Celú cestu v aute som musel myslieť na trápnu situáciu zrána. Nečakal som, že Nela bude v kúpeľni, tobôž, že bude nahá vo vani. Vtrhol som dovnútra ako lunatik bez zaklopania. Odľahlo mi, keď sa Nela rozhodla ďalej to nepreberať. Našťastie som naozaj nič nevidel. Bola celá zahalená v bublinkách, nemal som šancu niečo zazrieť. Čo je dobrá vec, pretože si neviem predstaviť, ako by som v noci zaspával pri myšlienke, že je na druhej strane posteli. Bolo by to medzi nami divné, asi by som ju videl inak a nemohol by som sa jej pozrieť do očí, pretože by som bol zakaždým v rozpakoch. Chvalabohu, že som ju nevidel nahú.

"Seby, vitaj! Už som si myslela, že si na nás zabudol," vítala ma pred dverami mama. Je pravda, že odkedy som prišiel, videli sme sa len raz počas spoločných raňajok.

"Mami, ako by som mohol zabudnúť na najdôležitejšiu ženu v mojom živote. S Nelou sme toho v posledných dňoch veľa mali na hlave, ale odteraz sa posnažím venovať sa ti viac."

"Seby, Nelka je tvoja snúbenica. Chápem, že s ňou chceš tráviť čas a vôbec ti to nemám za zlé. Len aby si vedel, naozaj si myslím, že je pre teba tá pravá. Krásne sa dopĺňate," počuť tieto slová z úst mojej matky bolo bolestivé, Nela je síce skvelá žena, ale neľúbime sa. A najhoršie na tom je, že to moja mama nevie a musím jej takto klamať do očí. Snáď ma neprekukne tak ako Laura.

"Videla si ju len krátko, ako si tým môžeš byť taká istá?"

"Vieš, že mám na takéto veci čuch. Aj tú potvoru Agátu som prehliadla po prvom stretnutí. Ale to je minulosť, šťastie, že už ju vo svojom živote nemáš. Ako sa páčil Nelke prsteň, bola prekvapená?"

"Požiadal som ju, keď to najmenej čakala, takže si asi dokážeš predstaviť, ako zarazená ostala. Ale potešila sa, náš rodinný prsteň sa jej veľmi páčil, je nadšená z toho, že môže mať tú česť, aby ho nosila na svojom prstenníku."

"To som veľmi rada. Začali ste už plánovať svadbu? Bude z nej nádherná nevesta, živo si ju viem predstaviť v nádherných bielych rozprávkových šatách a teba v krásnom čiernom smokingu," skoro mi zabehlo. Moja mama vážne začala uvažovať o svadbe, Laura včera neklamala.

"Mami, na svadbu ešte nemyslíme. Nel si potrebuje nájsť prácu, teraz by sme to aj tak nemali z čoho zaplatiť," vybehla zo mňa prvá výhovorka a dúfal som, že bude znieť aspoň ako-tak racionálne.

"Čo to hovoríš. Tú svadbu by sme pokryli my. Patrí sa predsa, že ju platia rodičia. S tým si nelám hlavu, vy sa len pekne dohodnite na dátume, my sa postaráme o zvyšok," moja mama sa nedá len tak ľahko prehovoriť. Ale ako jej mám vysvetliť, že naše zasnúbenie nie je skutočné? To by som jej musel povedať celú pravdu, sklamal by som ju. Vždy mi hovorila, že klamanie nikdy neprinesie dobrotu.

"Mami, nechcem otcove peniaze. Radšej by som nemal žiadnu svadbu, ako dovolil, aby mi ju zaplatil on," čo je pravda. Ak sa aj niekedy v nejakej vzdialenej budúcnosti budem ženiť, od môjho otca by som si nevzal ani cent.

"Zabudol si, že tú firmu som založila ja? Sú to tak moje peniaze, ako jeho. Nezabúdaj, že väčšinovým vlastníkom som stále ja. Neprichádza do úvahy, aby si organizoval svoju svadbu bez našich peňazí. Urazil by si ma tým, si môj krásny syn, bola by to pre mňa pocta. Len mi sľúb, že popremýšľate aspoň o približnom dátume. Nebudem tu navždy, chcem sa dožiť svadby oboch svojich detí," nahodila na mňa vľúdne očakávajúce oči, nemal som to srdce povedať jej nie.

"Dobre, maminka. Bude ako povieš. Ale povedz mi, ako sa máš? Čo tvoje anonymné stretnutia alkoholikov? Zvládaš to?"

"Práve včera sme mali posedenie, asi pred dvomi dňami som mala veľké nutkanie napiť sa, ale rýchlo som sa zamestnala, aby som na to prestala myslieť. Musím vynakladať veľkú dávku sebazaprenia, ale držím sa. Sama som si to zapríčinila, som odhodlaná vytriezvieť. Nášmu služobníctvu som povedala, aby vyhodili všetky fľašky s alkoholom. V súčasnej dobe tu nenájdeš ani len rumovú esenciu do zákuskov," zľahčovala situáciu.

"Prečo si mi nezavolala? Povedal som ti predsa, že keď pocítiš chuť sa napiť, aby si mi zavolala. Naozaj tu pre teba chcem byť," chytil som jej ruku a niečo na tvári mojej mamy sa zlomilo. Ako keby som jej svojimi slovami ublížil.

"Seby, nechcem pred tebou pôsobiť ako nejaká neschopná alkoholička, v detstve ste s Laurou často videli moje stavy a amoky, už viac nedovolím, aby ste ma videli v takomto stave. Chcem, aby ste sa na mňa pozerali ako na matku, ktorej sa môžete zveriť, ku ktorej môžete prísť so svojimi problémami, ja chcem byť oporou vám, nie aby to bolo naopak," z očí jej začali tiecť slzy a odvrátila odo mňa zrak. Ako by sa za svoje slová hanbila.

"Bola si tou najlepšou matkou, akou si mohla byť. Vždy si s nami trávila čas, bola si jediná, ktorá na nás mala čas. Otec kašľal na svoje deti, priorita bol biznis, veď kvôli nám si sa vzdala svojej firmy, tak si nevyčítaj, že si začala piť. Mala si to ťažké, otec ťa podvádzal, bola si na nás sama a ani len raz si sa nesťažovala. Mali sme krásne detstvo a všetko len vďaka tebe, jasné? Nemusíš sa báť ozvať sa mi, vždy sa na teba budem pozerať rovnako," zobral som ju do náručia a jej krehké telo sa pod mojim dotykom uvoľnilo. Trápilo ma, že sa takto cíti, jej anonymné stretnutia sú zrejme jediným zdrojom komunikácie. Má síce nejaké kamarátky, ktoré sú ale len horenosky biznisových partnerov môjho otca. Im sa nezverí, pretože by ju hneď odsúdili a jej alkoholizmus by sa rýchlosťou svetla rozšíril po celom meste.

"Naozaj si to myslíš?"

"Kedy som ti klamal?" čo bola asi tá najbezočivejšia vec, akú som jej kedy mohol povedať, keďže len pred chvíľou som jej klamal o svadbe s Nelou, ale tieto slová boli pravdivé. Bola úžasnou matkou.

"Môžem ťa očakávať na svojej oslave, všakže? Nelka je pozvaná tiež, dúfam, že si urobíte čas a prídete," odtiahla sa z môjho náručia a prosebne sa na mňa pozerala.

"To vieš, že áno. Ako by som si mohol nechať ujsť oslávenie tvojho veľkého jubilea? Nel ma požiadala, aby som zistil, aký darček by si si priala."

"Mojím najväčším darčekom bude, že ťa budem mať pri sebe. Veľmi si mi chýbal, Seby. Všetky predchádzajúce narodeniny nestáli za veľa," smutne si vzdychla. Mal som ich navštevovať doma častejšie, moja posledná návšteva bola pravdepodobne pred piatimi rokmi.

"Sebastián, môžeme sa porozprávať?" vyšiel zo svojej pracovne otec a volal ma ku sebe. Už len to mi chýbalo. Netúžim po rozhovore s ním. Ako ho poznám, znovu ma bude presviedčať, aby som nastúpil do firmy.

"Nemôže to počkať? S mamou máme niečo rozobraté," stále som sedel a snažil sa vyvliecť z konverzácie. Mama ma očami hnala ku dverám. Aj napriek tomu, že sa k nej otec správal ako najväčší špinavec, stále jej záležalo na tom, aby som s ním ostal v kontakte.

"Nie, nemôže. Nesprávaj sa ako dievča a poď dnu," neochotne som vstal a prepočul poznámku o dievčati.

"Čo si želá vaša výsosť?" sarkasticky som poznamenal a sadol si do veľkého kresla oproti jeho stolu.

"Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, kedy už prestaneš snívať a začneš myslieť skutočne mozgovými bunkami? Buď racionálny. Máš dvadsaťosem, stále pôsobíš v nejakom zapadnutom treťotriednom klube, nikto o teba doteraz nezakopol. Stále si myslíš, že si ťa nejakým zázrakom vyberie nejaký skaut a ty budeš hrať za Manchester? Preber sa, chlapče. Dosť dlho som toleroval tvoje správanie, ale už mám toho po krk. Firma ťa potrebuje, mal by si byť poctený tým, že ťa vôbec chcem vymenovať za svojho zástupcu," silno som zatínal päste, mal som chuť vyskočiť a jednu mu uvaliť, ale hľadel som si mamu sediacu vo vedľajšej miestnosti.

"Ty si nechutný. Nerozumieš, že ma tvoj podnik absolútne nezaujíma? Je mi fuk, či skrachujete alebo kto ťa zastúpi. S tvojím podnikaním, a hlavne s tebou, nechcem mať nič dočinenia. Aj keby hrám za poslednú ligu v Angole, nenastúpil by som na pozíciu, ktorú si pre mňa vybral ty. Baví ťa presviedčať ma pri každej návšteve? Prečo neakceptuješ, že je futbal moja vášeň? Ja som už dávno akceptoval, že si podvádzajúci darmožráč, ktorý nemá úctu k nikomu, len sebe samému. Môžeš byť rád, že takého naničhodníka ako si ty mama ešte stále neopustila. Už sa konečne uvedom a spamätaj."

"Toto bola moja posledná ponuka. Dúfam, že vieš, čo robíš a tento deň si zapamätaj. Keď prestaneš plávať v oblakoch a zistíš, že nemáš vo futbale budúcnosť, nepríď ku mne žiadať o prácu. Keď mi budeš plakať pri nohách, vtedy sa ti vysmejem ja, synček môj. Nie si hodný nášho priezviska, si pre našu rodinu len hanbou. A tá tvoja Nela? Vieš, aká bola Hana nazúrená, že si ju sem priviedol? Hanka je kultivované dievča a páčiš sa jej. Mali by ste to spolu skúsiť, tá ryšavka nie je súca do našej rodiny."

"Myslíš si, že sme v staroveku a si kompetentný rozhodovať o tom, koho budem milovať? O Nele nič nevieš, tak ťa prosím mlč. Aj tak mi ju predhadzuješ len kvôli tomu, aby si mi mal väčšinový podiel akcií vo firme," týmito slovami ma naštval omnoho viac. Prečo do toho zaťahuje Nelu? O mne môže hovoriť čo chce, ale nemá právo urážať ju.

"Len hovorím, že Hana by do našej rodiny pasovala viac."

"Ešte niečo si chcel? Mimochodom, čo na stole hľadajú tie fľašky s whisky? Mama sa snaží skoncovať s alkoholom, čo keby si ju aspoň raz v živote podporil?"

"Je to moja kancelária. Tvoja mama sem nemá čo loziť," vložil si do pohára kocky ľadu a nalial si položenú whisky.

"Bože, ty si taký infantilný," vstal som sa a obidve fľaše whisky som zobral do rúk.

"Čo si akože myslíš, že robíš?"

"Pomáham mame zbaviť sa tejto pliagy, žiaľ, v tejto kancelárii je tých nákaz viac," otvoril som dvere a obidve fľašky vylial do záchodu.

"Ty nevychovanec! To bola stopäťročná whisky, ktorú mám už od tvojho narodenia!" správal sa, ako keby som mu zabil domáceho miláčika. Otcovi vždy záležalo na neživotných veciach viac, ako na živých ľudských bytostiach. Tá satisfakcia bola nekonečná.

"Smola!" uškrnul som sa a s nezáujmom som mykol plecami.

"Mal som ťa poslať na vojnový výcvik, teraz by z teba nebola takáto baletka, ale skutočný muž!" zavrel za sebou s buchotom dvere.

"Seby, čo sa to deje?" starostlivo si ma prezerala mama.

"Tvoj syn je nevychovaný spratek, to sa deje. Nemala si ho tak rozmánavať!" kričal zo svojej kancelárie.

"Čo si vyviedol?"

"Povedal mu len čistú pravdu o tom, čo si o ňom myslím. A vylial mu obidve fľaše jeho drahocennej whisky. Nechcem, aby ťa to dráždilo a napila si sa."

"To si nemusel robiť, jeho kancelárii sa vyhýbam."

"To je úplne jedno, stále je to v dome a ty sa vieš do jeho pracovne dostať. On sa cez to prenesie. Už budem musieť ísť, ale veľmi rád som sa s tebou po dlhej dobe porozprával. Nezabúdaj, že som tu pre teba. Neostýchaj sa mi zavolať, prosím, mami. Vidíme sa o dva dni na tvojej oslave, ľúbim ťa," pobozkal som ju na líce a znovu objal.

Som šťastný, že nemusím celé leto tráviť doma so svojím otcom. Naraz sa mi zdá dohoda s Nelou priaznivo, možno sa dokonca teším, že ju uvidím.

Keď vstúpim do miestnosti, Nela sedí so zúfalým pohľadom na sedačke obklopená hŕbou postarších žien, ktoré sa navzájom prekrikujú a hádajú o niečom, čomu som veľmi dobre nerozumel. Po chvíli ma Nela zazrie stáť vo dverách a zjaví sa v jej očiach nadšenie. Rýchlo vyskakuje zo sedačky a hodí sa mi okolo krku. No, takéto privítanie som nečakal.

"Nelka, to je tvoj slávny snúbenec? Nože nám ho poď všetkým predstaviť, horíme nedočkavosťou," ozve sa jedna z prísediacich žien vo veľkom klobúku, ktorý jej je neviem načo, keď sedí vo vnútri.

"Prepáč, rýchlo ťa predstavím a potom zalezieme do izby," zašepkala mi do ucha, pričom ma stále držala za ruku.

"Teší ma, dámy. Leonard Hargaš," predstúpim pred nich a všetky si ma obzerajú ako kus mäsa vo výklade. Prezerajú si ma od hlavy po päty, ako keby som bol na nejakej súťaži a oni by mali rozhodnúť, či som hodný Nelinej ruky.

"Ty si ale krásavec. Nelka si dobre vybrala. Schvaľujeme ho," vyhlásila konečný verdikt tá istá žena, ktorá ma volala ku ním.

"Tak dámy, bolo mi potešením tráviť s vami dnešné poludnie. Teraz nás ale ospravedlňte, idem si plniť snúbenecké povinnosti," schmatla ma za ruku a ťahala rýchlym krokom po schodoch do našej izby.

"Snúbenecké povinnosti, huh?" podpichoval som ju.

"Zabi ma! Nevedela som sa dočkať toho, kedy prídeš a zachrániš ma od toho spolku klebetníc. Mám chuť odseknúť si uši," zvalila sa s úľavou na posteľ.

"Som jednoducho tvoj ochranársky princ na bielom koni," žartoval som a ľahol si vedľa nej.

"Ako prebiehal deň s tvojou rodinou?"

"Parádne, až na to, že môj otec je zadebnenec, ale na to som si už zvykol. Od mamy som nevymámil, čo si želá. Budeme musieť improvizovať," hlavu sme mali veľmi blízko seba a dotýkali sa ramenami.

"V súčasnosti je improvizovanie na dennom poriadku," usmiala sa.

"A čo tvoje stretnutie s Andym?"

"Parádne, až na jedného zadebnenca," zopakovala moje slová.

"Koho?" zdvihol som hlavu.

"Ale, to nestojí za reč. Videli sme nášho tyrana zo školy, tak som odtiaľ okamžite odišla."

"To mi je ľúto."

"A mne je ľúto to s tvojím otcom," vstala a vzala do rúk téglik s mätovou zmrzlinou.

"Odkiaľ to máš?" vyvalil som na ňu prekvapené oči.

"Tajné zásoby," hodila do seba lyžičku a téglik podala do mojich rúk. Mali sme len jednu lyžičku, takže sme sa o ňu museli podeliť.