečne prežíval všetko to, po čom túžil. Nemusel sa na nič hrať, nemusel pred ním dokonca nič skrývať, vedel o jeho smrťožrútskych výstrelkoch, no aj napriek tomu ho akceptoval a prijal so všetkými tými chybami, ktoré mal a ktoré on sám okato prehliadal, pretože Malfoy je predsa bezchybný.

Uškrnul sa, zatiaľ čo sledoval ako Harry učí Ghearu lietať, nešlo jej to, ale robila isté pokroky.

„Lucius! Vidíš to?!" zakričal po ňom s veľkým úsmevom, keď sa drak konečne zniesol nad zemou a chvíľu sa udržal vo vzduchu horlivo mávajúc krídlami.

Lucius sa musel zasmiať nad Harryho radosťou. Vo svojom živote nemal dosiaľ nikoho, kto bez ostychu a celkom úprimne prejavoval emócie tak jasne a čisto.

Z diaľky sa už dlhší čas ozýval príšerný rev, čomu nevenoval pozornosť, pretože si už zvykol na neustáli hluk, ktorý prichádzal od ostatných drakov, ale tento sa zdal čoraz silnejší.

„ATENTIE!" „POZOR!" – kričali udýchane hlasy z diaľky.

Harry sa pozrel niekde za Luciusa, zrenice sa mu rozšírili a rozbehol sa k nemu, mieriac naňho prútikom. Lucius sa zamračil, a len čo sa chystal obzrieť za seba, bol nešetrne odhodený kúzlom do plota, o ktorý sa nepekne udrel. Zaprel sa rukami o zem, aby sa zodvihol, keď mu strachom skamenelo telo.

Niekoľko stôp pred ním sa zmietal zúrivý drak, chrliac ohromné plamene priamo na Harryho, ktorý sa bránil vyčarovaným štítom. Plot aj niektoré budovy boli zničené a medzi troskami utekali krotitelia s hrôzou vpísanou na tvárach.

Harrymu sa podarilo vykúzliť jedno lano, ktoré zajalo drakove ľavé krídlo, ale zatiaľ sa po ňom stvorenie zahnalo a zabodlo mu pazúry niekde do hrude, odhodiac ho dozadu, kam Harry dopadol a už sa nepostavil. To už sa na metle prirútil Charles a vysypal naňho omračujúci prášok. Lucius sa rozbehol za Harrym čo mu sily stačili, aby ho schmatol a odtiahol do bezpečnej vzdialenosti, keď sa bezvládny drak zvalil na zem, ktorá sa otriasla a vtedy nastalo hrobové ticho.

„Dočerta!" kričal niektorý z krotiteľov, ktorí bežali k nim a k drakovi.

„Harry?" oslovil ho Lucius, držiac ho v náručí. Bol v bezvedomí, v tvári priveľmi bledý, čo vôbec nekorešpondovalo s jeho opálením telom. Mal na sebe síce ochranný odev, no ten zväčša chránil pred ohňom a nie pred pazúrmi, ktoré boli príliš ostré a silné.

„Krváca!" zakričal na Charlesa, ktorý zoskočil z metly a bol k nim najbližšie.

„Dostal silný úder, nemá vyrazený dych?" pýtal sa ho, keď už zadýchane dobehol až k nim.

Lucius to ihneď skontroloval, no dýchal, aj keď chrčivo. „Zdá sa, že nie, ale tej krvi je dosť," riekol, keď si všimol, že z hlbokých driapancov sa prelieva krv ako z preplneného koryta. Srdce sa mu stislo náhlim strachom, ktorý sa snažil všemožne ovládať. Ako v mrákotách sledoval aj ostatných chlapov, ktorí Harryho opatrne zodvihli a premiestnili sa s ním na ich ošetrovňu.

Gheara ho ťukla papuľou do ramena, keď už stál na nohách a sledoval svoje ruky od Harryho krvi. V ten deň ho k Harrymu nepustili, a tak to skúsil na ten ďalší. Len čo vošiel do rezervácie s tmavými kruhmi pod očami – pretože v noci nezažmúril oka mysliac na svojho zeleno-okého milenca – sa ho ujal správca.

„Je mi ľúto, že ste sa dostali do priameho ohrozenia, pán Malfoy. Toto sa nám často nestáva, aj keď čas od času, sa nejaký drak podobne rozzúri."

„Mal som šťastie, že tam bol pán Potter a v pravú chvíľu ma odhodil nabok," odvetil suchým hlasom, zatiaľ čo kráčali smerom k ošetrovni.

„Pravda," pritakal správca neveselo. „Harry konal veľmi pohotovo a odvážne. Do práce sa, žiaľ, tak skoro nevráti, zranenia od dračích pazúrov sa liečia dlho. Ale našťastie Gheara je už dostatočne vycvičená nato, aby ste si ju mohli odviesť domov, no nie je to skvelé?"

Odviesť domov... vedel, že sa to blíži, že jeho dovolenka sa bude musieť raz skončiť. S Harrym zažil príjemné, avšak iba dočasné obdobie, ktoré bolo zrazu u konca. Nevedel si predstaviť, že by... že by odišiel bez neho.

Vošli do ošetrovne, jednotlivé lôžka delil len tenký záves, za jedným sa skrývaj aj Harry. Nebol pri vedomí, podľa ošetrovateľky bol nadopovaný elixírmi. Správca sa s ním rozlúčil a Lucius si prisadol na nepohodlnú drevenú stoličku, priamo k posteli, pozerajúc na jeho pokojnú tvár. Už chytal farbu, pousmial sa a bez toho, aby nad tým premýšľal, ho pohladil na čele v duchu spomínajúc na všetko čo za tých niekoľko týždňov až mesiacov spolu zažili. Jedna z jeho obľúbených chvíľ bola práve tá, kedy sa za ním Harry vkradol neskoro večer a zatiahol ho k jazeru. Bola zima, no vrhol na oboch zahrievacie kúzla a prinútil ho vyzliecť sa, aby vzápätí v liezli do tej ľadovej vody, ktorá bola vďaka kúzlu znesiteľná. Celkom nahí plávali vedľa seba, no nie dlho, zakrátko sa na seba vrhli, nechajúc sa nadnášať hladinou – bozkávali sa, treli jeden o druhého a nakoniec sa pomilovali. Nikdy to nerobil na takom mieste, s Harry sa mu zdalo, že všetko je po prvýkrát.

A teraz ho mal opustiť? Všetko čo zažili sa malo stať len obyčajnou spomienkou. Lucius sa nazdával, že zozačiatku to obaja brali iba ako výstrelok, veď bývalý smrťožrút, ktorý by mu pokojne mohol byť otcom a Vyvolený vo veku jeho syna. To nešlo dokopy. No ako tak dni plynuli, Lucius proti svojej vôli začal cítiť niečo viac. A predstava, že sa vráti do svojho opusteného panstva, späť do svojho nudného života – života bez Harryho – ho vnútorne drancovala. Nemôže nechať zelené oči na tomto mieste, nemôže prenechať ten prekrásny úsmev niekomu inému. A to telo... to telo patrilo predsa iba jemu! Nechal na ňom toľko dôkazov, toľko pohryznutí a modrín... A nakoniec tu nemohol nechať svojho záchrancu. Bez mihnutia oka ohrozil svoj život, len aby sa nič nestalo jemu, a to sa Luciusovi v jeho živote ešte nikdy nestalo.

„Lucius, si v poriadku?" ozval sa zrazu tichý hlas a Lucius sa prebral zo všetkých tých myšlienok, aby čelil zeleným očiam.

„Vďaka tebe som," venoval mu malý úsmev a pohladil ho po ruke.

„Prepáč, že som ťa tak nešetrne hodil preč," ospravedlnil sa, nad čím Lucius len nechápavo pokrútil hlavou, týmto Chrabromilčanom naozaj nikdy neporozumie.

„Zachránil si mi tým život, začo sa, pre Salazara, ospravedlňuješ?"

Harry sa usmial, no preglgol a úsmev na jeho tvári pohasol. „Správca mi hovoril, že... že vyhodnotil Ghearu ako vhodnú na odchod do nového domova," riekol so stiahnutým hrdlom.

Lucius zachmúrene prikývol. „Viem, informoval ma."

„Takže odídeš," pošepol a odtrhol sa od jeho očí, smutne pozerajúc na strop.

„Raz to muselo prísť, doma mám svoje povinnosti, už teraz mi od Draca chodia nervózne listy. A čoskoro sa bude ženiť, nemôžem chýbať na jeho svadbe," povedal bez elánu.

Harry prikývol. Nedarilo sa mu skrývať emócie tak ako Luciusovi. Oči sa mu leskli, keď pošepol: „Prídeš za mnou niekedy?"

„To rád, no neustále cestovanie medzinárodnou hop-šup sieťou je únavné."

„Chápem," prikývol a smútok z neho len tak sršal, z čoho mu zvieralo srdce.

Chytil ho za dlaň, keď mu naliehavo pozrel do očí, ktoré sa mu tento krát nevyhli. „Poď so mnou."

Na chvíľu sa zarazil, akoby to zvažoval, dokonca v smaragdových hlbinách zahliadol túžbu, no nakoniec pokrútil hlavou. „Nemôžem to tu opustiť. A tam... ja... necítim sa na to, aby som sa vrátil."

Luciusa bodlo sklamanie.

„Budeš mi veľmi chýbať – ty aj Gheara," hrýzol si do pery, akoby sa vďaka tomu snažil držať hroziaci plač pod kontrolou.

Lucius sa naklonil, aby ho pobozkal na pery. Pocítil príval vzrušenia a hrejivosti. „Ak by si si to niekedy rozmyslel, vieš, kde ma nájdeš. Budem ťa čakať." S tými slovami mu okolo zápästia priviazal náramok s krvavým mesiacom, ktorý kúpil na slávnosti a ktorý len včera večer našiel zabudnutý vo vrecku nohavíc. „Aby si nezabudol."

Harry len preglgol a venujúc mu smutný úsmev, zašepkal: „Na teba nikdy."

A to bol koniec.

Krotitelia mu pomohli s presunom Gheari, zatiaľ čo on sám odišiel medzinárodnou hop-šup sieťou, presne tak ako prišiel. Lúčilo sa mu ťažko, aj keď nič nedával najavo. Len vo vnútri... vo vnútri žialil za zelenými očami, ktoré tam zanechal.

Sedel vo svojom honosnom koženom kresle, s pohárom koňaku v ruke a tváril sa, že počúva svojho drahého syna, ktorý pred ním prešľapoval z nohy na nohu a vysvetľoval mu, čo všetko v ich podnikoch zameškal. Bol to už týždeň čo bol doma. A hneď ho zavalili prácou. Na všetko mal síce ľudí, no aj tak potrebovali jeho podpisy a schválenia. A ešte k tomu Draco, ktorý o ničom inom ani rozprávať nevedel.

„Otec? Ty ma zase nepočúvaš!" rozčuľoval sa, keď konečne zastal a zamračene naňho pozeral.

Lucius pokrútil hlavou a pozrel naňho. „Ehm, isteže ťa počúvam, len pokračuj."

Draco si nahlas odfrkol. „Vieš čo, odkedy si sa vrátil z toho zapadákova si ako vymenený. Na korešpondenciu, ktorú som ti priniesol, si ani nepozrel – skrátka si ju podpísal bez akékoľvek záujmu, to sa ti teda nepodobá. A tie tvoje zasnívané pohľady, čo to akože má byť? Veď draka máš na záhrade, tak nad čím toľko sníš, huh?"

„Za prvé, pozor na tón, syn môj. Nezabúdaj s kým sa rozprávaš a za druhé, netuším o čom hovoríš," odvetil prísne a prižmúril naňho oči.

„Prepáč," ospravedlnil sa mu Draco a upokojil sa. „Mám toho teraz veľa, s tou prekliatou svadbou na krku," zavrčal a doslova sa zvalil do protistojaceho kresla. „Čím sa blíži termín, tým je to s Astóriou viac a viac neznesiteľné!"

„Tak to býva, synak. Tvoja matka bola rovnaká a žiaľ, ani po svadbe sa to nezmenilo. Tie jej víkendové soaré, vzácne návštevy, plesy – Astória je jej veľmi podobná."

„Preto preferuješ mužov?" spýtal sa Draco potichu.

Lucius zodvihol upravené obočie a zabodol doňho pohľad. „A to vieš odkiaľ?"

Draco sa ošil a odtušil: „Matka ťa ohovárala."

„Tvoja matka bola vždy klebetná," arogantne si odfrkol a odpil dúšok koňaku.

„Nie je v tom nejaký muž?"

Lucius mal čo robiť, aby nedal najavo nijaké nepohodlie. „V čom ako?"

„No v tvojom správaní. Spoznal si v Rumunsku niekoho?"

„Možno," odvetil tajomne, pohľadom spočinúc na tichých plamienkoch, ktoré pukotali vo veľkom krbe. Aj prostý oheň mu pripomínal Harryho. Vlastne Gheara mu ho pripomínala každý jeden deň, zatiaľ čo v noci snívaval o dračom splne, kedy zažil jednu z najlepších nocí v živote.

***

Od jeho rozhovoru s Dracom ubehlo niekoľko týždňov, ktoré prakticky strávil v práci. Do prázdneho panstva chodil iba prespávať. Len počas spánku mal čas myslieť na Harryho, a zato bol rád. Zamestnával sa čo najviac, aby sa jeho myšlienky neuberali k spomienkam, ktoré nadobudol za tých niekoľko mesiacov v Rumunsku. No vedel, že to tak nepôjde večne. Dúfal, že časom začne zabúdať a Harry bude skutočne len príjemnou spomienkou, no nezdalo sa, že to tak niekedy bude. Chýbal mu čoraz viac a Draco to na ňom videl, aj keď to nijak nekomentoval.

Svadba jeho jediného dediča sa konala na honosných záhradách, ktorými bol Malfoy Manor povestný. Gheara bola prevezená do druhej časti, aby neohrozila hostí, ktorí ju aj tak chodili nebojácne obdivovať. Vysoká, niekoľko poschodová torta bola už z časti nakrájaná a poniektorí hostia si na nej ešte väčšmi pochutnávali, zatiaľ čo ostatní tancovali na klasickú jemnú hudbu v kvetinovom altánku. Nevesta tá celá žiarila a Draco ten sledoval svojho otca, ktorý sa vôbec, aleže vôbec nebavil a len zatrpknuto sedel na čestnom mieste pri stole a popíjal šampanské.

„Otec, na zadnej terase bude ohňostroj, pôjdeš?" spytoval sa ho Draco, keď už súmrak sadal na okolie a kúzelné svetielka pôsobili vskutku romanticky v celej tej svadobnej scenérii. Početní hostia sa presúvali na terasu a Lucius sa iba s miernym povzdychom pripojil. Draco ho stále po očku sledoval a popod nos sa usmieval, keď sa Lucius zaprel o zábradlie, ďalej od všetkých tých rozjarených ľudí a znudene sledoval vybuchujúce farebné obrazce, ktoré zahalili čoraz tmavšiu oblohu.

„Ohňostroj som nevidel celú večnosť," ozval sa za ním tichý, príjemný hlas, ktorý sa doslova zmenil na päsť, ktorá mu stisla srdce a zovrela hrdlo, až nemohol dýchať.

Prekvapenie sa mu nedarilo skryť, aj napriek skutočnosti, že bol majster v skrývaní emócií. Otočil sa a nezabránil širokému úsmevu, ktorý sa dotkol jeho pier. Zeleno-oký mladík z jeho spomienok a snov, bol zrazu priamo pred ním, presne tak dokonalý ako si ho pamätal z dovolenky v Rumunsku.

„Čo tu–" vyslovil, však nedopovedal, keď jeho otázka zanikla v ďalšej salve výbuchov.

Harry sa len pozrel niekde do boku a usmial sa. Lucius udivene zistil, že hľadí na jeho syna, ktorý stál vedľa svojej čerstvej manželky, no nevenoval jej pozornosť, pretože spokojne sledoval ich dvoch.

A vtedy mu to došlo. Jeho syn ho poznal lepšie, ako si myslel.

„Vďaka Dracovi som nabral odvahu," pošepol Harry, keď k nemu pristúpil a naklonil sa mu k uchu, aby ho mohol vzápätí pobozkať na ústa, len zľahka a opatrne. „Vrátiť sa..." dokončil, oproti jeho perám a Luicus ho v momente zovrel okolo pása a pritisol si ho bližšie.

„To znamená, že ostaneš?" spýtal sa Lucius so zle potlačovanou dychtivosťou.

Harrymu zaiskrilo v očiach, v ktorých sa odrážal práve vybuchujúci ohňostroj, keď pritakal. „Ak ma tu chceš, ostanem rád, Lucius."

Lucius mu vtisol ďalší bozk a hľadiac mu do očí, zavrnel: „Vieš, že som veľmi majetnícky a zrejme ťa už nikam nepustím."

„Och, viem ako krotiť majetníckych drakov," pousmial sa Harry, ktorému v očiach šibalsky iskrilo a Lucius ten sa v nich potápal, presne ako v tom zelenom jazere, v ktorom ho v jednu chladnú noc pomiloval.

A tak Luciusov prázdny život zaplnil zeleno-oký mladík, s ktorým konečne pocítil šťastie trvalé, nie to prchavé. Jeho panstvo už viac nezívalo prázdnotou a vďaka jeho sne po drakovi sa naplnil aj ten ďalší. Sen po osobe, ktorá vedela o jeho hriechoch, o jeho skutkoch a temnej minulosti, no aj napriek tomu ho milovala takého, aký bol.

Lucius Malfoy miloval Harryho Pottera. A pamätal si presne ten okamih, kedy sa tak stalo.

⸞

Koniec

Všetko najlepšie, zlatko! Hlavne veľa zdravia Tebe aj celej rodinke. A zo srdca Ti prajem, aby sa Ti splnili všetky Tvoje sny. Aby si s úsmevom na tvári prekonala každú ťažkú chvíľku, ktorú život prinesie. Aby si sa čo najviac smiala a problémy hádzala za hlavu a nakoniec, aby si robila to, čo ťa napĺňa! A ak ťa napĺňa práve písanie, tak Píš! Píš! Píš! Pretože píšeš nádherne J.

Mám Ťa rada, posielam vzdušný bozk, ktorý k Tebe dúfam, čoskoro priletí... ♡