H A R R Y

Sledoval som črty jeho tváre. Jeho vpadnuté líca, ktoré tvorili efekt toho, že je mŕtvy. Jeho fialové pery a bledú farbu pokožky. Jeho prsty na rukách, ktoré boli zo dňa na deň chladnejšie. Keby nemal červenú špičku nosu, človek by si pomyslel, že je mŕtvy. Jeho hrudník sa dvíhal pomaly. Nehýbal sa. Žiaden náznak života. Nebol tu. Bol kdesi preč. Kdesi v útrobách jeho hlavy. Nevnímal vonkajší svet. Nevnímal prostredie kde je. Nevnímal mňa. Občas sa stalo, že mykol kútikmi pier, či zamrkal zavretými očami.

Modriny na jeho tele nemali možnosť sa hojiť, kvôli chladu. Rany a zlomeniny sa zahojili. Jeho chrbtica je v poriadku. Jediné čo treba, je aby sa prebral. Aby sa prebral po troch mesiacoch v kóme. Chcem ho mať späť. Chcem späť svojho Louisa. Chcem vidieť ako sa smeje. Ako žiari. Chcem aby sa hneval. Čokoľvek. Chcem aby sa prebral a šepol, že je všetko v poriadku. Chcem aby mi stisol ruky, ktorými sa snažím zohriať tú jeho. Márne. Zostane teplá na pár minút, no potom je znovu súčasťou jeho nízkej teploty.

Prišiel za mnou doktor a poslal ma preč, je po návštevných hodinách. Nedokážem s tým nič urobiť. Musím vypadnúť. Pobozkal som Louisa na líce a pomaly som odišiel z nemocnice. Bol chladný decembrový podvečer a ja som sa rozhodol prechádzať sa po tmavých uličkách. Všade naôkol boli ľudia, páry, rodiny, kamaráti a samotári - ja. Sadol som si na zasneženú lavičku a čakal som. Čakal som kedy mi zazvoní budík a ja sa prebudím. Lenže viem, že toto nie je sen. Viem, že Louis sa už nikdy nepreberie, pretože mu ochorel mozog pri náraze. Ale aj cez to, chcem aby sa trápil. Chcem aby zaňho dýchali prístroje. Aby som ho mal pri sebe aj keď z polovice mŕtveho. Som sebec. Nechcem ho nechať odísť na druhý svet. Nechcem aby ma opustil. Nechcem aby ma tu nechal, nechcem aby tu nechal svojho otca a sestru. Chcem aby sa zobudil, povedal, že už je to v poriadku, že už je tu. A ja budem plakať. Budem mu rozprávať čo všetko nové sa mi prihodilo. Že Nialla zavreli lebo som o ňom povedal mame a tá naňho poslala políciu. Budem mu rozprávať ako moc mi chýbal a on sa ma bude snažiť upokojiť. Budem zničený od toľkého plakania, no budem s hrejivým pocitom zaspávať. Budem zaspávať šťastný, že môj Louis je v poriadku, živý. Budem zaspávať, tak ako práve zaspávam v mraze na zasneženej lavičke, s cieľom zamrznúť a umrieť.

R. 🌹