Annie sa prebudila na vôňu lievancov. Sadla si a zo stoličky vzala svetlomodrý župan, ktorý si obliekla na pyžamo. Vôňa bola taká lákavá, že jej nedokázala odolávať. Vyšla z izby a zbehla po schodoch. Pri sporáku stál jej otec.

„Dobré ráno. Všetko najlepšie," zvolal, len čo ju zbadal. „Chystám narodeninové raňajky pre moju oslávenkyňu." Annie dnes mala šestnáste narodeniny.

„Dobré ráno," hlesla s úsmevom a sadla si k stolu. Otec pred ňu položil tanier plný lievancov s arašidovým maslom, kolieskami banánu, škoricou a javorovým sirupom. Milovala túto kombináciu. „Vďaka, oci," povedala a s chuťou sa pustila do jedla.

„Pozri, čo som našiel v schránke." Otec položil na stôl akýsi farebný leták. „Prišlo to už pred pár dňami, ale zabudol som ti to ukázať. Dnes má v divadle vystúpenie slovenský folklórny súbor." Hneď ako dopovedal, Annie prestala jesť a lepšie sa pozrela na leták.

Keď mala trinásť rokov, umrela jej matka, ktorá pochádzala zo Slovenska. Annien otec bol Austrálčan. Mama s ňou vždy hovorila po slovensky a snažila sa budovať u nej vzťah k slovenskému folklóru, pretože chcela, aby Annie vedela, kde má korene. Často spolu spievali slovenské ľudové piesne, učila ju aj nejaké tanečné kroky. Dokonca plánovala, že v austrálskom meste, v ktorom žili, založí folklórny súbor pre zahraničných Slovákov, ktorým sa cnie za domovom. Nebola by prvá, kto takéto niečo urobil. Zahraniční Slováci často vo svete zakladajú súbory, aby aj v zahraničí mali kus domova. Anniena matka to však kvôli autonehode nestihla.

Annie chytila leták do ruky a začala čítať. Súbor, o ktorý išlo, mal práve namierené na folklórny festival v neďalekom meste. V Annienom meste žije viacero zahraničných Slovákov, preto sa súbor rozhodol spraviť pred festivalom jedno malé vystúpenie aj tam. A po ňom mala nasledovať tancovačka so živou hudbou spojená so školou tanca.

Od kedy Annie stratila matku, okrem videí na youtube a rôznych článkov na internete, neprišla so slovenským folklórom do bližšieho kontaktu. Ani chvíľu nepremýšľala nad tým, či sa na dnešné vystúpenie pôjde pozrieť. 

„Oci, to je úžasné. Ďakujem, že si si na to spomenul a ukázal si mi to."

„Som rád, že som ťa potešil," odpovedal. „Ale bohužiaľ tam s tebou nebudem môcť ísť."

„To je v poriadku. Pôjdem aj sama. Dnes som síce s kamarátkami chcela oslavovať narodeniny, ale to je jedno. Takáto možnosť nie je každý deň." Pokračovala v jedení, pričom jej oči každú chvíľu skákali k letáku. Obdivovala liptovské kroje, ktoré mali folkloristi na fotkách oblečené.

„Tvoja mama by tam určite tiež išla."

„Hm," posmutnela. „Oblečiem si tú modrú krojovú sukňu, ktorá mi po nej ostala."

„Bola by rada," usmial sa na ňu.

(pretoč na 0:40)

https://youtu.be/aO0U452h8a0

Annie nemohla prestať myslieť na nič iné, než na večerné predstavenie. Ležala v obývačke na hnedom gauči a v telefóne si na instagrame prezerala fotky profilu Slovakfolklore. Z notebooku položeného na stole jej znela terchovská hudba. Od vchodových dverí sa ozval zvonček. Postavila sa a šla otvoriť.

„Ahoj," usmievala sa na ňu jej najlepšia kamarátka Cleo. Ryšavé vlasy mala vyčesané do vysokého chvosta a oblečené mala letné šaty s kvetinovým vzorom.

„Ahoj." Annie pustila Cleo dnu a spoločne si sadli na gauč.

„Čo sa stalo, že si tak náhle zrušila oslavu narodenín?"

Annie sa na Cleo záhadne usmiala. Vstala z gauča a priniesla jej z kuchyne folklórny leták. Cleo si ho chvíľu prezerala a potom na Annie s úsmevom zodvihla jedno obočie. „Pôjdem tam s tebou. Možno na tej tancovačke zbalím nejakého sexy slovenského chlapca v podpolianskom kroji a s tehličkami na bruchu." Cleo je rodená Austrálčanka, ale od Annie vie čo to o slovenskom folklóre. A rovnako ako Annie, tiež na instagrame sleduje profil Slovakfolklore. Síce nerozumie tomu, čo je v príspevkoch tohto profilu napísané, ale stačí jej pozerať sa na obrázky prezentujúce slovenskú kultúru.

„A možno na vystúpení ani nebudú tancovať Podpoľanie," skonštatovala Annie. „Na letáku sú odfotení len v liptovských krojoch. Takže pohľad na tehličky sa možno konať nebude. A ak by aj tancovali Podpoľanie, čo ak nebudú mať tehličky, ale veľké pupky, hm? Alebo im budú trčať rebrá," zasmiala sa.

Cleo spravila grimasu. „Ee... to by nebol veľmi pekný pohľad. Ale aj tak... Milujem podpoliansky štýl tancovania. Vidieť také niečo naživo by bolo úžasné."

„To áno. Vidieť slovenských folkloristov tancovať naživo bude iné ako na youtube. Teším sa na to. Nech už budú tancovať akýkoľvek región."

„Však mi požičiaš stuhu do vlasov? Keď už idem na slovenskú akciu, nech vyzerám ako Slovenka," povedala Cleo a obzerala si leták. Anniena mama často nosievala vo vlasoch stuhy a naučila na to aj Annie. Po mame jej ostalo množstvo farebných stúh rôznych dĺžok.

„Jasné, požičiam ti stúh koľko len budeš chcieť."

„Čo si obliekaš?"

„Premýšľala som nad tou modrou sukňou, čo mi ostala po mame," povedala Annie so smútkom v hlase.

„Tá je fakt super. Ja si asi oblečiem niečo jednofarebné a okolo pása si dám jednu z tých tvojich vyšívaných stúh. Myslím, že to bude fajn," odvetila Cleo. Potom si všimla smútok v tvári Annie a dodala: „Si smutná kvôli mame, však? Neboj, určite sa na teba pozerá z folklórneho neba." Objala ju okolo pliec.