Vznášal som sa. Akoby som lietal. Moje chladné telo ovialo teplo. Dotyčnému som sa pritisol na hruď a pristála na mne deka. ,,Len pokoj... Odnesiem ťa domov." Ozval sa mne známy hlas, no nedokázal som si spomenúť komu patril. Upadal som do spánku a napokon som aj zaspal. 

***

Prebudil som sa u mňa doma na zvonenie telefónu. Volal mi Louiho otec, že sa už prebral, ale že sa necíti dobre. Pýtal som si ho k telefónu, no on mi ho nechcel dať. Keď som však začul Louiho hlas, ako chrapľavo rozpráva svojmu otcovi aby mu dal mobil, takmer som sa rozplakal. Nakoniec sa ozvalo len šušťanie a niekoho ťažké dýchanie. ,,Loui..." Povedal som so slzami v očiach. 

,,Srdiečko..." Povedal chrapľavo Louis. ,,Prečo si mi spinkal na lavičke, keď je všade sneh a mráz?" Nevedel som, ako to zistil, no bolo mi to ukradnuté. Počul som ho a on počul mňa. 

,,Idem za tebou." Povedal som v rýchlosti a vstal som. Louis sa potichu zasmial. 

,,Dávaj si po ceste pozor. Dobre?" Len som súhlasne zamrmlal a zložil som. Rýchlo som sa obliekol a utekal som za ním do nemocnice. 

***

Dobehol som do jeho izby a s plačom som ho objal. Louis bolestne zastonal, no aj cez to ma objal. ,,Moc som sa bál. Veľmi moc som sa bál." Vzlykol som. Louis mi do ucha šepkal upokojujúce slová a to, že je všetko v poriadku.

L O U I S

Bol som ponorený. Voda ma unášala kamsi preč. Okolo môjho tela sa obmotali slizké ruky a pritiahli si ma k sebe. ,,Čo to stváraš. Otvor do pekla tie sprosté oči ty idiot." Začul som hlas za mnou. Pokúšal som sa ich otvoriť, no nešlo mi to. Moje chodidlá sa dotkli piesku na dne. Pousmial som sa a vznášal som sa. ,,Louis do análu!" Skríkol hlas za mnou. Otvoril som oči a pozrel som na svoje chodidlá. Nebol som pod vodou, bol som na pláži a jemný letný vietor sa mi prehrabával vo vlasoch. Prsty som zarýval do teplého piesku. Obzrel som sa. Stála za mnou mama a Harry. Usmial som sa na nich a hodlal som sa ich objať, no ony sa vyparili. Zjavili sa mi za chrbtom. Mama sa dotkla Harryho a on sa rozpadol na piesok. 

,,Mami prečo?" Pozrel som na ňu a kľakol som si. Chytil som do dlaní Harryho piesok a ten sa mi pomaly sypal medzi prstami. 

,,Nie je jeho čas. A tvoj tiež nie Loui. Je po všetkom. Po všetkom zlom." Mama pristúpila ku mne a nežne mi upravila vlasy tak, ako to robievala vždy. 

,,Prečo sa ťa nemôžem dotknúť a ty mňa áno?" Spýtal som sa. Mama sa pousmiala. 

,,Viac ma neuvidíš Loui. Tam vonku ťa čaká svet, plný dobrodružstiev, lásky a bolesti. Ale taký je predsa život." Jej biele, jemne presvitajúce šaty vialo vo vetre. 

,,Som... Som mŕtvy?" Spýtal som sa. ,,Ak áno, chcem tu zostať. Mami si tu ty, prosím. Veľmi mi chýbaš. Aj otcovi." V očiach som mal slzy. 

,,Ešte sa uvidíme Loui. Mama ťa ľúbi. Musíš sa vrátiť." Usmievala sa. 

,,Neusmievaj sa! Prestaň sa doriti usmievať! Vráť sa späť!" Kričal som po nej. 

,,Lou-Lou.. Môj malý chlapček." Stále sa usmievala a ja som plakal. Moje slzy sa menili na drobné kryštáliky piesku. Plnili pláž. ,,Toto všetko sú tí, ktorí nemali odísť a vrátili sa. Loui pridaj sa k nim." Chytila ma za dlane. 

,,Pridáme sa k nim spolu." Šepol som. Mama ma pobozkala na čelo. 

,,Opatruj sa chlapček môj." Nežne ma pohladila po líci a zmizla. Piesok okolo mňa sa začal dvíhať.

,,Nie! Mami pomoc!" Drobné kamienky do mňa začali udierať, mal som ich všade. 

,,Zvládneš to Loui! Si statočný chlapec!" Kričala mi. 

,,Mami!" Môj hlas tíchol. Ponáral som sa do piesku. Ruky sa mi rozpadali na piesok a mne nezostávalo nič iné ako stáť na mieste a nechať sa preniesť mne do neznáma. Mama mi nepovedala kam pôjdem...

***

Prudko som otvoril oči a takmer som oslepol. ,,Louis?" Ozval sa otcov hlas pri mne. Nevidel som nič iné ako biele svetlo a potom mi to došlo. Díval som sa do lampy. Hlavu som otočil smerom odkiaľ vychádzal otcov hlas a zamrkal som párkrát očami aby som zaostril. ,,Synček môj." Povedal a takmer plakal. Od matkinej smrti som otca plakať nevidel. Objal ma a okamžite niekomu volal. Pýtal sa ma ako sa cítim. Povedal som, že zle. Dotyčný komu volal to zdvihol a ja som vedel, že to je Harry. Počul som jeho hlások. Bol tak krásny. 

Napokon sem Harry prišiel a hodil sa na mňa. Neskutočne to bolelo, ale objal som ho. Plakal mi do hrude a ja som sa ho pokúšal upokojiť. 

R. 🌹