Baby svojimi folklórnymi outfitmi na ulici pútali pozornosť. Ľudia sa za nimi často obzerali, niektorí sa aj usmiali. Predsa len to nebolo nič, čo sa v Austrálii bežne nosí. Občas sa pri nich zastavilo zopár zahraničných Slovákov, ktorí mali tiež namierené na večerné predstavenie.

„Pokojne by som takto najstajlovaná chodila aj každý deň," povedala Cleo a chvíľu kráčala opačne, tvárou otočená k Annie. „Cítim sa v tom dosť dobre."

„Už aspoň vieš, prečo také veci stále nosím," odvetila Annie s úsmevom. Cleo ju chytila za ruky a spoločne sa zatočili dokola. Modrá a zelená sukňa sa vlnili vo vzduchu.

O niekoľko minút zbadali budovu divadla. Mala svetlohnedú farbu a nebola veľmi veľká. Dnu už vchádzali ľudia. Medzi nimi aj tri dievčatá so stuhami vo vlasoch, pri ktorých stál pán s goralským klobúkom na hlave. Okrem nich si Annie ďalších ľudí dozdobených folklórom nevšimla. Beztak boli predsa v Austrálii. Málokto tu vlastnil krojové súčiastky či iné prvky slovenskej ľudovej kultúry. Annie mala to šťastie, že jej mama si do Austrálie priniesla kus Slovenska. Bolo to presne to, čo ju v škole odlišovalo od spolužiačok. Často nosila niečo charakteristicky slovenské.

Vstúpili dnu a postavili sa do radu na lístky. Annie sa obzerala po interiéri, keď zbadala cez vestibul prejsť dievča a chlapca v krojoch z neznámej oblasti. Chlapec v čiernom klobúku, bielej košeli, hnedom lajblíku a nohaviciach s červenou ozdobou na spodku. Dievča v bielej blúzke so širokými rukávmi zdobenými výšivkou, bielej sukni pod kolená, čiernej zástere a krpcoch. Čo Annie najviac prekvapilo, nohy dievčaťa pokrývali čierne pančuchy. Takýto kroj ešte nevidela. Netušila, z akého regiónu, nebodaj dediny, môže pochádzať. Dúfala, že na predstavení sa to dozvie. Drgla do Cleo, pretože tá si folkloristov idúcich okolo nevšimla. Pozornosť zameriavala na stuhy vpletené vo svojom ryšavom vrkoči prehodenom cez plece. Než sa folkloristi stratili niekde v šatni, Cleo ich vďaka Annie stihla pohľadom nájsť.

„Nevieš, čo je to za kroje?" spýtala sa Cleo.

„Absolútne netuším. Ešte som také nevidela. Snáď sa to dozvieme."

Kúpili si lístky a dostali sa do sály. Panovala v nej vrava prítomných ľudí. Postupne prichádzali ďalší, až sa celá zaplnila. Pár minút po odbití siedmej hodiny sa svetlá v sále zhasli. Osvetlené ostalo iba pódium, na ktoré vyšli folkloristi so sláčikovými nástrojmi. Annie očakávala, že príde moderátor a niečo povie. Namiesto toho jeden z huslistov začal hrať pomalú, uchu lahodiacu melódiu. Postupne sa k nemu pridali aj ostatní hudobníci. Na pódium začali prichádzať folkloristi v neznámych krojoch, ktoré baby zazreli aj vo vestibule. Spočiatku tancovali pomaly. Potom hudba prešla z pomalej na rýchlu a tanečníci sa jej prispôsobili. Annie ani podľa hudby a tanca nedokázala určiť, o aký región Slovenska sa jedná. Zrejme to musí byť niečo menej známe, len nedávno preskúmané. Vedela, že určite to nie je východ. Skôr tipovala stredné Slovensko alebo niečo trochu západnejšie. Páčilo sa jej to. Malo to v sebe istú dávku energie. Tanečníci sa pri tanci veľmi bavili, na tvárach im žiarili úsmevy.

https://youtu.be/e3_mUoccMgg

Po skončení neznámeho tanca prišiel moderátor. „Prajem príjemný slovenský podvečer. Práve ste mohli vidieť tanec z regiónu Považie. Konkrétne sa jedná o dedinu Brvnište pri Považskej Bystrici," povedal po slovensky a vzápätí prešiel na angličtinu. „Ospravedlňujem sa, ak sú medzi vami aj nejakí Austrálčania, ale naši folkloristi navodili atmosféru, kvôli ktorej som mal chvíľu pocit, že som na Slovensku. Nechal som sa trochu uniesť." V hľadisku to zašumelo smiechom. „Aby ste mi teraz rozumeli všetci, ja len zopakujem, že sa jednalo o tanec z dediny Brvnište pri meste Považská Bystrica." Chvíľu rozprával o folklóre a folklórnom súbore a potom uviedol čísla, ktoré mali nasledovať.

Na pódium prišla speváčka s úžasným hlasom. Spievala acapella bez hudby. V hľadisku všetci stíchli a napäto ju počúvali. Jej silný hlas naplnil sálu. Skvele zvládala rôzne odtiene hudobnej dynamiky, od piano po fortissimo. [vysvetlivka pre nehudobníkov: dynamika je sila (alebo hlasitosť) v hudbe; piano znamená slabo a forte silno, fortissimo je tým pádom silnejšie; pianissimo by zas bolo slabšie...]

https://youtu.be/qxQcgzyKzUY

Keď dospievala, na pódium prišli znova tanečníci. Tento krát v krojoch, ktoré Annie veľmi dobre poznala. Boli to Liptovské Sliače. Pestrofarebnosť, dlhé biele sukne a zástery z modrotlače. Hudobníci hrali hudbu plnú života. Tanečníci sa hmýrili na pódiu, vzduchom lietali dlhé sukne. Annie bola fascinovaná rýchlymi pohybmi ich nôh. Dievčatá pri tancovaní ujúkali a zo všetkých sršala energia.

https://youtu.be/vpcZk7VXEP8

Spevák, ktorý prišiel na pódium po liptovskej choreografii spôsobil, že Cleo sa naklonila k Annie a povedala: „Asi som sa zamilovala." Keď mu z hrdla vyšli prvé tóny jeho krásne sfarbeného tenoru, dodala: „Okej. Teraz som sa zamilovala dvojnásobne." (vysvetlivka pre nehudobníkov: tenor je typ vysokého mužského hlasu)

„Už nepotrebuješ ani podpolianske kroje, čo?" uchechtla sa Annie.

„Veď on má v hrdle doslova zlato. Klenot. Diamant. Všetky svetové hudobné hviezdy, do ktorých sú zbláznené naše spolužiačky, sa pred ním môžu akurát tak schovať." Cleo prestala rozprávať a naďalej sa sústredila na speváka rusínskej piesne. Annie s Cleiným názorom súhlasila. Mal zlato v hrdle.

https://youtu.be/jV3DJFi4WXc

Nasledujúca východniarska choreografia bola sprevádzaná čerkaním ostrohov pripevnených na chlapčenských čižmách. Pozdišovské sukne svojimi pestrými farbami priniesli na pódium sviežosť. Kvôli širokým spodniciam vytvárali tvar zvonov. V choreografii sa vyskytol úsek bez hudby, kde dievčatá tancovali karičku a popritom spievali. Dupali podpätkami čižiem a chalani stáli okolo nich, občas niektorý niečo zatancoval do rytmu dievčenského spevu. Okrem karičky sa objavil aj úsek s chalanskými čapášmi. Párový čardáš, ktorý tvoril väčšinu choreografie, sprevádzala hudba a občasný spev. 

Ostrohy čerkali, dzifčata še krucili.

https://youtu.be/ZG6I3wEqn9Q

Po skončení Pozdišoviec východný región Zemplín pokračoval. Objavilo sa dievča v úchvatnom Parchovianskom kroji. Annie by si priala mať raz takúto nádheru oblečenú. Dievča začalo pomalou piesňou a potom prešlo k rýchlejším tanečným rytmom. Malo ostrý hlas, ktorý sa do folklóru hodil.

https://youtu.be/g9x9afDfB7c

„Tak nakoniec predsa len Podpoľanie," ozvala sa Cleo, keď na pódium prišli tanečníci v podpolianskych krojoch. „A teraz s nimi tancuje aj ten krásny spevák." [pozn. autorky: Štefan Štec sa v skutočnosti Podpoľaniu nevenuje, keďže je rusín. Vlastne je vedúcim FS Hornád. Ale v tomto príbehu sa nachádza o pár rokov mladšia vymyslená postava, ktorá spieva ako on a tancuje Podpoľanie (a aj iné regióny). :D Aby Cleo bola spokojná, že videla pekného chlapa tancujúceho Podpoľanie, ktorý k tomu ešte aj dobre spieva. :D :D :D]

Folkloristi v tejto choreografii priniesli obrovský výbuch energie. Prezentovali slovenskú kultúru a neskutočne sa pri tom bavili. Annie obdivovala tanečníkov, aj hudobníkov, že to všetko tak bravúrne zvládajú. Temperamentná hudba spôsobovala, že mala nutkanie do tanca. Zatúžila pridať sa k nim.

Chalani v širokých nohaviciach a krátkych košeliach a dievčatá v krojoch z viacerých dedín Podpoľania. V tomto sa Annie až tak nevyznala. Nevedela určiť, o aké dediny sa v prípade dievčenských krojov jednalo. Vedela len, že sú rôzne. Ale či už išlo o Detvu, Očovú, Poniky alebo Hrochoť, to netušila.

(Ak video idete pozerať, tak na 2:45 ho ešte nevypínajte, choreografia tam nekončí. Akýsi ujo len zarecituje Sládkovičovho Detvana a potom tancujú ďalej.)

https://youtu.be/kcf3Y8P6inw

Možno som sem tých videí dala príliš veľa (plánovala som ešte viac, lebo som si nevedela vybrať :D; ak niekto budete písať wattpad recenziu, tak ma asi skritizujete za prílišné množstvo videí. :D). Chcela som z nich vystavať celé jedno vystúpenie a zahrnúť tu čo najviac regiónov, aby to bolo aj trochu vzdelávacie pre ľudí, ktorí o folklóre nemajú ani šajnu. Poďme sa tváriť, že na všetkých videách je akože jeden a ten istý súbor, ktorý sa počas speváckych čísel prezliekol do krojov z iného regiónu. Pri výbere videí som sa na Zem spieva zamerala jednak preto, lebo tam boli veľmi dobré súbory aj speváci a ešte preto, že majú kvalitný obraz aj kvalitný zvuk a tým pádom je z toho aj lepší zážitok, než z nejakého random videa. Ale myslím si, že väčšina z vás tie videá asi všetky od začiatku do konca pozerať nebude. Schválne mi napíšte do komentára, či ste si ich pozreli všetky a úplne celé. :D Celkom ma to zaujíma.