Ahoj Jay. Posaď sa.

Vy niekam idete?

Len po kávu do automatu. Ešte chvíľu a zaspal by som.

Dobre.

Chceš niečo? Kávu alebo čaj.

Ak by bol malinový čaj, tak áno.

Heh tiež ho mám rád. Hneď som späť.
.
.
.
.
.
.

Nech sa páči.

Ďakujem, pán Doktor.

Tak rád by som sa porozprával o tvojej láske k umeniu.

Máte rád umenie, pán Doktor?

Celkom áno.

Ja ho milujem. Je dokonalé. Toľko emócií, ktoré dokážete vyjadriť iba na kúsku niečoho.

Hlavne ty, Jay. Tvoja učiteľka mi poslala niekoľko tvojich kresieb.

A?

Boli...ako to povedať. Boli veľmi znepokojujúce.

Nechápem čo bolo na nich zlé.

Jay, tvoje obrázky sú plné smrti a niečoho čo neviem ani opísať.

A?

Ako tvoj psychológ by som sa mal nad tým zamyslieť.

Prečo?

V jedno zo svojich obrázkov znázorňuješ smrť vlastnej matky. To ma privádza k otázke prečo.

Nie je tom nič zlé.

Skutočne, Jay?Mám pocit, že k matke prechovávaš akýsi negatívny vzťah.

Pán Doktor nehľadajte v tom žiadnu podstatu! Moju debilnú matku mám rád!

Momentálne si ju nazval debilnou. Nevyzerá to, že by si ju mál rád.

MNE JE U RITI AKO ČO VYZERÁ!

JAY! UKĽUDNI SA!

A VY PRESTAŇTE PO MNE ŠTEKAŤ! NIE STE MOJA MATKA!

KAM TO IDEŠ?!

PREČ!

EŠTE SME NESKONČILI!

TO MI JE JEDNO!

JAY!

...

JAY! OKAMŽITE SA VRÁŤ!

...

Do čerta!