,,Veselé Vianoce, mami!" zvolala som do mobilu hneď, ako to zdvihla.

,,Ahoj, zlatko, nie som mama, ale aj tebe veselé Vianoce," zasmial sa môj otec a ja som sa k nemu pridala.

,,Ďakujem, ako sa máte?" spýtala som sa, aby sme nadviazali na dlhší rozhovor. Môj otec bol skvelý, ale nie vždy sme sa vedeli porozprávať o bežných veciach, na to tu bola viac-menej moja mama. Ale otec veľmi rád polemizoval a keď nejakú tému nadškrtol, nevedel prestať rozprávať, až dokým neminul všetky svoje informácie.

,,Lepšie to už nebude," zavtipkoval, ,,večera sa varí, dom je uprataný, sneh odhrnutý a už len čakáme, kedy tvoj brat aj s priateľkou prídu. Škoda, že to ani tento rok nevyšlo, aby si bola medzi nami aj ty."

Hlasno sme si obaja vzdychli. Neskutočne mi chýbali aj Vianoce v Kanade s rodinou, ale nechcela som tu Ashtona nechať samého. Tohtoročné turné mu veľmi veľa času na cestu do San Francisca neumožnilo, aby navštívil svoju rodinu cez sviatky aj napriek tomu, že to bolo takmer za rohom a tak som sa rozhodla, že aj tento rok tu s ním ostanem.

,,Prepáčte mi to. Ale Ash už zajtra musí ísť na letisko, tak si môžem skúsiť vybrať nejaké voľno a prísť aspoň na pár dní. Síce to nebude už Štedrý večer, ale aspoň vás uvidím," sľúbila som a mala som v pláne si vybrať o dva dni viac voľna, hneď ako ukončím hovor.

,,Ach, ten chlapec je rozlietaný. Aspoň sa má vždy ku komu vrátiť a som rád, že domov našiel vedľa teba. Pozdravuj ho. A dúfam, že prídeš, vieš ako veľmi by nás to potešilo," hovoril mi do duše a aj napriek tomu, že som ho nemohla vidieť, vedela som, že sa usmial.

,,Vybavím hocičo, čo sa mi podarí, ale prídem. Pozdravuj a ty u nás doma. Ľúbim vás. Nezabudnite na to. Veselé Vianoce," zablahoželala som mu ešte na rozlúčku a po otcovej odpovedi som hovor zrušila.

Zakaždým, keď som volala s otcom, bolo to ešte horšie ako s mamou. Otec rozpráva pomaly, zreteľne a potichu, ako keby bol neustále smutný. A vždy som z toho potom smutná aj ja, lebo v tej chvíli mi rodina chýba najviac.

,,Plánuješ ísť potom do Kanady?"spýtal sa ma Ash, keď som si k nemu prisadla na gauč. Na otázku som iba prikývla. Odovzdala som mu pozdravil a pritúlila sa k nemu najbližšie, ako som len vedela.

,,Budúci rok, to bude iné. Už budeme mať pokoj a môže stráviť Vianoce aj v Kanade a aj v San Franciscu. Spolu," sľúbil mi.

Priznávam, toto sem nie tak presne pasuje, ale mala som potrebu sem napísať aj niečo o rodinách, pretože to je najkrajšie na Vianociach. Že konečne svojich blízkych uvidíme. Dúfam, že sa páči.

xx N