Pravdou je, že som sa naozaj mal nahnevať za tú Nelinu poznámku o svadbe. Nechcel som mojej mame vykladať ďalšie klamstvo, ale jednoducho sa na ňu hnevať nedokážem. Nech sa snažím akokoľvek chcem, neviem na ňu byť naštvaný. Stačí, keď sa na mňa pozrie tými svojimi orieškovozelenými očami a ja sa topím ako zmrzlina v najväčších horúčavách. Žiadna žena na mňa predtým nemala takýto efekt, a to sa poznáme len tak krátko.

Mal by som si od nej držať odstup, možno to hrám až príliš presvedčivo. Teraz vo svojom živote nemôžem mať ženu, musím sa sústrediť na kariéru. Nie som najmladší, keď sa chcem dostať vo futbale na výslnie, nemôžem premrhať tieto roky. Pre futbalistu je vek všetkým, samozrejme, niektorí dokážu hrať aj do štyridsiatky, ale v súčasnej dobe je pole preplnené kopou mladých talentov, ktorí sa predierajú na vrchol už od malička.

"Leo, hral si už niekedy golf?" prekvapí ma otázkou pán Bernhard na zelenom golfovom ihrisku, nie som si istý, čo mám odpovedať. Možno si Nela vymyslela, že jej snúbenec je v golfe perfektný. Budem improvizovať.

"Párkrát, ale nie som v tom príliš dobrý."

"Zase sa snažíš podvádzať tak, ako pri futbale?" štuchol do mňa Simon a podával mi palice z kufra auta.

"Tentoraz hovorím pravdu, naozaj nemám s golfom priveľa skúseností," čo bola pravda. Môj otec ma zo začiatku so sebou brával a objednal mi aj súkromného lektora, ale mňa tento šport nikdy nebavil. Už si ani nepamätám, ako sa správne drží palica a vlastne ani nepoznám princíp hrania.

"Ovládaš aspoň základy?"

"Ani nie."

"Hra spočíva v hraní loptičkou z odpaliska do jamky úderom alebo poskytnutými údermi v súlade s pravidlami," snažil sa objasniť mi situáciu pán Bernhard, ale jeho slová mi veľmi nepomohli.

"Tak sa dajme do toho," predstieral som, že princípu hry rozumiem a presunuli sme sa k odpalisku.

Ako prvý triafal pán Bernhard, ktorému sa podarilo loptičku dostať do jamky už na tretí úder. Je vidieť, že je v tom skúsený. Nasledoval Simon, Daniel a potom prišiel rad na mňa. Ani za svet som sa nevedel priblížiť ani o meter bližšie k jamke. Deväť úderov a nič z toho. Golfista zo mňa zrejme nikdy nebude.

"Hargaš, vážne si neklamal. Naozaj si slabý ako čaj," uťahoval si zo mňa Simon počas krátkej prestávky slúžiacej na občerstvenie.

"Golf nie je môj šialok kávy."

"Aj podľa mňa je to najnudnejší možný šport na svete, ale ako oddychovka poslúži. Všetko, aby som sa dostal z dohľadu hormonálnej Olívie, práve je vo fáze tehotenstva, keď ju na mne všetko rozčuľuje. Už sa neviem dočkať na to, kedy bude tehotná Nela. S ňou si ešte užiješ," leštil si palicu a uškŕňal sa.

"Prečo by mala byť Nela tehotná?"

"Neplánujete spolu deti?" pozdvihol neveriacky obočie.

"Najprv sa musíme zosobášiť, dostavať si dom, až potom by sme mali riešiť deti, nie?"

"To je pravda, len si myslím, že by ste boli skvelými rodičmi. Si lekár, k deťom máš prirodzene dobrý vzťah, Nela by ako mama konečne začala byť zodpovednejšia."

"Nepríde ti zodpovedne?"

"Ani neviem. Vieš, nebola doma štyri roky, potom nám oznámila, že má snúbenca, sprvu sme jej neverili. Každý rok vašu návštevu odkladala, naozaj ma prekvapilo, že si skutočný. Nela si ako malá vždy rada vymýšľala, asi sa naozaj zmenila a dospela," nasadil si na hlavu baretku a znovu sa presunul na odpalisko.

Áno, na mojom názore o golfe sa nič nezmenilo. Príde mi to ako nezáživná hra, len sa posúvate z jednej jamky ku druhej a snažíte sa ju odpáliť čo najbližšie, aby ste na to nemuseli použiť veľa úderov. Skončil som na poslednom mieste a ešte som sa aj pekne strápnil, keď mi počas odpalu uletela palica do jazera.

"Na začiatočníka ti to celkom šlo," potľapkával ma po ramene na konci hry pán Bernhard.

"Ďakujem za pozvanie," zdvorilo som sa poďakoval, hoci ma golf absolútne nezaujal.

"To je predsa samozrejmosť, patríš do rodiny. Synak, chcel by som ťa o niečo poprosiť. Viem, že máš v Londýne otvorenú ambulanciu, ale tak veľmi si želám, aby Nelka ostala doma, mám pre ňu miesto vo firme a pre teba by som tiež niečo našiel. Pomohol by som ti otvoriť si tu ambulanciu, alebo aj menšiu nemocnicu, ak by si chcel. Moja Nelka mi chýba, chcel by som mať všetky deti pokope v našej rodinnej firme. Myslíš, že by si sa s ňou mohol o tom porozprávať?" úplne ma zaskočil svojou otázkou. Čo mu na to asi mám odpovedať? Nela mi vravela, že chce byť žurnalistkou, obchod ju nebaví.

"Pán Bernhard, vaša dcéra sa rozhoduje sama. Nemôžem ju do ničoho nútiť. V Londýne máme spolu usporiadaný život, budete sa to musieť spýtať jej. Ja nemám právo ju žiadať o takéto veci."

"Isteže máš na to právo, onedlho sa staneš jej manželom. Prosím, sľúb mi, že o tom aspoň popremýšľaš. Viem, že je Nelka dospelá žena, ale pre mňa ostane navždy mojou najmladšou dcérou. Štyri roky som jej nechal slobodu, ale teraz vážne potrebujem, aby sa vrátila naspäť," nahodil na mňa čakajúce oči a stále ma držal za rameno.

"Dobre, budem o tom premýšľať," pritakal som.

"Ďakujem, si dobrý muž. Nela s tebou vyhrala lotériu."

"Nie, to ja som ten, ktorý vyhral," odvetil som mu a on sa ďakovne zasmial.

Chápem Nelinho otca, je to dobrý chlapík, je vidieť, že mu na jeho deťoch záleží, ale nemyslím si, že mu prináleží presviedčať ju o tom, aby ostávala. Celkom mi to pripomenulo moju situáciu s otcom, to vážne nemôžu mať rodičia trochu viac dôvery vo svoje deti? Iste, ja ani Nela práve nemáme rozprávkové kariéry. Ona je nezamestnaná a ja už rok a pol hrám za druholigový klub. Ale obaja sa snažíme, to je najhlavnejšie. Nela mohla kedykoľvek odísť a prijať ponuku svojho otca vo firme, mohla si vybrať tú ľahšiu možnosť. Namiesto odpratávania špinavých tanierov mohla pracovať vo firme svojho otca, kde by dostávala rozprávkový plat a všetko by získala na zlatom podnose. Preto ju obdivujem. Nevzdáva sa. Je silná a vytrvalá. Veď vôbec nemusela pracovať. Stačilo jej vziať si kreditku svojho otca a do konca života by nemusela pohnúť ani prstom. Preto nie je ako väčšina ľudí, žije svoj život podľa seba a nevolí si skratku, radšej sa pustí po tej dlhšej ceste.

"Seb, si to ty?" pristúpi ku mne v klubovom bare akýsi muž a buchne ma do pleca.

"Nie, na toto nemám náladu," očami som hľadal dvere, z ktorých by som mohol čo najrýchlejšie ujsť.

"Seb, prosím ťa, stoj. Nechaj ma vysvetliť ti to! Mám na to právo!" postavil sa mi do cesty a presviedčal ma.

"Právo? Právo si stratil v sekunde, keď si sa vyspal s Agátou," strčil som do neho a vyšiel von z dverí. Aké sú šance, že sa po svojom prvom návrate za päť rokov na Slovensko stretnete so svojím bývalým najlepším kamarátom? Nie veľmi veľké a predsa som mal to šťastie.

"Máš pravdu, zachoval som sa ako hajzel. Ale Seb, boli sme kamarátmi už od malička a teraz sme sa nerozprávali už dva roky. Také kamarátstvo nezahodíš kvôli takej maličkosti."

"Maličkosti, vážne, Filip? Agátu som chcel požiadať o ruku, pomáhal si mi s vyberaním prsteňa a popritom ste si poza môj chrbát užívali. Prášil si moju priateľku a hral si sa na najlepšieho kamaráta. Môžeš byť rád, že som ťa v ten deň vlastnoručne nezabil. Nikdy si nebol môj kamarát, keď si bol schopný ma takto nechutne podviesť. Agátu som poznal päť rokov, teba od malička. Si pre mňa mŕtvy," ľahostajne som mu odvetil.

"Chcem zakopať vojnovú sekeru. Vieš, ako sa hovorí, "bros before hoes." Agáta ma zvádzala, nechal som sa chytiť do jej pasce, neodolal som jej, ale nikdy som ti nechcel ublížiť, braček. To mi musíš veriť," stále dobiedzal a nenechal sa odstaviť.

"A kvôli tomu je to v poriadku? Vedel si, že mi tým ublížiš a aj napriek tomu si s ňou spal aj naďalej. Nie, nezvaľujem všetku chybu na ňu, v podvádzaní sú na chybe vždy dvaja. Bola to len tvoja slabosť, zradil si moju dôveru a to ti nikdy nebudem schopný odpustiť."

"Povedali sme si, že zostaneme kamarátmi navždy. Aj keď urobí jeden z nás hovadinu, nerozviažeme kontakt, sľúbili sme si to predsa. Seb, nechal som ti dva roky na vychladnutie, ale potrebujem ťa mať vo svojom živote. Považujem ťa za brata. Pamätáš, keď sme sa vtedy rozhodli, že odídeme od našich rodičov, nabalili sme si ruksaky celou zbierkou našich komixov a stopovali okoloidúcich, ktorí nás mali odviezť do Londýna? Tvoj otec ťa naštval a dal ti pocítiť, že ti nikdy nedovolí stať sa futbalistom, trucoval si v našom domčeku na strome a ja som navrhol, aby sme konečne vypadli, vtedy sme sa zaprisahali, že navždy ostaneme bratmi. Nemôžeš zahodiť tieto roky," pravdaže som si na to pamätal, ako keby sa to stalo len včera.

Policajti nás zastavili pri našom stopovaní a mali sme zaracha na celý mesiac, od našich mám sme dostali hneď z dverí spakruky zaucho. Boli sme nerozluční, aj do Londýna sme sa presťahovali spolu, vždy sme sa chceli stať slávnymi futbalistami. A zatiaľ čo jeho kariéra letela hore, ja som ostával ďaleko na zemi. Stýkali sme sa však aj naďalej, ani jeho preslávenie naše priateľstvo nezničilo, až som nestretol Agátu.

Zamiloval som sa do nej na prvý pohľad, plánoval s ňou budúcnosť a požiadal som Filipa, aby mi pomohol s výberom prsteňa. Na druhý deň som ju chcel prekvapiť v jej byte s raňajkami, tak som si vzal náhradný kľúč. Predchádzajúci deň mala fotenie pre časopis, takže mi bolo jasné, že ju zobudím, keď som ale otvoril dvere, na chvíľu mi zastalo srdce. Mal som pocit, že sa dusím a všetko, čo sa okolo mňa deje, sa koná v spomalených pohyboch. Tácka s raňajkami mi vypadla z rúk a zarazene som stál vo dverách. Pozeral som sa na Filipa a Agátu schúlených v jednej posteli, nahých, v láskyplnom objatí. Neveril som vlastným očiam, všetko podo mnou sa zatočilo a nedovolilo mi dýchať.

Zhrozil som sa a utekal. Nevedel som, čo mám v tej chvíli robiť. Ako som povedal, nie som bitkár, útek bol mojím jediným riešením. Odvtedy som ho nevidel. Zablokoval som si jeho číslo a ignoroval ho. Toto je prvýkrát, čo ho za tie dva roky vidím.

"Nemôžem zabudnúť na to, čo si urobil. Nechcem ťa vo svojom živote. Keby ti na mne záležalo, neurobil by si to. Pretože ja viem svätosväte, že by som ti to nikdy v živote neurobil kvôli žiadnej žene," pozrel som sa na neho. Videl som bolesť v jeho očiach, ale jednoducho mu to nemôžem odpustiť. Táto zrada vo mne zanechala následky na celý život. Už nikdy nebudem schopný dôverovať ľuďom tak ľahko, možno preto som nedokázal povedať Nele celú pravdu o predstieraní pred mojimi kamarátmi. Ale na druhú stranu si pri nej svoje bariéry pomaly skladám, stále jej stopercentne nedôverujem, hoci by som chcel.

"Ako dopadol golf s mojou rodinou?" pýtala sa ma večer Nela v posteli.

"Som v ňom totálne poleno. Tiger Woods zo mňa nebude."

"Chvalabohu. Veď sa v poslednej dobe preslávil viac svojím sexuálnym životom, ako skutočne aj hraním na ihrisku. Mimochodom, na stolíku máš poštu, Elena to priniesla do izby, keď ste boli na golfe, prišlo ti to dnes ráno," postavila sa a do rúk mi vložila veľkú penovú obálku.

"Pravdepodobne sú v nej fotky z Afriky," rýchlo som ju otvoril, aby som sa presvedčil.

"Môžem sa pozrieť?" nesmelo sa naklonila k mojej hlave a zahľadela sa na fotky v mojich rukách. Bola znovu tak blízko, že som dokázal zacítiť vôňu jej kokosového šampónu. Nenápadne som ho do seba vdychoval, musel som pôsobiť ako pes, ktorý hľadá zahrabanú kosť. Ale vždy, keď je pri mne takto blízko, mám chuť preložiť si ruky okolo jej drobných pliec, po chvíli mi ale dôjde, že takéto dotyky sú povolené len na verejnosti a rýchlo sa uvedomím.

"Myslím si, že je úžasné, ako si trávil svoje sústredenie. Nemusel si sa starať o tieto deti a predsa si im venoval svoj čas."

"Pobyt tam ťa donúti myslieť o živote inak. Veď tie malé deti sú radi, keď sa vôbec môžu napiť fľaškovej vody. Väčšina bola podvyživených, niektoré dokonca na pokraji smrti. V tej dobe nás tam bolo viac, pôsobili tam aj skutoční dobrovoľníci a lekári, ktorí im poskytovali zdravotnú starostlivosť. Každý mesiac im zasielam peniaze, teda nielen ja, ale všetci moji spoluhráči, ktorých môžeš vidieť aj na fotkách. Rád by som tam znovu zašiel, ale cez sezónu je nabitý program a mimo sezóny sa musíme počas prestávok udržiavať v kondícii. Ale môj cieľ je znovu sa tam vrátiť, do konca svojho života to chcem ešte stihnúť," Nela ma pozorne počúvala a každú jednu fotku si podrobne prezerala.

"Tie deti vyzerajú tak šťastne, aj keď v podstate nič nemajú. Chcela by som tam ísť pomôcť, na druhý rok sa zapíšem do zoznamu dobrovoľníkov. Ak budeš mať čas, možno by sme mohli ísť spolu," zatvárila sa, ako keby si nebola istá, či by som jej odpovedal na tieto slová kladne.

"Veľmi rád," ihneď zo mňa vyletelo a musel som pôsobiť zúfalo.

"Si zvedavý, ako vyzerajú naše zaľúbené fotografie?"

"Určite na nich prekypujeme láskou," žartoval som a na jej tvári sa zjavil úsmev.

"Deje sa niečo? Zdáš sa akýsi nesvoj," všimla si a ustarostene sa na mňa zapozerala. Ako keby sa snažila čítať ma očami.

"Stretol som sa so svojím najlepším kamarátom, teda bývalým," vybafol som na ňu, sám prekvapený z toho, že som jej povedal pravdu.

"Nestojí ti za to, ak ti ublížil. Nemal by si byť kvôli nemu smutný," nepýtala sa otázky, nevyzvedala a nehľadala dôvod, prečo sa na neho hnevám. Jednoducho chápala, že o tom nechcem hovoriť.

"Veruže nestojí," usmial som sa.

V noci som premýšľal nad všetkým, čo sa za posledné dni stalo. Čas s Nelou plynie tak rýchlo, poznám ju už takmer dva týždne. Takmer dva týždne sa hrám na jej snúbenca a táto myšlienka sa mi začína postupne páčiť. Je to zvláštne. Zvláštne krásne. Asi dve hodiny sa len prehadzujem zo strany na stranu. Neviem zaspať. Odkryjem si teda jeden vankúš z barikády medzi nami dvomi a až pohľad na spiacu Nelu vo mne vyvolá driemoty a mne sa konečne podarí upadnúť do potrebného spánku.