Annie pociťovala hrdosť na to, kde má korene. Výnimočnosť slovenského folklóru si uvedomovala väčšmi než predtým. V Austrálii tradičná kultúra takmer zanikla. Na Slovensku si ju však vážia a zachovávajú. Každý región, ba dokonca aj každá dedina sa od seba líšia. Či už krojmi, tancami alebo hudbou. A presne toto ju fascinovalo. Že taká malá krajina ukrýva toľko rozmanitosti a krásy. Zamrzelo ju, že vyrastala v Austrálii a nie na Slovensku.

Z myšlienkových pochodov ju vyrušila Cleo: „Annie, ja asi odpadnem. To bolo úplne..."

„Nemáš slov."

„Presne. A teším sa na to, že dnes tiež skúsim tancovať po slovensky." Zvýskla a zatočila sa.

Kráčali smerom k pláži, na ktorej sa nachádzala reštaurácia s veľkou terasou. Mala tam prebehnúť tancovačka spojená so školou tanca. Oranžové slnko už klesalo a dotýkalo sa mora, ktoré teraz vyzeralo ako tekuté zlato. Ulica bola osvetlená pouličnými lampami. V diaľke sa ozývala sláčiková hudba. Folkloristi sa do reštaurácie zrejme už dopravili autobusom. Ako sa Annie s Cleo blížili, hudba silnela. Pri vchode bol folklórny plagát s nápisom Slovak night in Australia. Baby to využili a odfotili sa pri ňom. 

Kúpili si lístky, prešli cez interiér a dostali sa na terasu vyzdobenú slovenskými motívmi, kde spravili ďalšie dve fotky, na ktorých už bolo v pozadí vidno aj zopár folkloristov. Všetky fotky zavesili na instagram s popisom: „Austrálčanka a polovičná Slovenka počas slovenskej noci v Austrálii." Nezabudli pridať aj hashtagy #australia #slovakia #slovakfolklore #slovakculture #slovaktradition #slovaknight #weloveit #music #dance #tonight.

Annie zazvonil telefón. „Áno?" ozvala sa.

Volal jej otec. „Ahoj. Práve som prišiel domov. No kde si? Vystúpenie ešte neskončilo?"

„Skončilo. Ale veľmi by som chcela ostať aj na tancovačke," vysvetlila mu.

„Annie..." vzdychol si. „Nechcem, aby si sa v noci túlala po vonku."

„Ja viem. Lenže toto nie je len taká obyčajná noc."

„Nepáči sa mi to. Mám o teba strach. Ale dobre teda. Rozumiem, že je to pre teba výnimočné."

„Ďakujem," zvýskla nadšene do telefónu. Niekoľko okoloidúcich krojovaných ľudí sa za ňou obzrelo. „Mám ťa rada. Maj sa."

Stoličky a stoly stáli na okrajoch terasy. Stred bol vyhradený na tancovanie. Hudobníci hrali ľudovku s valčíkovým rytmom. Annie s Cleo sa pridali k niekoľkým tancujúcim ľuďom. Terasa sa postupne zaplnila väčším množstvom ľudí. 

Prišiel moderátor a spýtal sa: „Kto z vás nemá slovenské korene a nerozumie po slovensky?" Zopár ľudí, aj spolu s Cleo, zdvihlo ruky. „Je vás síce máličko, ale nebolo by voči vám fér, ak by som rozprával po slovensky. Tak teda po anglicky." Privítal hostí a povedal pár slov na úvod. Postavilo sa k nemu dievča v bielej blúzke a veľmi širokej žltej sukni.

„Viete, z akej dediny je tento kroj?" spýtal sa moderátor. Niekoľko ľudí, vrátane Annie, vykríklo: „Z Pozdišoviec!"

„Presne tak. Pozdišovce z východného regiónu Zemplín. Na vystúpení ste mohli vidieť Pozdišovský čardáš, čapáš a karičku. Na škole tanca vás dievčatá naučia niekoľko jednoduchých krokov z karičky a k tomu kúsok jednej piesne. Myslím, že asi môžeme začať piesňou. Ja teraz odovzdám mikrofón Evke."

„Ďakujem za mikrofón," povedala folkloristka. „Sme radi, že sme pre vás mohli vystupovať a priniesť do Austrálie Slovensko. Karička je dievčenský tanec, ale nebude nám vadiť, ak sa dnes zapoja aj chlapi. Spravíme to takto. Postavíte sa do kruhu a chytíte sa za ruky. Budú s vami aj dievčatá zo súboru, takže keby niečo, ony vás navedú. Dobre. Super. Teraz iba kráčajte do kruhu, zatiaľ čo ja vám budem rozprávať slová piesne. Zatiaľ bez spevu. Naučím vás dve strofy. Pôjdeme po dvoch veršoch, vždy ich niekoľkokrát zopakujeme, kým prejdeme na ďalšie. Ak by ste mi dobre nerozumeli, na stene bude premietaný text."

Ej, chodzil do nas šuhaj, z jari do ješeni
Ej, dumal, že ponoši, muj vinok žeľeni
[:Trava žeľena, i suchy klaše
Ej, do tych Pozdišovec, nerichtuju ja še:]

Ej, Pozdišovskí dzivki, také jak babočki,
ej, bo sebe kupujú pantľički na bočki.
[:Trava žeľena, i suchy klaše
Ej, do tych Pozdišovec, nerichtuju ja še:]

Keď sa naučili text aj melódiu, natiahli ruky poza chrbty a chytili sa každý druhý. Priblížili sa teda k sebe a kruh sa zmenšil. Najskôr sa naučili točenie v karičke a potom dva pomerne jednoduché kroky. Annie to bavilo. Nebolo to pre ňu úplne nové, keďže vďaka mame mala s tancom nejaké skúsenosti. Cleo sa s tým trápila o niečo viac, ale tiež to zvládala a bavilo ju to. Potom skúsili tanec spojiť so spevom. Bolo to kondične náročné, no mali z toho radosť.

„Vidím, že Evka vám dala riadne do tela, niektorí už fučíte," ozval sa krojovaný moderátor. „Pred ďalším tancom si asi dáme pauzu na občerstvenie. Samozrejme vám ju spríjemnia naši hudobníci."

Nahrnuli sa k stolom s jedlom a pitím. „Annie," potiahla ju Cleo za rukáv, „tam je ten pekný spevák. Myslíš, že vie po anglicky?"

„To nezistíš, ak ho neoslovíš," usmiala sa Annie.

„Okej. Idem za ním." Cleo vykročila smerom k chalanovi v podpolianskom kroji. „Ahoj. Ehm... fakt dobre spievaš."

„Oh, ďakujem."

Annie zachytila časť z ich rozhovoru, ďalej ich už nepočúvala. Pozornosť zamerala na tmavú tekutinu v plastových fľašiach. Bolo tam napísané Kofola. Vedela, že existuje nápoj podobný Coca cole. Nikdy ho však nepila. Na Slovensku bola len raz a aj to už veľmi dávno. Veľa si z toho nepamätala.

Za chrbtom sa jej ozval neznámy chlapčenský hlas. Hovoril po slovensky. Zrejme podľa jej outfitu vydedukoval, že mu bude rozumieť. „Viem, že Kofola toho s folklórom veľa spoločného nemá. Ale je to česko-slovenský výrobok, takže... sme ju sem doniesli."

Otočila sa. Z výšky na ňu hľadeli veľké zelenomodré oči. „Jasné. Chápem," odvetila.

Chlapec mal na sebe podpoliansky kroj z vystúpenia. „Pila si ju už niekedy? Chutí podobne ako Coca cola. Akurát, že nie je taká presladená."

„No, vlastne nie. Nepila som ju."

„Skús a povieš mi, či ti chutí viac, než Coca cola. Lebo mne osobne hej." Folklorista vzal dva poháre a nalial do nich Kofolu. Jeden z pohárov podal Annie.

„Máš pravdu. Je to oveľa lepšie, než Coca cola," povedala, keď sa napila.

Napravil si malý podpoliansky klobúčik na hlave. „Však hej? U nás doma Coca colu ani nekupujeme. Mimochodom, ja som Matej." Podal jej ruku.

„Annie."

„Ták, ja si myslím, že ste už všetci dostatočne oddýchnutí a môžeme sa vrhnúť na ďalší tanec," prehovoril moderátor. Annie s Matejom dopili zvyšok Kofoly a pobrali sa späť na parket.