Pri Nele mám stále pocit, že ju musím ochraňovať. Barbara je dospelá žena a chová sa k nej príšerne. Už začínam chápať, prečo začala s týmto klamstvom o snúbencovi. Možno to nebol najlepší spôsob, akým sa riešia problémy, ale každý sme nejaký, Barbara ju neustále zhadzuje, nechcem jej klamanie obhajovať a hľadať výhovorky, ale pravdepodobne to bola jej jediná východisková situácia. Navyše, kto som ja, aby som ju súdil. Tiež som bezočivo klamal do očí svojej rodine a kamarátom.

"Vieš sa na tú nohu postaviť?" otvoril som jej dvere auta a čakal, či bude schopná dostúpiť na svoju potknutú nohu.

"Trochu to bolí, ale nie je to nič vážne. Dám si na to ľad a prejde to," vystúpila a odkrívkala ku vstupnej bráne.

"Nechceš sa o mňa oprieť?"

"Nie, ďakujem. Zvládnem to aj sama," na ihrisku som znovu porušil jej pravidlo dotýkania sa a zobral ju do náručia. Vždy pri nej reagujem tak impulzívne a nemyslím hlavou. Moje ochranárske inštinkty sa zapnú a nepremýšľam o tom, že nie sme skutočný pár. Ale bolo mi jej ľúto, ležala vyvalená na zemi a nikto jej nepodal pomocnú ruku, všetci sa na nej smiali. Niekoho by to premohlo a rozplakal by sa. Ale za tých pár dní som si stihol všimnúť, že je Nela ľahkovážna, neplánuje dopredu, temperamentná, odhodlaná, nevzdáva sa a nikdy sa neľutuje. A neplače. Teda okrem toho dňa, keď ma svojimi slzami prinútila prikývnuť na jej dohodu. Vlastne, to je jej ďalšia vlastnosť, dokáže vás presvedčiť k veciam, ktoré by vás v živote nenapadli.

"Nelka, čo sa to stalo na tom ihrisku? Nabudúce už budeš sedieť na lavičke, futbal proste nie je tvoja parketa. Nechceme, aby sa ti niečo stalo," lomcovala rukami jej mama a ľútostivo sa na ňu pozerala. Samozrejme, že nemajú ani páru o Barbarinom intrigovaní.

"Nebola to moja vina. Potkla som sa o špagát, ktorý prichystala Barbara s Olíviou. Zavolali ma k sebe, ja som si ho nevšimla a zakopla som."

"Nela, máš dvadsaťšesť a stále sa vyhováraš na svoju sestru. Barbara je kultivovaná právnička, má dve malé dcérky a manžela. Prečo by to asi tak robila?" neveriacky krútila hlavou pani Bernhardová. Na Nelinej tvári sa zjavili známky smútku, ale tiež sa dalo zbadať, že je na podobnú situáciu zvyknutá. Ako keby čakala, že jej nebude mama veriť.

"Presne, prečo by som to robila, Nela? Myslíš si, že sa celý svet krúti len okolo teba?" priplietla sa do diskusie Barbara.

"Nela, neviem, čo máš proti Olívii, keď si na ňu stále takto vymýšľaš, ale prestaň s tým. Si až príliš domýšľavá, stále si myslíš, že má niekto niečo proti tebe. Proste priznaj, že si sa pošmykla a život ide ďalej. Nemusíš svoju nešikovnosť zakrývať hádzaním viny na niekoho druhého," Simon sa tiež postavil na stranu svojej manželky. V Nele to začínalo vrieť, zatínala päste a postavila sa na odchod.

"Na toto nemám energiu," vzala si z chladničky ľad a krívajúcim krokom prešla do zadnej záhrady. Chcel som povedať niečo na jej obranu, ale usúdil som, že toto je jej boj. Nemám právo zasahovať do ich rodinnej diskusie. Som pre nich cudzí človek.

Nela si sadla na lavičku a z vrecka nervózne niečo vyťahovala.

"Došľaka, nemám oheň!" vzala do dvoch prstov cigaretu a hmatom hľadala vo svojom oblečení zapaľovač.

"Nevedel som, že fajčíš."

"Pred šiestimi dňami som prestala, ale kašlem na to. Ak si nedám cigaretu, vrátim sa dnu a obidve vyfackám!"

"Tie dve harpie ti nestoja za to, aby si si ničila zdravie," sadol som si k nej a svojvoľne som jej vytrhol cigaretu z rúk.

"Seb, nestaraj sa do tohto," chcela si ju odo mňa vziať späť, ale bol som rýchlejší a z cigarety ostali len dve polky. Roztrhol som ju.

"Ako si môžeš dovoliť zlomiť mi cigaretu? Je to moje zdravie, teba do toho nič."

"Som tvoj snúbenec, nezáleží na tom, či skutočný alebo falošný, nedovolím ti vrátiť sa k fajčeniu len kvôli tomu, že ťa vyviedli z miery nejaké bosorky. Ver mi, nestoja ti za to. Hlavné je, že pravdu vieš ty."

"Už mi dochádza trpezlivosť, že je zo mňa vždy tá najhoršia. Moji rodičia ma nevideli štyri roky a stále sa ku mne správajú ako k sopľavému decku. Načo by som si vymýšľala takú vec? Je mi jedno, že ma videli ostatní spadnúť, naozaj ma to nezaujíma. Keby som zakopla, tak to priznám, viem, že som magnetom na trápne situácie. Ale tentoraz to naozaj urobili naschvál."

"Ak to pre teba niečo znamená, ja ti verím," vzal som jej z rúk ľad a pritlačil na boľavé miesto na členku.

"Znamená, ale zároveň je smutné, že mi cudzí človek verí viac, ako moja rodina."

"Rodinu si nevyberáš."

"Sme tu už len tri ďalšie týždne, keď sa to skončí, môžeš na celú túto vec zabudnúť. Aj tak som ti len na príťaž. A nesnaž sa ma presvedčiť o tom, že nie som. Viem, že si dobrý človek, ale klamať mi nemusíš. Ja unesiem pravdu, čo je ironickým paradoxom pre klamárku ako som ja."

"Klamal by som, ak by som ti teraz povedal, že presne takto som si predstavoval svoju letnú prestávku. Ale je to dobrodružstvo, síce je to pre mňa najzvlášnejšia vec, akú som kedy v živote zažil, ale nie je to najhoršie. Je zábavné tráviť s tebou čas," hovoril som pravdu. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu som sa cítil s Nelou príjemne, ako keby sme boli starí kamaráti, ktorí sa poznajú od detstva.

Necítim k nej romantické city, nie som predsa v romantickom filme, kde sa hlavní hrdinovia do seba zaľúbia na prvý pohľad, ale cítim k nej akési puto. Verím na osud a niekedy do seba veci zapadnú bez toho, že by ste tomu venovali príliš veľa pozornosti. Život je niekedy nevyspytateľný a ja verím, že je tu dôvod pre každú vec, ktorá sa vám v živote stane.

Večer, keď obaja ležíme v posteli, ja vo svojej a ona v tiež tej jej, zapozerám sa na ňu. Na jej tvári už nie sú vidieť známky zatrpknutosti. Nie je človekom, ktorý sa dokáže dlho hnevať. Ale keď je naštvaná, je bezpečnejšie sa od nej držať ďalej.

Je čudné, že mi Laura ešte nezavolala. Po jej odhalení na konci našich rodinných raňajok som sa jej neozval, pretože ani úprimne neviem, čo by som jej mohol povedať. Sám si neviem vysvetliť, prečo som sa do tohto klamania namočil. Bolo mi Nely ľúto, ale to nie je postačujúci dôvod. A ak mám byť úprimný, bál som sa Lauriných slov. Vedel som, že ma nebude odsudzovať, ale v jej očiach som vždy pôsobil ako vzorový veľký brat. Nechcem, aby stratila o mne túto dobrú mienku a pozerala sa na mňa inak. Zrejme si to len nahováram, ale moja sestra a mama pre mňa znamenajú najviac na svete. Bolo by pre ňu veľkým sklamaním, že som od nej vzal prsteň starej mamy a navliekol ho na prst ženy, ktorú nemilujem. Nikdy sa o tomto klamstve nesmie dozvedieť. Zlomilo by jej to srdce.

Raňajky sa dnešné ráno presunuli ku stolu vo vonkajšej záhrade. Nela ignorovala svoju rodinu a nalievala do seba jednu šálku kávy za druhou.

"Nechceš trochu spomaliť s tou kávou?" šepkal som jej do ucha.

"Včera si mi zničil cigaretu, takže potrebujem aspoň kofeín," odvrátila odo mňa zrak a po prvýkrát od začiatku raňajok do seba hodila kúsok maslového croissantu.

"Leo, aký je tvoj názor na očkovanie detí? Myslím tým tvoj lekársky názov," oblial ma studený pot po položení Barbarinej otázky. Vedel som, že sa ma bude niečo pýtať.

"Očkovanie je jedno z najstarších preventívnych opatrení, ktoré zachraňovalo ľudské životy už v minulosti. Hlavným dôvodom neočkovania hlavne u ľudí tu na Slovensku je strach rodičov o zdravie ich dieťaťa, alebo neakceptovanie lekárskej autority. Čo si však neuvedomujú je to, že je potrebné udržať kolektívnu imunitu a že nepodanie očkovacej látky môže ohroziť život nielen ich vlastnému dieťaťu, ale napríklad aj iným ľuďom s oslabenou imunitou a inými zdravotnými problémami," mal som šťastie, že sa ma opýtala práve toto, pretože keď som vtedy pred dvomi dňami nedokázal spať, vybral som si na naštudovanie túto otázku. Barbara má dvojičky, nebolo ľahké tipnúť si, čo by sa ma mohla spýtať, ale našťastie moja hra na neistotu zafungovala. Nela na mňa vyvalila oči a moja odpoveď na ňu zapôsobila.

"Čítala som veľa prípadov, keď sa dieťaťu po očkovaní pohoršilo."

"Riziko je tu stále, ale je len veľmi málo percentné. V televízii sa naschvál kladie dôraz na nevydarené prípady, ale keď sa na to pozrieš vo všeobecnosti, neočkovanie svojho dieťaťa má na starosti omnoho ťažšie dôsledky. Mimochodom, vieš o negatívnych vplyvoch vakcín na zdravie človeka zo skutočne podložených zdrojov? Ja by som povedal, že ľudia na Slovensku majú šťastie, že môžu svoje deti dať očkovať zadarmo, v krajine ako je Afrika deti zomierajú kvôli banalitám ako je obyčajná chrípka. Nemajú na výber z množstva liekov ako my, spoliehajú sa len na liečivá v podobe rastlín. Takže môj lekársky názor je taký, že každý rodič by mal dať svoje dieťa zaočkovať, pretože neškodí len sám sebe, ale aj ľuďom naokolo."

"Keď už hovoríš v Afrike, bol si tam už? Znie to, ako keby si tú situáciu zažil na vlastnej koži," ja som jej podal takúto dlhú expertízu a Barbara si z nej odniesla len to o Afrike. Asi som sa preriekol, bol som síce na sústredení v Afrike a stretol som sa s miestnymi domorodcami, ale toto nebolo v popise plánu.

"Áno, bol. Asi pred piatimi rokmi v rámci humanitárnej misie. Snažili sme aj spolu s ostatnými kolegami zriadiť tam nemocnicu, pretože tých ľudí tam liečia rôzni šamani a liečitelia, ktorí im jednoducho nemôžu poskytnúť takú zdravotnú starostlivosť, ako by potrebovali," hovoril som z vlastnej skúsenosti, síce som im nemohol poskytnúť odbornú pomoc, ale každý týždeň sme sa tam s ďalšími chlapcami z tímu vracali a nosili sme tým podvyživeným deťom mliečne kaše, vitamíny a nejaké suroviny, ktoré sú pre nás samozrejmosťou, ale oni si ich vážili ako to najcennejšie zlato.

"Máš z tej misie nejakej fotky? Toto nám o tebe Nelka nehovorila," pozrel sa na mňa pán Bernhard. Tak teraz nielenže klamem, ale ešte aj dokladám veci o jej imaginárnom snúbencovi. Čo sa to so mnou deje.

"Mám ich niekde doma. Nevzal som si ich so sebou," kľučkoval som a dúfal, že túto tému vypustia. Je pravda, že mám doma nejaké fotky, na ktorých som s nejakými deťmi odfotený, ale pravdepodobne sú takmer na všetkých aj moji spoluhráči.

"Mohol by ti ich sem niekto poslať. Teraz ma vlastne napadlo, že sme nevideli ani vaše fotky zo zásnub, respektíve sme nevideli žiadne vaše fotky. To ste sa za tie roky nikdy nefotili?" Barbara si naozaj nedá pokoj, akoby cítila, že na našom príbehu niečo nesedí.

"Máme fotky. Veľa fotiek. Len sme ich zabudli v Londýne," po prvý raz prehovorila aj Nela.

"Tak nech vám ich niekto pošle. Sme na ne veľmi zvedaví," neveriacky sa pozrela.

Začínam ľutovať, že som tú Afriku vôbec spomenul. Odkiaľ asi tak vezmeme naše spoločné fotografie?

"Nel, prečo si im povedala, že máme fotky?" spýtal som sa jej, keď sme vošli do svojej izby po raňajkách.

"Kto začínal s Afrikou? Mala som snáď povedať, že žiadne nemáme?"

"Prepáč, prekecol som sa. Ale ja tie fotky skutočne mám."

"Čože? Ty si bol naozaj na misii v Afrike?"

"Nie. Bol som tam na sústredení s ďalšími spoluhráčmi."

"O starosť menej. Ale musím uznať, tá odpoveď s vakcinovaním bola odborne vyložená. Pôsobil si ako skutočný odborník. Odkiaľ si tie veci nabral?"

"Naštudoval som si to. Kamarát Google vždy pomôže. Čo budeme ale robiť ohľadom tej situácie s našimi spoločnými fotkami?"

"Tvoja sestra je fotografka, myslíš, že by bola ochotná nám niečo vytvoriť?"

"Ako vieš, že je fotografka?" nechápavo som vypleštil oči.

"Povedala mi to, keď si bol so svojou mamou v izbe, génius."

"Aha, jasné. A čo jej mám povedať?"

"Že od nej potrebujeme láskavosť a chceme sa s ňou stretnúť," vzala môj telefón zo skrinky a podala mi ho do rúk. Na jej popud som vyťukal Laurine číslo.

"Laura, sestrička, ako sa máš?"

"Dobre, dobre. Ako ide tvoja hra na mačku a myš?"

"Čo?" nechápavo som sa spýtal.

"Veď vaše hranie sa na snúbencov. Seb, ty máš niekedy dlhé vedenie."

"Jasné. No, vlastne preto ti volám. Potrebujeme od teba niečo, budeme sa môcť stretnúť?"

"Čo by som neurobila pre svojho veľkého brata. Môžem o hodinu v našej kaviarni."

"Dobre. Si najlepšia. Ľúbim ťa," zahlásil som a zložil.

"Tak čo?" nedočkavo čakala na odpoveď Nela.

"Stretne sa s nami o hodinu."

"Paráda!" zvýskla a na tvári sa jej zjavil úsmev. Som zvedavý, čo si táto žena opäť vzala do hlavy.

Bolo mi trápne ju o niečo žiadať, ale nemôžem sa jej vyhýbať večne. Určite ma nebude súdiť. Celú cestu som nervózne klepal na volant, čo si Nela všimla a očami ma upokojovala.

"Ahojte, snúbenci," vstala od stola a objala ma.

"Laura, asi by sme ti to mali najskôr vysvetliť. Musíme na teba pôsobiť ako šialenci."

"Nikdy nesúdim ľudí bez toho, aby som ich najprv spoznala. Museli ste mať dobré dôvody, aby ste začali s týmto divadlom," odľahlo mi. Laura sa na mňa usmievala a nepôsobila tak, že by sa na mňa hnevala alebo si myslela, že sme súci na psychiatriu.

"Ja som do toho tvojho brata namočila. Tri roky som klamala svojim rodičom, že mám snúbenca a tento rok som ho mala doniesť domov. Bohužiaľ, nikdy žiadny snúbenec neexistoval. Tvoj brat bol len taký ochotný a súhlasil, že do toho so mnou pôjde. Zachoval sa ako pravý džentleman a to ma absolútne nepoznal," obhajovala ma a celú vinu preniesla na seba.

"To nie je pravda. Ako prvý som s tým začal ja, keď som ťa v bistre predstavil ako svoju priateľku. Obaja sme vinní rovnako."

"Robili ste to, čo ste museli. Mama je ale z tvojej snúbenice nadšená. Dúfam, že jej povieš pravdu, keď sa to všetko skončí."

"Už sme sa na tom s Nel dohodli, na konci mesiaca zrušíme zásnuby," pozrel som sa na Nelu a ona moje slová odsúhlasila.

"Dobre, no a čo ste odo mňa potrebovali?"

"Toto bol skutočne môj nápad. Moji rodičia odo mňa žiadajú fotky z nášho spoločného života v Londýne, ktoré neexistujú. Bola by si ochotná odfotiť nás a možno dotvoriť nejaké prostredie? Londýnske oko, Big Ben?"

"Vy dvaja ste ale číslo. Mám zelené plátno, dalo by sa to urobiť cez to. Zajtra mám plno objednaných ľudí na fotenie, iba ak by sme sa do toho pustili napozajtra?" No teda. Moja sestra je fakticky ochotná do toho ísť.

"Vieš o tom, že si najlepšia sestra na svete, však?" prišiel som k nej a silno ju objímal.

"Povedz mi niečo, čo neviem. Ale ak ma máš naozaj tak rád, prestaň ma dusiť," smiala sa a snažila sa uvoľniť z môjho silného zovretia.

"Veľmi si vážim, čo pre mňa robíš. Celá rodina Beckovcov má sklon k pomáhaniu zúfalým prípadom?"

"My dvaja so Sebom sme na to odborníci," usmiala sa a štuchla do mňa.

Večer som zaspával s úsmevom na tvári. Bol som rád, ako celú túto situáciu Laura prijala. Neviem si predstaviť, že by sme medzi sebou mali rovnaký vzťah ako Nela s Barbarou a Simonom. A ani tie falošné fotografie mi už po všetkom tom klamaní neprídu čudné. To môže naozaj napadnúť len Nelu.

"Vy nespíte v jednej posteli?!" zobudil som sa ráno na zháčený Barbarin výraz, ktorá stála vo dverách našej izby a narážala na situáciu, že ja spím na pohovke, zatiaľ čo Nela na posteli sama.