
XXII.
Prebudila ma Joe, tým že ma oblizovala na tvári. Posadil som sa. Bola tma. Vzal som si mobil. Bolo niečo po polnoci. A na mobile mi svietilo naozaj veľa neprijatých hovorov a správ od Harryho. Prosto som to všetko vymazal a ďalej som to neriešil. Šiel som dať Joe do misky vodu a granule a vliezol som do postele. Zajtra, teda dnes po škole mám tréning a potrebujem sa naozaj vyspať. Zhasol som svetlo a zaspal som.
After school
Ako zvyčajne, sme sa s chalanmi šli prezliecť do šatne. Neustále sa ma vypytovali, čo to mám na krku tak som zaklamal, že ma napadol nejaký týpek v bare, lebo si ma s niekým pomýlil. Tie prázdne šišky tomu uverili a proste sme šli hrať.
Bežal som popredu, aby mi Zayn mohol prihrať, keď mu Liam vzal loptu a ja som sa rozbehol k bráne. V momente, ako som sa otočil som v pozadí videl Harryho ako sa bozkáva s Niallom. Nebol som schopný pohybu a lopta mi letela rovno do tváre. Včas som sa uhol, no neuvedomoval som si kam cúvam. Cúvol som do mantinelu a hlavu som si buchol o kovovú tyč. V ušiach mi začalo pišťať a videl som ako sa ku mne blížia rozmazané machule. Držal som sa za hlavu a po prstoch mi stekala krv. ,,Louis." Počul som potichu. ,,Louis." Zvuk sa strácal. Ozýval sa. Všetko pišťalo. V hlave mi to dunelo.
To, že sa tam bozkávali, možno bola len ilúzia. Len výplod mojej fantázie. Len halucinácia. Zrazu som ucítil tlak na vnútornej strane kolien a na chrbte. Zem mi mizla pod nohami a telo akoby prestalo počúvať. Necítil som nič. Videl som tmu a nepočul som nič.
Myslel som, že toto je môj koniec. Zrazu som však začal počuť. Počul som ako na mňa niekto hovorí. Cítil som ako mi niekto stláča prsty a triasol mnou. Nerozumel som dotyčnému ani slovo. Len hlas. Hlas ako mení výšky, ale nevychádzajú z neho slová. Pocítil som ako mi niekto stíska ruku. Pocítil som niečie pery, na mojom čele. Nedokázal som však otvoriť oči. Bolela ma hlava. Mal som pocit, že ak otvorím oči, bude sa všetko točiť. Mal som strach, že ak oči neotvorím, zomriem.
R. 🌹
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro