Meškáte, Jay.

Ach zasa vy? A to som si myslel, že som sa vás zbavil.

Snažíte sa byť vtipný.

Nie, pán Doktor.

Ten ironický tón si odpusťte, Jay.

Vadím vám moje chovanie?

Zaisté, Jay. Neznášam ľudí ako ste vy.

Prečo?

Hrajete sa na niečo čím nie ste. A keď ste samy, stávajú sa z vás iba obyčajné trosky, ktoré si nezaslúžia žiť.

Snažíte sa ma vyprovokovať?

Asi. Nebol by prvý ani posledný krát, kedy ste na niekoho zaútočil.

Úprimne, pán Doktor. Nevychádza vám to. Nenechám sa od vás rozhodiť.

Viete, že ste odpad, Jay?

Už dávno. Ale aj taký ľudia musia existovať, nie? Predsa by len svet bez nás bol nudný.

Nemyslím si. Určite by bol skvelý. A hlavne by som tu nemusel trčať s vami.

Heh nehovorte, že to so mnou nie je úžasné.

To teda nie, Jay. To teda nie.

Hi ľudia.
Pokiaľ vám tento príbeh doteraz nedával zmyseľ, tak neočakávajte, že niekedy zmyseľ bude dávať.
Je to taká moja oddychovka popri písaní a absolutne k nemu nemám vymyslený žiaden dej. Takže viac menej vymýšľam príbeh za pochodu.

Taktiež by som sa vám chcela poďakovať za všetky prečítania, votes, ale aj tých pár komentov. Naozaj si toho vážim. Takže už bolo dosť kecov a užite si tri nové kapitoly a tiež prajem pekný večer/deň.
                                                                       
                                                                           JaneWalsdorf