26. Silvestr!
,,Chápu tě Same. Tak se drž a já půjdu dodělat video," povedal Radek. ,,Dobre. Ahoj a ďakujem." ,,Není zač Same jsme kámoši. Zatím ahoj, uvidíme se po novém roce ve škole."
Zavesil som a posadil sa na posteľ. Bolestivo som sa chytil za ruku. ,, Mal by som si to znova ošetriť, "povedal som a dokríval k stolu, kde som sa ťažko posadil a pomaly odmotával obväz.
Potom som sa zahľadel na podlouhou jazvu od skla a od kulky, ktorá sa stále nezahojila, pretože to je skoro mesiac od tej doby čo ma uniesli.
Dezinfikovali som si rany a obviazal je čistým obväzom. Potom som sa zdvihol a pomaly sa vydal do jedalny, kde sedela moja rodina. ,, Ahoj Same. " pozdravila ma sestra.
,, Ahoj, "odpovedal som a sadol si vedľa nej. ,, Klári niečo od teba potrebujem." ,, Čo potrebuješ Same? "spýtala sa. ,, O tomto sa nesmie dozvedieť rodina vieš, aký sú ohľadom Sabiny."
,, Počúvam. ",, Rozhodol som sa odísť, jedu k jej hrobu. Chcem, aby si vymyslela nejakú lož, rozumieš mi?" zašepkal som jej do ucha. Súhlasne prikývla. ,,Ďakujem Klari."
***
Sedeli sme v jej izbe. ,, A kedy sa chystáš odísť? ",, Po desiatej hodine. ' ,, Prečo tak dlho? " spýtala sa. ,, Pretože chcem u jej hrobe stráviť nový rok. Ako na nový rok tak aj po celý rok..."povedal som a pousmial sa, potom môj úsmev skleslí, keď som si spomenul na naše chvíle.
,, Same...ona na teba rozhodne nezabudne,aj keď tu teraz nie je." ,, Ja na nej taky nezabudnem. ",, Chýba mi môj starý domov." vzdychla Klárka. ,, Mňa taky. Možno je dobre, že sme sa presťahovali, pretože tam som prežíval všetky krásne chvíle s ňou."
***
Bolo desať minút pred desiatou hodinou. ,, Už budem musieť ísť. ",, Ako sa tam dostaneš?" usmial som sa na Klárku. ,, Už to mám premyslený. "
,, Daj na seba pozor Same." dokríval som k nej a objal ju. ,, Veď ma poznáš dám na seba pozor. Mám ťa rád. ",, Ja teba tiež," usmiala sa Klárka.
Obliekol som sa vzal si peniaze a mobil a potichu odišiel z domu. Do uši som si pustil hudbu a zamieril si to na autobusovej stanici.
Sadol som si na lavičku a čakal. Po tvári mi tiekli slzy, pretože sa práve pustila pesnička, ktorú sme si obaja spievali skoro každý deň. Rozsvietil som mobil a pustil si náš videoklip.
,,Same já letím!" vykríkla Sabina a zasmiala sa. ,,Nespadni mi, chýbala by si mi tu!" vykríkol som a chytil jej. Sabina sa usmiala a pobozkala čočku môjho mobilu. ,,Milujem ťa." ,,Miluji Sama Miščíka!" zasmial som sa, pak nás videoklip skončil.
Ona byla skvelá a ty naše chvile byli najlepší. Chcel bych tohle vrátiť, ale nejde to, každý tam jednú musí. Ale ona byla moc mladá.
Keď autobus prišiel, nastúpil som a sadol si úplne dozadu, pustil som si pesničku a pozeral sa z okna. Autobus zastavil v Ostrave vystúpil som a zamieril si to k cintorínu.
Pozrel som sa na mobil, kde mi ukazoval čas 23:40 mal som dvadsať minút, aby som došiel k jej hrobu.
***
Pomaly som prechádzal medzi hrobmi, bolo tu desivé ticho, ale sústredil som sa na Sabinu. Došiel som k jej hrobu. ,, Chýbaš mi. "Na zátylku som zacítil niečo ako dych, otočil som sa, ale nikto za mnou nebol. Počul som odpočet.
,, Je to tu koniec tutoho roka. Chcel by som to zažiť s tebou. Zažili sme spolu prvý a posledný vianočné sviatky a náš prvý Silvester a teraz som tu bez teba, stojím pred tvojím hrobom a spomínam. " smutne som vzdychol a opatrne si sadol do snehu.
Potom som započul petardy a radosť ľudí z nového roka. A ja tu sedím plačem a spomínam na naše chvíle. Vzdychol som, potom som začul vrčanie. Rýchlo som sa otočil a všimol si paru svietiacich očí.
Výkrik som a pomaly sa odtiahol od tej veci. Vytiahol som mobil a posvietil na neho. ,, Lucky...",, Čo sa ti stalo dievča." bola vychudnutá a zmrzačené, vyzeralo, že jej niečo bolí.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro