Vedel som, že jej tým urobím radosť. Vôbec si nevšímala, že spievame pred davom ľudí, celý čas sa pozerala na mňa a usmievala sa. Užívala si to. Preto mám Nelu rád, vedia ju potešiť tie najmenšie veci. Za jej úprimný úsmev by som dal všetko. Ak mám byť úprimný, nikdy som nemal v obľube takéto veci. Bral som sa až príliš vážne. Ale pri nej som ochotný zo seba urobiť blázna na počkanie. Nezaujímajú ma oči iných, jediné, na čom mi záleží, je vidieť ju šťastnú.

Vedel som, o čo sa včera večer pokúšala. Jej ruka na mojom bruchu a vo vlasoch. Už len keď si na to pomyslím, mám chuť vyhodiť na seba vedro studenej vody plné kociek ľadu. Aj včera som musel ihneď zbehnúť do sprchy a spustiť na seba studenú vodu. Potreboval som sa schladiť. Ak by som tam ostal čo i len o jednu sekundu ďalej, neovládol by som sa. A to nechcem. Nechcem, aby si myslela, že na to ideme prirýchlo a že mi záleží len na jednej veci. Nechcem, aby zo mňa nadobudla dojem chlapa, ktorému ide len o sex. Veď sme sa ešte ani len po prvýkrát skutočne nepobozkali, keď k tomu dôjde, chcem, aby si to pamätala ako na kúzelný romantický zážitok.

Pobozkať ju len tak pri pohľadoch jej rodiny, to by si myslela, že len predstierame. A keby som ju pobozkal len tak z ničoho nič v našej izbe, stratilo by to svoje čaro. Stále je to medzi nami čerstvé a nemienim to pokaziť niečím unáhleným. Na to si ju až príliš vážim.

"Vy dvaja ste boli úžasní! Princezná, pamätáš na naše večery trávené pri Hriešnom tanci? Zakaždým si sa rozplývala."

"Samozrejme! Stále si ma vtedy utešoval, že aj ja si určite nájdem niekoho, kto si so mnou zatancuje konečný tanec so zdvíhačkou."

"Tá zdvíhačka sa ti už splnila," skočil som im do reči.

"Čože? Kedy? To nie je fér," otrčil tvár Andy.

"Len minulý týždeň na chate so Sebom," usmiala sa na mňa.

"Máte z toho nejaké video? Vždy sme sa o to pokúšali, ale stále mi spadla z rúk," vysvetľoval mi.

"Nemáme. Bolo to impulzívne rozhodnutie. Seb videl jazero, hodil sa do neho a zavolal ma, aby sme si to spolu nacvičili. A čuduj sa svetu, aj také poleno ako som ja to zvládlo. Vtedy nám to nešlo kvôli tomu, že sme to skúšali hneď naostro bez vody, takže sme obaja skončili s modrinami po celom tele."

"Alebo nám to nešlo kvôli tomu, že si nemala správneho partnera," potmehúdsky na mňa mrkol.

"Teraz je rad na vás, aby ste sa predviedli na pódiu," vyzvala ich dvoch s Patrikom.

"Pochybujem, že náš spev zožaje taký úspech ako ten váš, ale mám chuť si zaspievať, takže Patrik, ide sa," ťahal ho nevoľky za ruku za sebou.

"Nemali sme radšej spievať Perfect Strangers, keďže je to naša pesnička?" drgla do mňa nohou a odpila si slamkou zo svojho prichystaného drinku.

"Nie sme pred tvojou rodinou, tu nemusíme predstierať. A obaja vieme, že keby sme mali my dvaja nejakú spoločnú pesničku, mohla by to byť jedine Time of My Life. Dokážem si predstaviť, že ju zvykneš počúvať stále dookola."

"Ako vieš?" odtrhla sa od svojho nápoju.

"Asi ťa už tak trochu poznám."

Večer sme sa znovu rozdelili na dve strany našich postelí. Znovu sa odo mňa odtiahla čo najďalej mohla. A práve teraz by som ju chcel stiahnuť k sebe a mať ju v náručí. Je ťažké pri nej len tak spať a nedotýkať sa jej. Možno sa jej nepáči, keď ju držím tak blízko pri svojom tele. Alebo sa ma len snaží prinútiť, aby som sa viac snažil? Možno čaká, kým urobím prvý krok, pretože je hanblivá.

Je mi otočená chrbtom, ešte nespí, pretože nepočujem jej letmé šomranie a vydychovanie. Prikrývku má len napoly žrde, čiže mám skvelý výhľad na jej útly chrbát. Má na sebe ružové tričko na ramienka, takže nemá zahalené ani ramená. To mi k mojej frustrácii z nedotýkania sa tiež príliš neprospieva. Nad hornou lopatkou má znamienko pripomínajúce tvar srdca. Až teraz som si ho všimol. Natiahnem sa k nej rukou a prstom prebieham po obvode jej znamienka. Odhodlal som sa ju dotknúť. Nikdy som nebol nesmelý v prítomnosti žien, ale pri Nele sa zo mňa naozaj stáva nepobozkaný tínedžer, ktorý nevie ako sa má chovať v prítomnosti ženy.

Čakám, že ju môj dotyk prinúti sa otočiť, aby som jej mohol vidieť do očí. Ale ona nehybne leží a nepohne ani brvou. Že by už spala? Som si istý, že je ešte hore. Asi som sa jej predsa len nemal dotýkať. Po včerajšej noci si to možno neželá. Hrá sa na nedostupnú? Nie som pre ňu príťažlivý? Predtým ma takéto veci nezaujímali, nechcem vyznieť ako nejaký samoľúby narcis, ale pravdou je, že som o ženy nikdy nemal núdzu. Hádzali sa mi okolo krku samé od seba.

Nikdy som nebol ten, ktorý urobil prvý krok. Ešte na strednej som bol považovaný za chlapca, s ktorým by chceli randiť všetky dobré dievčatá. Vlastne aj tie zlé. Postávali pri mojej skrinke, sami od seba mi vkladali do rúk svoje čísla, aby som sa im ozval a niekde ich pozval. Áno, možno bola tá pozornosť lichotivá, ale nikdy som si to neužíval. Mohol som využiť nejednu príležitosť, pretože niektoré chceli skočiť do postele po prvom rande, ale nemal som na to žalúdok. V skutočnosti som v živote spal asi len s dvomi ženami.

Moja prvá bola Bea. Chodili sme spolu rok a pol, ľúbil som ju a proste sa to stalo. Boli sme u nás doma, rodičia boli na nejakej charitatívnej akcii, mali sme dom len pre seba. Nebol som skúsený, ani jeden z nás z toho na konci nebol nadšený, pretože i keď bola Bea pre mňa prvá, ja som rozhodne jej prvý sexuálny zážitok nebol. Keď som zistil, že ma podvádzala, dlho som rozmýšľal nad tým, či to bolo práve kvôli mojej neskúsenosti. Ale potom som si uvedomil, že si len užívala moje peniaze a nestála mi za to, aby som sa nad tým pozastavoval.

Po rozchode s Agátou som skúsil randiť so ženami bez toho, že by som o nich niečo vedel. Kamaráti ma prihlásili na nejakú zoznamku, kde som si vyberal ženy náhodne. Na ktorú mi padol prst, s tou som sa stretol. Ale vždy to končilo večerou. Nebol som schopný odviesť ju do svojho bytu a vyspať sa s cudzou ženou. Nie som typ chlapa, ktorý by robil jednorázovky.

A po čase som prestal aj s randením. Zameral som sa na kariéru, nechcel som dovoliť žiadnej druhej žene, aby ma zničila tak, ako Agáta. Pravdepodobne nie je veľmi férové hádzať všetky ženy do jedného vreca, ale bol som zatrpknutý. Bol to akýsi môj obranný druh mechanizmu. Keď sa predsa do žiadnej ženy nezamilujem, nebude mi ani žiadna schopná zlomiť srdce, nie? Nechcel som sa púšťať do ďalšieho vzťahu, pretože som sa bál, že sa mi znovu stane to isté.

Ale keď som s Nelou, všetky moje predchádzajúce zábrany sa rútia ako pieskový hrad, keď do neho kopnete nohou. Neviem na ňu prestať myslieť. Za tieto posledné týždne sa pre mňa stála blízkou osobou. Je senzačná. Milujem na nej všetky tie drobné veci a chcem byť dôvod, ktorý jej vyčaruje úsmev na tvári. Preto sa púšťam do romantických vecí, do ktorých by som sa inak v reálnom živote nikdy nepustil. Cítim potrebu pre ňu tieto veci robiť. Ako keby som sa s pristúpením na túto dohodu zaviazal, že jej splním sny a túžby.

"Dobre vidím, že sa balíš?" neveriacky som sa ráno pozeral na Nelu ukladajúcu si oblečenie do tašky.

"Nechcem znovu padnúť do hanby a ostať bez pyžama. Bolo by bezočivé, keby som si od teba znovu musela pýtať tričko."

"Už som ti povedal, že na tebe vyzeralo omnoho, omnoho lepšie ako na mne," vstal som k nej a rozťahoval si ruky.

"Ale aj tak bude pravdepodobne rozumnejšie, keď budem spať v tvojom svojom," posunula sa k druhej skrini a letmo mi stisla ruku.

"Asi áno," súhlasil som s ňou kvôli vlastnej bezpečnosti. Aj ja dokážem vydržať len určité množstvo a fakt netuším, ako by som bol schopný ovládnuť sa pri pohľade na jej takmer obnažené telo, zahalené len v mojom vyťahanom tričku.

"Chceš vyraziť po raňajkách?"

"Áno, len ešte budem musieť zavolať mame. Čo je toto?" všimol som si ležať na hornej poličke akési obrazy.

"Ach, to nie je nič. Len bývalé diela do umeleckej," neprikladala svojim slovám veľkú váhu a ďalej sa balila.

"Nevedel som, že si aj maľovala. Môžem si ich pozrieť?"

"Sú to len amatérske práce, nie je na nich nič zaujímavé," stále zhadzovala svoju prácu.

"Ja myslím, že sú úžasné," zapozeral som sa na jeden výkres znázorňujúci západ slnka. Nie som odborníkom na umenie, ale pripadalo mi to ako znázornenie jej vnútorných pocitov. Vyžarovalo z neho toľko expresívnosti, obloha bola akoby roztrhnutá. Z jednej strany bola zahalená v červenej a v druhej sa miešala oranžová s čiernou. Ako keby to boli dva obrazy spájajúce sa v jeden.

"To hovoríš len preto, aby si ma neurazil."

"Teraz ma pekne počúvaj. Viem, že tento mesiac som klamal asi najviac za celý svoj život, ale tebe hovorím pravdu. Máš talent. Tento obraz by sa mame páčil omnoho viac, pretože je od teba," zastal som si k nej a pritiahol jej ruky ku svojmu srdcu.

Bolí ma, že si tak neverí a zhadzuje sa. Ako keby sa neustále podceňovala. Je pre mňa zničujúce vedieť, že jej niekto takto ublížil a prinútil ju si o sebe myslieť tieto veci. Pretože ona je všetko, len nie menejcenná. A záleží mi na tom, aby sa to o sebe dozvedela.

"Čo tie tašky prichystané vo vašom aute? Niekde sa chystáte?" spovedala nás pri stole pani Bernhardová.

"Beriem Nel na romantický výlet," odpovedal som s úsmevom.

"Ste mladí, trochu romantiky vám neuškodí. Len sa vráťte do dvoch dní, nechcem, aby ste premeškali naše Syrové slávnosti, tento rok mám pokope celú rodinu, to náš imidž pred verejnosťou pomôže utužiť po tej nezrovnalosti s nevyeexpedovaným syrom do Ameriky."

"Nebojte sa. Prinesiem vám ju dovtedy domov," tváril som sa ako chlapec, ktorému práve otec jeho dievčaťa stanovil povinný čas vychádzky.

"Neboj sa, otec. Za pár dní si na to už nikto nespomenie. Hypermarkety v Amerike náš syr už vystavili na svoje pulty, my sme najali ďalších dvadsať zamestnancov a aj zisky sa posunuli nahor. Situácia sa pomaly upokojuje."

"To je pravda, Simon. Ale na propagácii záleží, teraz sa musíme postarať o to, aby s nami nezrušili zmluvy ďalší zahraniční odberatelia."

Celá ranná diskusia sa už potom len točila o podnikaní a obchodoch, takže my s Nelou sme si mohli vydýchnuť, aspoň raz sa celá konverzácia netýkala a netočila okolo nás. 

"Pripravená na výlet?" pýtal som sa jej v aute po naštartovaní.

"Viac ako kedykoľvek predtým," zasmiala sa a oprela sa hlavou o okno.

Naše stajne neboli ďaleko, asi len nejakých tridsať minút cesty. Jazdenie pre mňa bolo oslobodzujúce. Zo začiatku som nebol nadšený, že ma do toho rodičia nútia, vyžadovalo to veľa hodín s inštruktorom, driny a učenia. Nenaučil som sa to zázrakom zo dňa na deň, ale postupne som tomu prichádzal na chuť. Nikdy som to nerobil súťažne, ani sa nepovažujem za nejakého profesionála, ale predstavovalo to pre mňa oddychovú aktivitu. Keď som bol naštvaný, že mi to nejde vo futbale, prišiel som sem a jazdil až do tmy. Jazdením som si vybil svoju frustráciu a dobil energiu. Bol to môj osobný nabíjací systém. Mama mi dokonca darovala vlastného koňa, ktorý je v stajniach až doteraz. Už sa nemôžem dočkať, až ho predstavím Nele.

"Vítam ťa vo svojom kráľovstve," galantne som jej pridŕžal dvere, keď sme dorazili.

"Ďakujem veľmi pekne za pozvanie."

"Poď, niekoho ti musím predstaviť," chytil som ju za ruku a viedol ku boxu, kde postával môj kôň.

"Je krásny," zarazila sa pri pohľade na môjho čierneho tátoša.

"Nela, predstavujem ti svojho verného spoločníka, Edena. Eden, pozdrav Nel," pohladkal som ho po hrive a Eden hlasito zaerdžal.

"Veľmi rada ťa spoznávam. Si naozaj veľmi atraktívny," nesmelo k nemu naťahovala ruku.

"Neboj sa, neublíži ti. Skús mu hodiť jablko," chytil som jej ruku a spoločne sme ho pohladili.

"Máš ho už dlho?"

"Od detstva, môj najvernejší kamarát. Asi sa na mňa hnevá, že som ho sem neprišiel dlho navštíviť," Eden ako by rozumel všetky moje slová, otočil sa mi hlavou a kopytami začal kopať do zeme.

"Tak by si to mal napraviť a zobrať ho na prechádzku."

"Odnesiem tašky dovnútra a hneď som tu. Dnes si trochu zajazdime," utekal som k autu.

"To aj ja?" kričala za mnou z diaľky.

"To si píš," vybral som tašky z kufra a čo najrýchlejším krokom ich odniesol dovnútra.

"Už som naspäť. Pred jazdou ho musíme vyčistiť a osedlať. S pomocou žbilka mu odstránime blato zo srsti a potom mu kefou odstránime od krku po nohy až ku kopytám prach zo srsti," pripravoval som si potrebné veci a Nela sa na mňa len pozerala.

"Naozaj si v tom už zabehnutý."

"Nie je to zložité. Na konci použijeme už len handričku, aby mala srsť lesk. Prečešeme hrivu a chvost hrebeňom, a teraz idú rad na kopytá. Rozkáž mu "nohu!"

"Nohu!" Nela si k nemu kľakla a Eden ju okamžite zdvihol hore.

"Tento povel slúži na to, aby sme mu mohli skontrolovať kopyto a vyčistiť mu z neho blato a nečistoty," vzal som si jeho nohu na koleno a pomocou kopytného háčika sa pustil do čistenia.

"Neublížiš mu tým?" zľakla sa a ustarostene sa na mňa pozrela.

"Neboj sa. Viem, čo robím. A teraz si vezmeme deku, sedlo, ohlávku, uzdičku, vôdzku a Eden je pripravený na jazdenie," prehodil som mu cez chrbát sedlo a nastavil strmene.

"Ukážeš mi, ako sa na neho nasadá?"

"Jasné. Takže kone nikdy neobchádzame zozadu, pretože by nás mohol kopnúť, aj keď je Eden už vycvičený, netreba to riskovať. Vysadáme vždy zľava, do ľavej ruky si chytíme oťaže, ľavú nohu vložíme do strmeňa, pravou sa chytíme sedla a pritiahnutím sa jemne preložíme cez koňa a poriadne sa usadíme," hlasno som komentoval a názorne jej ukazoval.

"Hm, keď to takto hovoríš, znie to ešte komplikovanejšie," špúlila ústa a jednou rukou sa chytila za hlavu.

"Vôbec nie. Poď, vyskúšaš si to," zliezol som z Edena a ukazoval jej, čo má robiť a rukou jej pomohol vysadnúť.

"Nezhodí ma?" nervózne sa vrtela a mala strach v očiach.

"To by si nedovolil. Navyše, vie, že by ma naštval, keby ti niečo urobil. Trochu sa prejdeme," potľapkal som ho, aby sa rozhýbal.

"To už ideme jazdiť?"

"Neboj sa, stojím tu pri tebe. Pôjdeme len krokom," chytil som oťaže do rúk a navigoval ho.

"To je krása. Ja skutočne jazdím," zhlboka sa smiala.

"Prisadnem si k tebe. Trochu sa prejdeme," vyskočil som dopredu a ona ma pevne chytila okolo pásu. Ako keby od toho dotyku závisel jej život.

Bol som ako v siedmom nebi. Po dlhej dobe som si mohol osedlať Edena a mal som Nelu takto blízko pri sebe. Jazdu si užívala, pretože výskala a šťastne sa porozhliadala po okolí.

"A sme v cieli. Zvládla si to," zoskočil som dole pri stajniach.

"Naozaj som si to užila. Nádherný zážitok. Ďakujeme Eden za tvoje služby," pohladkala ho po hrive a on znovu hlasito zaerdžal.

"Zoskoč, chytím ťa," otvoril som ruky pripravený zachytiť ju. Padla mi presne do náručia. Aj keď už bola nohami na zemi, stále som ju pevno držal za boky. Toto je tá chvíľa. Musím ju pobozkať. 

Hlavou som sa k nej postupne približoval a konečne jej venoval dlhý a vášnivý bozk. Naše pery sa spojili, najskôr to bol len obyčajný bozk na pery, ale potom to preniklo k niečomu túžobnejšiemu. Nebolo to len vášňou, v tom bozku som cítil vzájomnú oddanosť, ako keby sme na neho obaja dlho čakali.

"Nemusíš ma bozkávať, pretože ti je ma ľúto," odtiahla sa a pozrela do zeme.

"Nebozkávam ťa preto, že mi je ťa ľúto, ale kvôli tomu, že to veľmi chcem."

"Prečo si sa teda odo mňa odtiahol vtedy večer v posteli?"

"Pretože keby som ťa v tú noc pobozkal, neostalo by to len pri tom. A to som nechcel. Nemohol som dovoliť, aby bolo naše po prvé v dome, kde sú tvoji súrodenci a rodičia."

"A čo teraz?" ďalej som jej neodpovedal. Vzal som ju do náručia a viedol ju do izby.

Po vstupe do izby som mu jemne položil na posteľ a naklonil sa k nej. Študoval som každý jeden detail jej tváre. Ako keby bola výstavný kúsok v múzeu a ja som sa snažil odniesť si z neho čo najviac podrobností. Chvíľu sme sa na seba len pozerali a dotýkali sa. Nela mi prechádzala rukou po vlasoch a tvári, a túžobne si oblizovala pery. Začal som letmými bozkami. Nechcel som veci unáhliť. Jeden bozk za druhým na každú jednu bodku jej roztomilých peh. Po chvíli som prešiel ku krku a zastavil sa až pri kľúčnej kosti. Vychutnával som si každý jeden kúsok jej tela ako tú najdelikátnejšiu lahôdku.

Nela sa naťahovala po gombíkoch na mojej košeli, sledovala moje pohyby a začala ma znovu vášnivo bozkávať, keď som sa jej chystal rozopnúť košeľu, hanblivo mi odtiahla ruku.

"Nel, máš nádherné telo. Nemáš dôvod sa predo mnou hanbiť," moje slová ako keby jej dodali odvahu, usmiala sa a znovu mi venovala bozk na ústa. Snažil som sa byť čo najjemnejší. Táto noc je v našich životoch prelomová.

Ráno som vstal skorej, aby som ju mohol prekvapiť raňajkami. Spala tak sladko, bolo mi zaťažko ju nechať v posteli samu.

"Raňajky pre vašu výsosť," zaklopal som na dvere s táckou s palacinkami.

"Čím som si zaslúžila raňajky?" vstala a držala si pokrývku na tele.

"Jednoducho tým, že si," položil som tácku na stôl a ľahol si naspäť ku nej.

"Ďakujem. Za všetko. Včerajšia noc bola najkrajšia v mojom živote."

"Aj pre mňa bola najkrajšia. To ja ďakujem tebe, že si vkročila do môjho života. Si úžasná žena, Nela Bernhardová. Dúfam, že to o sebe vieš," chytil som ju znovu do náručia a prstom jej prechádzal po lícnej kosti.

"A ty si ten najúžasnejší muž na svete," pevne ma stisla a znovu začala bozkávať.

Celý deň sme strávili v posteli, rozprávali sa o všeličom možnom. Čas s ňou plynie nadpozemsky rýchlo. Až teraz som si všimol maliarske plátno pristavené v izbe. Zabudol som, že táto izba kedysi slúžila ako umelecký krúžok pre deti, ktoré sem prišli so svojimi rodinami, ale báli sa pustiť do jazdenia. Aj Laura tu trávila časy, pretože ani za svet nevyskočila na koňa.

"Mám nápad," postavil som sa z posteli a ukázal prstom na plátno.

"Aký nápad?" nechápavo sa pozerala.

"Niečo spolu namaľujeme. No tak, pohni tým svojim krásnym zadkom a príď ku mne," zúfalo zaklonila hlavu a navliekla na seba moju košeľu.

"Spokojný?" objala ma zozadu a položila si hlavu na moje plece.

"Viac ako spokojný. Znovu sa ma pokúšaš dráždiť? Pohľad na teba v košeli mi nerobí dobre. Alebo naopak, robí až príliš dobre."

"Tak to asi budeš musieť vydržať," vzala si do rúk štetec a paletu. Bolo vidieť, že je vo svojom živly. Pohybovala rukou inštinktívne a vrtko, ja som ju len zozadu držal a pozeral sa na to, čo za veľdielo vytvára.