Auto zastavilo. Po pár minútach sa kufor otvoril a ja videl dvoch mužov nevidel som im do tváre keďže som mal pootvorené oči, kvôli prudkému svetlu. 

Chytili ma, za nohy a vytiahli z kufra tvrdo som dopadol na zem. Potom ma chvíľu ťahali po zemi ako nejaký hader. Marek ma, ale zdvihol zo zeme a odniesol. 

Konečne som si mohol prehliadnuť tú budovu. Vyzeralo to na starú nemocnicu, podľa nábytku som usúdil, že to bola čakáreň. Potom som si všimol recepcia, Marek ma posadil na jednu z stoličiek a odišiel k svojim.

Položil som sa na stoličky a snažil sa zadržať bolesť, ktorá mi vychádzala od rebier, zrejme s toho pádu sa mi vytvorila modrina. 

Bol som tak unavený, že som za chvíľu zaspal, nevzbudilo ma ani to, že na mňa hovorili.

Potom som zacítil silnú bolesť v kolene, prudko som otvoril oči. 

Ležal som na zemi, ani neviem ako som sa dostal na zem, ale jedno viem iste, kopli mi do kolena len, aby ma prebudili a tiež len pre ich pobavenie. Do očí sa mi drali slzy, bola to tak strašná bolesť.  ,,Nechte toho kluka!" vykríkol Ivan.

,,Ty si budeš vyskakovat!? Jsi tu jen týden!  Jsme teď tvoje rodina, važ si toho!"

,,Nejste moje rodina!  Moje rodina je mrtvá kvůli vám!" ,,Ivane..."

Ivan ku ma prišiel a zdvihol ma zo zeme.  ,,Můžeš chodit?" spýtal sa ma a odviazal mi provaz na nohách.  Pomaly som sa postavil na nohy, ale hneď ako som tak urobil, tak som znovu skončil na zemi.

,,Zřejmě to bude vyklubený nebo zlomený," sadol som si späť na stoličku a čakal čo sa bude diať ďalej. 

Za chvíľu prišiel Marek a kývol na Ivana, ktorý ma pomaly zdvihol a odviedol do jedného z izieb, ktorý nemal skoro žiadne okno. Po pár v sekundách ma došlo prečo, bola to časť blázinca. 

,,Sedni si sem. Pokusím se proto tebe sehnat nějaký jídlo a ortézu na to koleno. Nedívej se na mě těma očima, jako bych ti něco udělal, snažím se ti pomoct,"

Pozrel som sa ja neho psími očami, ale veľmi to nezaberali, vedel som, že by ma nepustil mal by prúser a to ja nechcem.

***

O pol hodiny prišiel s plechovkou koli, ortézou a nejakú sušienkou. Jedlo položil vedľa mňa a stiahol mi koleno ortézou. Chcel som vykríknuť, ale Ivan ma naznačil, nech som ticho, ale robilo ma to problémy udržať bolesť. 

,,Buď potichu. Všechno jsem ti sehnal bez vědomí Marka, takže jestli to zjistí tak mám problém," 

Súhlasné som prikývol.  Ivan mi strhol pásku z úst. Nadýchol som sa, aby som niečo povedal, ale on mi priložil ruku k ústam. ,,Nic neříkej, pokud tě uslyší, tak budeš mít průšvih a já taky,"

Zložil mi povrazy a sadol si predo mne na stoličku.  ,,Můžeš se do toho jídla pustit. Určitě máš děsný hlad,"

Vypil som kolu a sušienky som sa, ani nedotkol. Stále som nemal hlad.

,,Ivane pohni tou prdelí máme tu vetřelce!"

,,Ty někoho čekáš?" spýtal se ma, zavrtel som hlavou.  Ivan mě znovu svázal a odišiel.

Tušíte kdo by mohl být ten ,,vetřelec" ? :)