XII.
Ranné prebudenie, nebolo pre mňa príjemné. Nič som si nepamätal. Obzeral som sa po izbe a nakoniec som zistil, že nie som doma. Pozrel som vedľa seba. Spokojne vedľa mňa spalo akési kučeravé stvorenie. Odhrnul som mu kučierky z tváre a takmer som odpadol. Spal vedľa ma Harry. Ten kučeravý anjelik, ktorému som zlomil srdiečko. Musím byť uňho doma. Dúfam, že u jeho rodičov a nie u toho jeho sprostého "frajera". Otvoril svoje očká a pozrel na mňa. ,,Už si hore?" Zatváril sa naozaj roztomilo a pomaly sa posadil. Iba som prikývol. Harry si povzdychol. ,,Mal by si ísť domov..." povedal potichu.
,,Prečo?"
,,Pretože si si ma zablokoval a tým pádom by sme sa nemali baviť ani takto... veď... ja mám priateľa a ty homofóbnych kamaratov..." Povedal jemným hlasom až som myslel, že sa roztopím. Bol tak moc roztomilý. Ale mal pravdu v jednej veci. Moji priatelia sú homofóbny. Ale to nezmení nič na tom, že to začnem s Harrym odznovu.
,,Som Siuol21. Rád ťa spoznávam Haluška." Natiahol som k nemu ruku. Harry na mňa udivene pozrel. Natočil hlavu do strany a sladko sa usmial. Podal si so mnou ruku.
,,Budem rád tvoj kamarát Siuol21. Haluška a Siuol21 najlepší kamaráti pod slnkom. Platí?" Usmial sa. Bol to ten najsladší úsmev. A ja som neodolal. Vzal som ho za líčka a spojil som naše pery. Čo bola chyba...
R. 🌹
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro