Harry na mňa zdvihol pohľad a napäto ma sledoval. Myslel som, že sa od nervozity povraciam. Zavrel som oči a nadýchol som sa. ,,Ľúbim ťa." Vydýchol som a otvoril som oči. Harryho ústa boli pootvorené a ja som nevedel, čo robiť. Bolo to tak zvláštne povedať to niekomu. Niekomu inému ako môjmu bývalému priateľovi. Bolo divné povedať to Harrymu. Bolo divné povedať to chlapcovi zo zoznamky. Povedať to Haluške. Harry potiahol nosom a odtiahol sa odo mňa. Bol som zmätený. 

,,Nemusíš to hovoriť, pretože ti ma je ľúto." Zotrel si slzy. ,,Asi pôjdem domov." Povedal. Všetko vo mne puklo. Všetko sa zničilo. Všade bolo prázdno. Čakal som presný opak. Čakal som, že môj posraný život bude konečne o niečo lepší. No ja sa nevzdám. Nie som predsa padavka Louis. Vzal som teda Harryho za ruku a jeho dlaň som si priložil na miesto kde mám srdce. Kde mi srdce udiera do hrude tak rýchlo, že mám pocit akoby som mal v hrudi časovanú bombu. Že o chvíľu vybuchne a ja zomriem, pretože ma zaleje krv. 

,,Cítiš to?" Spýtal som sa ho a teraz bol zmätený on. ,,Toto bije len a len pre teba. Celý život čakám na lásku svojho života. Nikdy som si to nechcel priznať. Nikdy som nechcel milovať, pretože mám strach. Mám strach niekoho ľúbiť. Mám strach ľúbiť teba. Zažili sme toho dosť a dosť toho ešte zažijeme. Nikdy si nebol ty a nikdy som nebol ja. Vždy sme boli my. Pretože to čo som povedal, to že ťa ľúbim naozaj cítim." Dopovedal som. Ak odíde, odíde. Ak nie, tak nie. Teraz je čisto na ňom čo urobí. Či niečo urobí. 

,,Aj ja ťa ľúbim. Aj ja to cítim." Povedal a zavrel oči. Nevedel som čo robí, no nechal som ho nech to robí ďalej. Pozrel na mňa a prikolenoval ku mne. Objal ma. Usmial som sa a svoje ruky som obtočil okolo jeho tela. Až teraz som si uvedomil ako nádherne vonia. Je tak skvelý. Nos som zaboril do jeho ramena a nadýchol som sa jeho jablkovej vône. 

R. 🌹