Vyzeráte dnes nejako zničene, pán Doktor.

To nič, Jay. Iba som pred chvíľou skončil dve najťahžšie hodiny vo svojom živote.

Náročný pacient?

Ak za náročného pacienta považuješ malé agresívne dievča, ktoré je vo svojom záchvate schopné o teba prelomiť stoličku, tak áno.

Hehe, takže tu bolo docela rušno.
Ako chcete dnes pokračovať?

Neviem. Dnes nemám na nič náladu.

Môžem sa vás opäť na niečo pýtať?

Ako chceš, Jay.

Prečo ste sa stal psychológom?

Sám neviem. Možno preto, že ma to bavilo.

Ste asi jediný psychológ, ktorý to robí pre zábavu.

Netvrdím, že to robím pre zábavu. Len to nerobím preto, že ma do toho niekto nútil.

Však to nerobia ani ostatný psychológovia. Kto by už chcela robiť takú desnú prácu, pri ktorej sa môže zcvoknúť.

Myslíš, že by som sa počase zo svojej práce zbláznil?

Je to možne. Napríklad moja bývala psycholožka skončila na psychiatrii, potom čo som jej pred dvere hádzal mŕtve zvieratá s odkazom, že ďalšia na rade je ona.

Budem sa tváriť, že si mi tento nechutný príbeh nepovedal.

Mal ste vidieť ako sa pri tom tvárila. Hlavne, keď som to robil o jedenástej večer.

Asi sa začnem báť o vlastný život, Jay. Znieš ako psychopat.

Nebojte, pán Doktor. Vám by som nikdy neublížil.

A to ti mám veriť, Jay?

Jasné. Ste snáď jediný psychológ, ktorý mi príde sympatický a nepýta sa zbytočné otázky. Naviac, príliš sa nepitváte v mojej minulosti, čo ma celkom teší.

To mi pripomína, že by som s tým mal v blízkej dobe začať.

Dúfam, že nie hneď na budúcom sedení.

Nie, Jay. Nie som ako ostatný psychológovia. Som trpezlivý a počkám, než s tým začneš ty.
Naviac, mám svoj život rád.

Heh, tak sa mi to páči, pán Doktor.