Je zlé, že mi moja hlava na jeho hrudi nepripadá neprirodzene? Aj napriek hlasitej hudbe počujem pravidelný tlkot jeho srdca. Seb ma drží pevne, ale zároveň jemne a vedie ma po parkete. Pohybuje sa ladne ako laň, zatiaľ čo ja som drevené nemehlo, ktoré sa len snaží s ním držať krok. V normálnom živote by som nikdy nemala šancu ho získať, nieto z neho urobiť svojho snúbenca. Ale je mi s ním príjemne, každým nadchádzajúcim dňom ho mám radšej a radšej. A to ho poznám len dva týždne. Čo so mnou bude na konci mesiaca? Nemôžem sa do neho zamilovať. Pustila som sa do nebezpečnej hry a Seb mi nezamilovanie sa do neho neuľahčuje, keď je takýto pozorný a galantný. Neviem, čo je reálne a čo robí len kvôli šou. Respektíve s veľkou pravdepodobnosťou je všetko len predstieranie.

"Je ti ľúto, že nie som Johnny, huh?" zadíval sa mi do očí a šibalsky sa usmial.

"To by som ja musela byť Baby a skutočne aj tancovala."

"Veď ti to ide parádne," zakrútil ma a stiahol znovu k sebe.

"Neklam, stúpila som ti už aspoň päťkrát na nohu. Starého psa novým kúskom nenaučíš."

"Ja som si žiadne stúpanie na nohu nevšimol. Vôbec neviem, o čom hovoríš," mrkol na mňa a od ucha k uchu sa usmieval.

"Za tie necelé dva týždne si sa niečomu priučil. Je z teba ukážkový klamár. Akurát neviem, či sa mám z toho ako tvoja učiteľka tešiť."

"Odkiaľ vieš, že som to v sebe nemal už predtým?" frajersky sa uškrnul a vo svetle toľkých závesných lustrov vynikali jeho modré oči ako dva malé diamanty.

"To je síce fakt. Ja ťa tu celý čas považujem za slušného chlapca a ty si popritom rebel, ktorý porušuje jedno pravidlo za druhým," doberala som si ho.

"Ach, mal som ťa pozvať do tanca so slovami "Baby nebude sedieť v kúte". Taká skvelá prepásnutá príležitosť," chytil sa za hlavu.

"Baví ťa uťahovať si zo mňa?"

"Myslím to vážne, stavím sa, že si po tom vždy túžila. Že ma to nenapadlo skôr," stále pokračoval v ľutovaní nevyužitej situácie. Sprvu sa zdalo, že si robí srandu, ale teraz naozaj pôsobí tak, že to myslí vážne.

"Čo by si pomyslela tvoja mama, keby si mi povedal tie slová? Určite by to aj ona považovala za najotrepanejšiu frázu."

"Moja mama by ma pochválila za romantické gesto. To skôr môj zadebnený otec by prevracal očami, už len kvôli jeho výrazu by to za to stálo. Keby sa dozvedel, že som videl Hriešny tanec, asi by ma už nikdy nepožiadal, aby som nastúpil do jeho firmy," žartoval. Takže to nakoniec predsa len nemyslel vážne. Asi skutočne musím prestať byť taký snílek, chlapi ako Johnny Castle neexistujú. Môžem byť vôbec rada, že ma niekto vyzval do normálneho tanca.

"Nie je to tá Hana z minula?" pohľadom som zazrela čiernovlásku z oného dňa, ktorá ma šla roztrhnúť pohľadom, keď zistila, že som Sebova snúbenica.

"Bože, môj otec si nedá pokoj."

"Nepáči sa ti?" spýtala som sa, to dievča bolo krásne, iní muži by nemeškali päť sekúnd a začali by s ňou koketovať.

"Krása nie je všetko. To dievča je šialené, prisahám. Raz som s ňou bol na rande, asi pred nejakými ôsmimi rokmi, a odvtedy mi nedala pokoj. Jasne som jej povedal, že nie som pripravený na vzťah, naozaj som ju neodbil nejakými hnusnými slovami, ale slušne jej povedal, že nemám záujem a ona mi rok nedala pokoj. Ako nejaký stalker mi vypisovala, volala, dokonca kontaktovala mojich kamarátov, aby zistila, kde sa nachádzam. Potom to pochopila a teraz otec zase začal so svojím dohadzovaním. Hana je dcérou väčšinového akcionára vo firme a otec nás chce dať dokopy, aby sa mu lepšie podarilo pána Oswalda presvedčiť o predaní akcií. Nezáleží mu na tom, že ja sa o Hanu nezaujímam, stále si myslí, že žijeme v časoch, kedy boli rodičia povinní za vyberanie partnerov svojich detí," asi po prvýkrát sa mi zveril. Naschvál som sa ho nespýtala, prečo s Hanou nič nechce mať, pretože som si myslela, že mi opäť nebude chcieť povedať skutočný dôvod. Ale povedal mi pravdu sám od seba, možno mi konečne začína dôverovať.

"Tak jej poďme ukázať, ako veľmi zadaný si. Veď vieš, aby ťa neotravovala," prestali sme tancovať a viedla som ho za ruku ku vysokému stolu, pri ktorom práve postávala Hana s pohárom šampanského.

"Seb, rada ťa vidím," ihneď sa mu ako vretenica obkrútila okolo krku.

"Počas raňajok sme sa nemali šancu zoznámiť. Ja som Nela Bernhardová. Sebova snúbenica," natiahla som k nej ruku a potom si položila hlavu na Sebove rameno. Dala som si záležať, aby videla, ako sa ho dotýkam.

"Zasnúbenie nič neznamená. Až keď budeš mať na ruke skutočnú obrúčku, potom sa môžeš tváriť dôležito," zotrela ma škodoradostným tónom.

"V skutočnosti je dátum svadby naplánovaný na máj budúceho roku, budeš prvá, ktorej zašleme obálku," víťazoslávne som odvetila a pobozkala Seba na líce. Až po sekunde mi došlo, čo som svojím podrezaným jazykom spôsobila. Hane sa rozšírili zreničky ako nejakej plyšovej sove a Seb zamrzol ako soľný stĺp. Bože môj, prečo musím vždy reagovať impulzívne? Prečo som si len nezahryzla do to svojho veľkého jazyka?

"Vy už máte zvolený dátum?" vykríkla hystericky.

"Áno, ospravedlň nás na chvíľu, Hana," Seb sa prebral a viedol ma na tichšie miesto.

"Prepáč. Vyletelo to zo mňa. Nechcela som, viem, že v pláne vôbec nebola reč o svadbe..." koktala som a kajala sa.

"Ty teda vieš, ako človeka úplne odstaviť. Jedno ti musím uznať, Hana už viac dobiedzať nebude," prekvapili ma jeho kľudné slová. Prečo sa na mňa nehnevá?

"To ma teraz naozaj nezvozíš za môj klebetný jazyk?"

"Čo sa stalo, stalo sa. Uznávam, že situácia so zrušením zásnub bude takto omnoho zložitejšia, keďže som presvedčený o tom, že to Hana stihla vytárať mame a vlastne všetkým zúčastneným, ale čo už," pokrčil plecami. Cítila som sa hrozne, vždy ho musím priviesť do komplikovanej situácie. Barbara má pravdu, som chodiaca katastrofa.

"Naozaj sa nehneváš? Vážne mi je to ľúto. Viem, že tieto slová nič nezmenia, ale chcem, aby si vedel, že som to nemala v pláne. Konám impulzívne..."

"Nel, pozri sa na mňa. Je to v pohode. Tak si budú myslieť, že máme v máji svadbu. Nie je to nič závažné, len jedna ďalšia lož k tej už aj tak veľkej kope lží, ktoré sme spoločne zasiali. Naozaj je to okej. Netráp sa," vzal mi tvár do dlaní a zahľadel sa mi presne do očí. Naozaj sa nehneval, nebol naštvaný, hoci mal byť. Pokašľala som to predsa, nemusel byť na mňa takýto milý.

"Ahojte, snúbenci. Gratulujem k zvoleniu dátumu," štuchla do nás Laura. No skvelé, tak už o tom musia vedieť všetci v sále.

"Tipujem, že to Hana stihla vykecať už všetkým?"

"Mama vyronila dokonca slzy. Že vraj ste jej dali najkrajší narodeninový darček. Je tu nejaký dôvod, prečo ste sa Hane rozhodli povedať dátum vašej nekonajúcej sa svadby? Alebo máte v pláne predstierať aj to?"

"Nie, Lauri. Nel to len nechtiac vykĺzlo z úst, pretože sa Hana správala ako obvykle."

"Ja vám to nemám za zlé, ale pre chuderu mamu je váš vzťah jedinou svetlou stránkou pri jej boji s alkoholom. Bude zničená, keď sa dozvie, že je to všetko len jedna veľká lož."

"Ja viem, Lauri. Ja viem," povzdychol si a vybral sa za pani Beckovou. Keby sa tu nejakým zázrakom objavila nejaká veľká pohlcujúca diera, s radosťou by som sa do nej prepadla. Mala som chuť nafackovať si. Raz a znovu som spôsobila problém, ktorý za mňa bude musieť Seb vyžehliť.

"Nela, nemyslela som to v zlom. Nebuď smutná. Len sa bojím o svoju mamu."

"Keď sa to všetko skončí, osobne za ňou zájdem a poviem jej celú pravdu," zaviazala som sa jej, aspoň takýmto spôsobom odčiním dnešnú skazu.

"Fotky máte hotové, zajtra si pre nich môžete do štúdia prísť."

"Zajtra nebudem môcť, nevadí, keď prídem na budúci deň?"

"Nie, mám ich uložené. Vyzerajú naozaj bombovo, ako skutočné. Vážne som odviedla dobrú prácu," vtipkovala a snažila sa zlepšiť mi náladu.

"Ďakujem za všetko."

"Poďme za Sebom, mama má pre teba určite nachystanú kopu otázok," ťahala ma za ruku k Sebovi a pani Beckovej, obaja sa usmievali.

"Nelka, zlatko. Tým dátumom ste mi urobili veľkú radosť. Najkrajší možný darček," objímala ma a naozaj sa úprimne tešila.

"Bolo nám potešením," väčšiu sprostosť som nemohla povedať. Ale čo som jej na to mala odpovedať? Snáď mi bude schopná odpustiť, keď jej poviem celú pravdu.

"Seby, mali by ste si s Nelkou urobiť romantický výlet do našich stajní. Je tam krásna scenéria, oddýchnete si, zajazdíš si po dlhej dobe na koni. Určite sa jej tam bude páčiť."

"Na budúci týždeň už niečo máme, ale potom by sme tam mohli zabehnúť. Je tam naozaj krásne."

Po zvyšok večera sa už len rozoberala naša svadba, ale na všetky otázky sme odpovedali slovami neviem, nemysleli sme na to, nie sme si istí, ešte sme o tom nepremýšľali. Pôvodne to mala byť oslava narodenín pani Beckovej a zvrtlo sa to na diskusiu o našej nekonajúcej sa svadbe. Som proste šikovná.

"Ak by si teraz chcel skoncovať s našim paktom, nemala by som ti to za zlé. Naozaj, môžeš sa postaviť, odísť a už nikdy ma neuvidíš," sypala som si večer popol na hlavu.

"Sľúbili sme si, že to spolu vydržíme až do konca. Aj ja som urobil niečo, čo nebolo dohodnuté. Najprv som ťa bez varovania predstavil ako svoju priateľku kamarátom, neskôr ako snúbenicu doma pred rodičmi. A to všetko bez toho, aby som ťa varoval. My dvaja si nemáme čo vyčítať. Takže sa prestaň stále ospravedlňovať, Bernhardová. Sme v tom spolu až do konca mesiaca. Nikdy nerobím veci len tak napol," raz a znovu ma ukľudnil a prvýkrát od môjho prerieknutia som sa v ten večer začala cítiť lepšie.

"Nela, o hodinu nás čaká návrhárka. Premýšľala si nad tým, aké by si chcela šaty?" upozorňovala ma pri raňajkách mama.

"Maminka, vyber jej niečo kultivované. Ako poznám Nelu, opäť by si zvolila niečo hrozné a urobila nám pred celou rodinou hanbu," samozrejme, že si Barbara neodpustí štipľavé poznámky.

"Nechcela by si tam ísť za mňa, Barbara? Veď ja tam predsa nemusím byť, ty určite skvelo vyberieš za mňa."

"Som zaneprázdená, niekto tu na rozdiel od teba musí aj pracovať."

"Leo, nechcel by si s nami zájsť na golf? Ide aj Daniel a Simon, urobíme si menšiu pánsku jazdu," vmiešal sa do našej hašterivej konverzácie môj otec.

"S radosťou, pán Bernhard."

"Tak teda dohodnuté."

Seb sa nezdal byť skleslý z toho, že bude zaseknutý na golfovom trávniku s mojím otcom, bratom a švagrom. Naopak, usmieval sa a tváril sa entuziasticky.

"Naozaj sa tešíš, že stráviš deň s mojou rodinou? Osamote?"

"Tvoj otec je fajn chlapík, Daniel je tiež v pohode a z tvojho brata a zo mňa sa stali bežeckí kamaráti."

"Čože?"

"Behávame spolu."

"O čom sa vy dvaja rozprávate?"

"Pri behaní nie je rozprávanie vyžadujúcou aktivitou."

"Jasné, ale sem tam si musíte niečo povedať. Hovoril ti aj niečo o mne?"

"Ani nie," klame! Trasie sa mu spodná pera, určite mi nehovorí pravdu, ale ďalej z neho nemámim informácie. Len by ma zaujímalo, čo mu o mne Simon natáral, že mi o tom nechce povedať.

V návrhárskej dielni Marceli Slančíkovej sedíme aspoň polhodinu, kým aj v skutočnosti padne zmienka o tom, ako si predstavujem šaty na svoj zásnubný večierok ja. Vlastne vôbec som nad tým nepremýšľala, takéto veci idú mimo mňa. Keby bolo na mne, oblečiem si nejaké lacné šaty z čínskeho obchodu. Haha, to by bola taká sranda, keby som sa ukázala v takých šatách na večierku. Mama by mi spôsobila peklo na zemi a potom by teatrálne odpadla.

"Nela, počúvaš nás vôbec? Marcelka sa ťa niečo pýta," ups, asi som sa znovu odpojila od okolitého sveta vo svojich myšlienkach.

"Nemám žiadnu predstavu."

"A želala by si si krátke alebo dlhé šaty?"

"Samozrejme, že dlhé," nenechala ma dopovedať. Načo som tu, keď mi tie šaty aj tak vyberie ona?

"Mám tu niekoľko nových kúskov zo svojej najnovšej kolekcie, myslím, že by ti nejaké z nich mohli svedčať. Počkajte, prinesiem vám ich ukázať," zbehla do vedľajšej miestnosti a vrátila sa späť so stojanom plným nádherných šiat. Musím uznať, boli skvostné.

"Všetky sú nádherné. Máš naozaj zlaté ruky," Marcela bola asi len o štyri roky staršia ako ja, a už toho vo svojej kariére toľko dokázala. Predstavovala svoju prácu na prehliadkach po celej Európe, aj najslávnejšie slovenské a české celebrity si u nej dávali šiť šaty na mieru.

"Tak šup, šup. Daj sa do skúšania," s nevôľou som vstala a vzala som zo stojana prvé šaty, ktoré mi padli pod ruku. Boli staroružovej farby, s tylovou nariasenou sukňou, prišitými gorálikmi po obvode trupu siahajúce až po zadnú časť chrbtu, pričom zadná strana šiat bola na chrbte transparentná. Zapozerala som sa do zrkadla. Ešte pred dvomi týždňami som sa pozerala na svoj odraz vo výklade, pričom som bola celá ufúľaná od paradajkovej omáčky a mala oblečenú nepríjemnú čašnícku uniformu, zatiaľ čo teraz mám na sebe oblečené šaty za tisícky eur. Komické.

"Vyjdi už von z tej kabínky, Nela," napomína ma mama. S neochotou vystúpim von, nerada sa predvádzam pred druhými ľuďmi.

"Si v nich krásna, ale vyskúšame aj nejaké druhé," opäť zájdem do kabínky a vyberám si náhodne druhé šaty. Tieto sú čierne, s veľkou áčkovou sukňou posiatou množstvom farebných kvetov.

Postupne vyskúšam asi pätoro šiat, pretože mama chce vidieť všetky možnosti. Musím byť podľa nej reprezentatívna, pretože všetky oči budú v ten deň upriamené na mne. Pomaly sa začínam cítiť ako Mia Thermopolis z filmu Denník princeznej, keď ju jej babička podrobí kompletnou zmenou imidžu. Až na to, že zo mňa sa zázračne nestane krásna princezná ako z nej.

Na stojane ostávajú posledné šaty. S úľavou si vzdychnem. Už nemám energiu na ďalšie skúšanie. Tieto posledné sa nápadito podobajú na svadobné, až na to, že nie sú bielej, ale bledomodrej farby. Majú satenóvu rozprávkovú sukňu, pod ktorú by sa zmestilo skryť aspoň jedno dieťa a romantický korzetový čipkovaný vrch, chrbát je opäť spolovice vykrojený a transparentný. Tieto šaty sú pre mňa jednoznačným víťazom. Cítim sa v nich ako skutočná princezná. Možno to bude poslednýkrát, kedy vôbec budem mať príležitosť navliecť sa do takýchto skvostných šiat.