Odtiahli sme sa od seba rýchlosťou blesku, ako keby sme mali nejakú nákazu a čo i len jemný dotyk by spôsobil jej prenesenie. Pri tom skotúľaní na zem sme obaja dopadli na mramorové dlaždice v izbe, krásne prebudenie sa takto zrána. Nechápem, ako sme sa mohli dostať do tejto pozície, som si istý, že sme sa večer obaja pretočili na svoje boky postele a bola medzi nami taká medzera, že by sa do nej kľudne mohol uložiť ďalší človek.

"Prečo si mal svoje ruky obkrútené okolo môjho tela? Včera sme si jasne vymedzili pravidlá ohľadom držania sa na svojich stranách," vstala zo zeme a zmätene sa na mňa pozerala.

"A prečo si ty ležala na mojej hrudi? Snáď pre teba pravidlá neplatia?" zaútočil som naspäť a šúchal som si ubolenú hlavu.

"Dobre, neobviňujme sa. Stalo sa, čo sa stalo. Asi sa nám len niečo snívalo..."

"Presne. Nerobme z toho veľkú vedu. Prepáč, že som mal ruky okolo tvojho tela."

"A ty mi prepáč, že som sa usalašila na tvojej hrudi," otočila sa a vošla do kúpeľne.

Vôbec som si neuvedomoval, že na mne leží, teda, až kým som neotvoril oči a nevidel ju takto uloženú a napodiv mi to ani nebolo nepríjemné. Len to bol šok, a preto sme koniec koncov obaja kričali ako zmyslov zbavení. Dúfam, že nás jej rodina nepočula, pretože by sa ťažko vysvetľovalo, prečo takto kričíme o ôsmej ráno. Možno nebol najlepší nápad spať spolu na jednej posteli, ale po dlhej dobe som sa perfektne vyspal. Tej pohovky som už začínal mať plné zuby, veľmi ma potešilo, že mi Nela včera dovolila spať s ňou.

Je to doba, čo som vedľa seba na posteli mal nejakú ženu, vlastne naposledy to bola asi Agáta pred dvoma rokmi. Jasné, za ten čas som mal niekoľko žien, ale nikdy som im nedovolil prespať u mňa. Spanie v posteli s druhou osobou pre mňa znamená povýšenie vzťahu na ďalšiu úroveň. Som stará škola, musí mi na tej žene záležať a musím mať pocit, že ju pred spaním potrebujem vidieť ešte raz, aby som jej dovolil obývať druhú stranu svojej posteli. S Nelou je to iné. Ja som hosťom v jej dome, nemám na výber. Ak sa chcem vyspať, musím sa preniesť cez svoje podmienky. Zaujímalo by ma, čo si o našom túlení myslí ona. Je z toho naozaj až tak zhnusená, ako sa ráno tvárila? Pretože ja viem, že nie som. Iste, bola to akosi trápna situácia, ale niečo na držaní ju v náručí je. Aj keď som ju držal podvedome, neľutujem to. Je to zlé? Asi by malo. Nemám právo ju takto držať, v súkromí nemusíme predstierať dotyky a hrať sa na zaľúbencov. Budem si musieť utriediť myšlienky, medzi tým hraním a realitou sa mi v hlave utvoril mišmaš.

"Kúpeľňa je celá tvoja," otvorila dvere a hlavu mala zakrútenú do uteráku.

"Nela, je medzi nami všetko v poriadku? Nechcem, aby sme sa k sebe správali kvôli tej rannej situácii divne," ubezpečoval som sa ešte raz, potreboval som od nej kladnú odpoveď.

"Seb, nerob si starosti. Nič sa nedeje. Teraz si zalez do sprchy, dnes máme stretnutie s tvojou sestrou ohľadom nášho photoshootu," zapla fén do zásuvky a začala si sušiť vlasy.

Urobil som, ako mi povedala, v kúpeľni bola ešte stále cítiť vôňa jej kokosového šampónu. Aj ráno som ho cítil. Mám rád jej šampón, nejako sa mi k tej jej osobnosti hodí. Tvrdý na povrchu a sladký vo vnútri. Presne taká Nela je. Nenechá sa zložiť ťažkými situáciami, ale vo vnútri je beznádejná romantička. Ako včera pri tom Hriešnom tanci. Bolo pekné vidieť túto jej stránku. Rozplývala sa nad tou zdvíhačkou ako malé dieťa, keď mu mama povolí cukrovú vatu. Bože, čo to robím? V poslednom čase je Nela jediné, na čo myslím. Moje srdce nereaguje prudko, keď ju vidím, takže viem naisto, že do nej nie som zamilovaný. A ani si nemôžem dovoliť zamilovať sa do nej.

Dnes nás čakajú falošné fotky. Vážne si pripadám ako v nejakom filme, Laura je skvelá, že sa na to podujala a vytvorí nám ich. Musím ešte zavolať chlapcom z tímu, aby mi poslali pár fotiek zo sústredenia v Afrike. Som tu už týždeň a okrem futbalového zápasu som vôbec netrénoval. To musím napraviť. Od zajtra začnem každý deň ranným behom. Nemôžem vyjsť z cviku, tento rok budem mať znovu šancu zapôsobiť na nejakého trénera. Možno budem mať konečne šťastie a osloví ma nejaký tím z prvej ligy. Dofrasa! Zabudol som si veci v izbe. No nič, budem musieť vyjsť len v uteráku. Snáď už Nela nie je v izbe, bolo by trápne, keby ma tak videla.

"Tuším, ti tá sprcha trvala dlhšie ako mne. Ups," smiala sa a keď zbadala moje polonahé telo, rýchlo sa otočila a oči si zakryla rukou.

"Nela, nemusíš si zakrývať oči rukou. Nie som nahý. Je to ako keby som mal na sebe plavky," upokojoval som ju a chytro si začal hľadať nejaké oblečenie.

"Ani v plavkách som ťa ešte nevidela," stále stála otočená chrbtom.

"A chcela by si?"

"Čože?" nechápala.

"Chcela by si ma vidieť v plavkách?" začal som si ju doberať. V tej chvíli som ju chcel dostať do rozpakov, čo sa mi asi podarilo, keďže sa jej začervenali líca a rýchlo vyšla von z izby.

Zasmial som sa. Nela má v sebe určitú nevinnosť, miestami sa zdá ako skúsená žena, ktorá má veľa odžitého a chvíľami ako nepobozkaná tínedžerka, ktorá hľadá muža svojich snov. Aspoň taký dojem vo mne vyvolávala tento posledný týždeň.

"Dobré ráno," prisadol som si k stolu a očami skúmal, či sa Nela hnevá kvôli môjmu doberaniu.

"Dobré ráno, Leo," všetci sa mi odzdravili. Až teraz som si všimol, že Barbarine dvojčatá majú na ústach rúška a sedia čo najďalej to bolo možné od Nely.

"Nelka, zlatko, je ti už lepšie? Si si istá, že nepotrebuješ lekára?" pýtal sa jej pán Bernhard. Prišlo mi to vtipné, keďže Nela je zdravá ako rybička.

"Áno, ocko. Nič mi nie je. Bola to jednodňová záležitosť."

"No len aby. Varujem ťa, Nela. Ak si preniesla nejakú infekciu na Zaru a Sofiu, nepraj si ma," vyhrážala sa jej Barbara. To je táto žena vždy takáto dramatická?

"Barbara, ubezpečujem ťa, že to nebolo nič vážne. Nebolo to bakteriálneho charakteru. Nel pravdepodobne len prechladla na ihrisku a odzrkadlilo sa to na jej imunite. Včera to vyležala. Ani tie rúška nie sú potrebné. Naozaj sa nemáš čoho obávať."

"Presne, miláčik. Daj na radu lekára. Leo vie, o čom hovorí," súhlasil so mnou Barbarin manžel, ktorý sa asi po prvýkrát od nášho príchodu nepostavil na jej stranu.

"A čo tie spoločné fotky? Zabudli ste na nich?" Barbara švihom preskočila na inú tému, ktorou by Nelu mohla trápiť.

"Pracuje sa na nich. Do štyroch dní by mali byť na Slovensku," škodoradostne sa usmiala a napila sa džúsu.

Každý deň vyzerali raňajky rovnako. Len včera sa Barbara nevypytovala zákerné otázky a venovala sa svojim dcéram. Ak mám byť úprimný, bol som totálne vystrašený z toho, že budem pri stole bez Nely. Ale nakoniec to šlo celkom dobre. Pán Bernhard sa ma pýtal na moje politické názory, rozoberali sme Trumpa a súčasnú politickú situáciu na Slovensku. Povedal, že aj on si chcel v minulosti založiť stranu, ale po všetkých tých veciach, čo sa udiali, si radšej založil firmu, ktorá má svoje pobočky po celej Európe.

Nelin otec je podnikateľ rovnako ako ten môj, ale zatiaľ čo z jeho slov som navodil dojem, že mu na jeho zamestnancoch záleží, môjmu otcovi išlo vždy len o zisk. Nezáležalo mu nikdy na tom, koľko ľudí padne a koľkých podvedie, jeho jediným cieľom bolo stať sa najmocnejším a najbohatším. Nikdy by som v tej jeho firme pracovať nechcel. Preto som sa rozhodol ísť vlastnou cestou, bolo mi ľúto opustiť mamu a sestru, ale už som ďalej nezvládal jeho posmešné poznámky o tom, aký nehodný syn nášho priezviska som. Podľa neho boli Beckovci vždy tvrdí muži, nie futbalové baletky a padavky ako som ja.

"Niečo ťa trápi?" spýtala sa ma pri stole Nela. Až teraz mi došlo, že som sa zamyslel a prestal vnímať, čo sa okolo mňa deje.

"Všetko je v poriadku. Trochu som sa len zamyslel."

"O koľkej sa máme stretnúť s tvojou sestrou?"

"O hodinu nás čaká v jej štúdiu."

"Na druhý týždeň sa chystáme do Vysokých Tatier, dúfame, že ste si neurobili žiadne plány?" po dojedení raňajok sa prihlásila o slovo s otázkou pani Bernhardová.

"Olívia ma na budúci týždeň naplánovaný ultrazvuk a kontrolu u gynekológa, ale mohli by sme sa preobjednať na skorší termín, všakže?" nasmeroval Simon otázku na svoju manželku. Olívia bola podľa Neliných slov rovnaká bosorka ako jej sestra a veľmi nápadne sa na seba aj podobali. Simon sa mi zdal ako celkom v pohode chlap, ale aj on mal zatemnenú myseľ, keďže si nevšimol, ako sa jeho manželka k Nele správa.

"Tak je to vybavené. Uvidíte, že si to všetci užijete."

Po raňajkách si Nela zašla do izby pre kabelku a potom sme odfrčali do Laurinho štúdia. To dnes bude zábava. Fotenie falošných romantických fotografií, navyše k tomu na zelenom plátne.

"Došľaka! Nemôžeme sa fotiť v tom istom oblečení! Hneď si všimnú, že na každej fotke vyzeráme rovnako," zúfalo vyhlásila Nela v aute.

"A čo chceš teda robiť?"

"Potrebujeme nejako prepašovať veci z našej izby sem do auta."

"Čo ak nás niekto zbadá a spýta sa, načo je nám toľko vecí?"

"Tak ja neviem. Nie je tu nejaký sekáč na rohu? Tam by sme mohli zohnať nejaké lacné oblečenie."

"Ide sa do sekáča!" vyhlásil som a otočil auto na druhý smer. Určite budeme meškať a Laura nám to dá pekne vyžrať. Ale je pravda, že by bolo celé fotenie zbytočné, keby máme na sebe na každej jednej rovnaké oblečenie.

V sekáči Nela nahrabala asi pätoro rôznych šiat a potom sa podujala na hľadanie vecí pre mňa. Bolo mi jedno, čo vyberie, ale prekvapivo sa trafila do môjho štýlu. Niekoľko farebných tričiek, džíny, džínsová bunda a nejaký kabát. Vybrala mi oblečenie na všetky ročné obdobia. A mala pravdu, nevysolili sme za to veľa peňazí. V skutočnosti nás to stálo možno o polovicu menej, ako keby sme nakupovali v normálnom obchode.

"Kde ste? Už som si myslela, že ste sa na celé fotenie vykašľali," zrúbala nás po príchode Laura, ktorá mala svoj fotoaparát okolo krku na šnúrke.

"Prepáč, neuvedomili sme si, že potrebujeme rôzne oblečenia, takže sme sa zastavili v sekáči."

"A to nemáte mobil, aby ste mi to oznámili?"

"Ospravedlňujeme sa ti. Lauri, sme ti veľmi vďační."

"Jasné, jasné. Dajme sa do toho. Nemáme čas dozajtra," keď bola Laura vo svojom živly, vždy bola trochu mrzutá a nepríjemná. Pamätám sa, že keď sme boli malí, vždy ma fotila a neprestávala, kým nebola fotografia absolútne perfektná. Prvý fotoaparát dostala ako desaťročná, ale už aj predtým ju fotografovanie fascinovalo. Vravela, že fotografia je najverenejšia spomienka na zachytenie momentu a odmalička snívala, že sa jej jedného dňa podarí otvoriť si vlastné štúdio.

"Kde sa môžeme prezliecť?"

"Druhé dvere napravo. Ale šup, šup. Aké pozadie vám mám nastaviť ako prvé?"

"Vyhliadkovú loď na Temži."

Okamžite sme sa zašli prezliecť, najprv Nela a potom ja. Ona mala na sebe tmavomodré ramienkové šaty a ja šortky so slabomodrým tričkom a biely klobúk. Laura nás postavila ku zelenému plátnu a verbovala, aby sme sa k sebe posunuli bližšie.

"Do pozadia dám aj ostatných ľudí, ale vy dvaja sa postavte ku sebe a opierajte sa akože o zábradlie na lodi. A tvárte sa zaľúbene, práve teraz vyzeráte ako na nejakej opileckej halloweenskej párty, ktorú si ani jeden z vás neužíva," komentovala a kritizovala nás Laura, ktorá stále niečo štelovala na obrazovke, ktorá bola pripojená k zelenému plátnu.

Druhá predstavovala naše zásnuby na Londýnskom oku, ja som si kľakol a Nela nasadila ten najprekvapivejší klišé výraz, aký ste nevideli v žiadnom romantickom filme. Kľakol som si pred ňu s prsteňom, ktorý slúžil ako rekvizita pre Laurine fotenia a snažil sa tváriť zaľúbene.

"A teraz fotka s bozkom!"

"Čože?" obaja sme sa zháčili a naraz sa spýtali.

"Sú to vaše zásnubné fotky, hádam ste neočakávali, že budete len pri sebe stáť? Ste predsa zaľúbení," opäť vec, ktorú sme nepreberali a nepremysleli. Za celý ten čas sme si dali jednu pusu na líce, ale bozkať ju na ústa, to bude o niečom inom. Znervóznel som. Ruky sa mi začali potiť. Podišiel som k nej a očami čakal na jej súhlasný pokyn. Raz, dva, tri. Naše ústa sa letmo dotknú. Nie je to vášnivý bozk, v žiadnom prípade nepoužívame jazyk. Chytím jej tvár do rúk a prechádzam jej prstom po líci. Všetko to robím znovu inštinktívne, bez premýšľania. Nela ma drží za golier a druhou rukou prehrabuje vlasy.

"Dobre, mám vás!" vyruší nás Laura a bleskovo sa odtiahneme. Neviem, či to cítila ako ja, ale zdalo sa to byť akosi reálne. Všetky tie dotyky vo mne vyvolávali zmiešané reakcie, až som si želal, aby bol ten bozk reálny.

Nasleduje kolekcia fotiek pri Big Bene, kde Nelu držím okolo pásu, potom sme pri Buckinghamskom paláci, Trafalgar Square a tradičnom červenom "doubledeckeri". Vytvorili sme možno aj nejakých štyridsať fotiek, dúfam, že budú jej rodine stačiť.

"Poďte sa pozrieť, ako to vyzerá," volala nás ku svojej obrazovke Laura.

"Páni, Lauri! Vyzerá to tak realisticky. Ty si neskutočná!"

"A čo si si o svojej sestre myslel? Som profesionálka!"

"Koľko sme ti dlžní?" opýtala sa jej Nela.

"Blázniš? Patríš už do rodiny!"

"Ale fakt, Laura. Veľmi si mi pomohla."

"Stačí, keď sa obaja objavíte na maminej narodeninovej oslave o tri dni."

"Ja som tiež pozvaná?" nedôverčivo sa pozrela Nela.

"Mama o tebe stále rozpráva. Že vraj si môj braček konečne našiel úžasnú ženu. Popravde, už aj začína premýšľať nad organizovaním svadby," Nela si začala nervózne hrýzť do pier, vyviedlo ju to z miery.

"Nel, Laura len žartuje," moja sestra si vždy rada uťahovala z ľudí.

"Kľud, Nela. Ale naozaj by vás tam oboch rada mala. Hlavne teba, Seb. Neoslavoval si s nami jej narodeniny už dlho."

"Nedal by som si to ujsť ani za svet," ubezpečil som ju.

"Inak, tie fotky vám viem dodať tak do troch dní, možno aj skôr."

"Veľmi pekne ďakujeme," rozlúčili sme a nechali ju pracovať. Bude potrebná ďalšia úprava tých fotiek a Laura neznáša, keď ju pri práci niekto vyrušuje.

Keď sme vychádzali z jej štúdia, akýsi chlap si zastal k Nele zozadu a prikryl jej oči.

"Ktože nám to spadol z oblakov? Že by slávna Nela Bernhardová? Dievča, ako keby sa po tebe zľahla zem," pravdepodobne ju pozná veľmi dobre.